Odborníci si PODALI KRAJČÍHO: Zbytočné UTRPENIE kvôli ministrovi a odkaz od Beňovej vás DORAZÍ!

Rezort zdravotníctva odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že pri aktuálnych technologických a diagnostických možnostiach a poznatkoch vyšší vek nemusí byť pri tehotenstve  zdravotným rizikom. Návrh novely vyhlášky je momentálne v pripomienkovom konaní, ktoré potrvá do 9. septembra. Ak prejde, novela by mala platiť od 1. októbra 2021.

Čo je pomerne veľkým paradoxom, minister zároveň odmieta zavedenie používania interrupčnej tabletky. Jeho konanie je pritom priam nepochopené viacerými odborníkmi z domova a zo zahraničia. Hoci sa totiž interrupčná tabletka používa pod dozorom lekárov už 30 rokov, u nás ženy stále podstupujú zákrok zastaralou metódou, teda chirurgicky.

Zároveň by podľa odborníkov prístup k interrupčnej tabletke vyriešil problematiku zákroku počas pandémie. O tom však vedenie rezortu zatiaľ nechce ani počuť. Nášmu denníku to potvrdila jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová ešte v októbri 2020, keď uviedla, že dôležité sú primárne osveta a pomoc ženám v rozhodnutí donosiť dieťa. „Nekontrolovateľné užívanie daných tabletiek by mohlo ohroziť zdravie ženy. Zmena vyhlášky v tejto chvíli nie je aktuálna," uviedla. Odpovede na otázku, v čom by spočívalo nekontrolovateľné užívanie, sme sa nedočkali.

V sprísnenej vyhláške, ktorá sa týka interrupcií, najnovšie rezort tvrdí: „Samotný vek nad 40 rokov nutne nemusí predstavovať zdravotnú indikáciu na ukončenie tehotenstva. Aktuálne platné právne predpisy plne nezohľadňujú súčasné technologické možnosti a poznatky predovšetkým v oblasti prenatálnej diagnostiky.“ Rezort zároveň argumentuje, že k žiadnemu porušovaniu práv žien nedochádza. Pritom problém s dostupnosťou interrupcie bol zaznamenaný už počas prvej vlny pandémie.

Umelé prerušenie tehotenstva však patrí medzi neodkladné zákroky, pretože legislatívne je na vlastnú žiadosť možné len do 12. týždňa tehotenstva.

Proti sprísneniu aktuálnej vyhlášky ostro vystúpila poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková: „Pán minister by sa konečne mal prestať venovať vnucovaniu svojho náboženského presvedčenia celému Slovensku a začať sa venovať riešeniu problémov s covidom. Medzičasom je totiž v tejto otázke najneúspešnejším ministrom na svete!“ povedala šéfka zdravotníckeho výboru, ktorá je z takéhoto rozhodnutia sklamaná. Ministerstvo rieši interrupcie totiž už  šiesty raz.

„Samozrejme, že ženy by mali mať nárok na interrupciu bezplatne s prístupom pre všetky ženy. Najmä sociálne znevýhodnené ženy poženieme do krajných riešení,“ zdôraznila poslankyňa za SaS, ktorá pochybuje, že by sa minister zdravotníctva opieral o reálne dáta.  Tie podľa nej nenapovedajú, že túto otázku treba riešiť. Za zákazom používania interrupčnej tabletky vidí takisto len snahu o pretlačenie jeho videnia sveta do celej slovenskej spoločnosti. „Chýbajú tomu  akékoľvek dáta, logika, ale aj úprimná snaha pomôcť ženám,“ uzavrela poslankyňa pre denník Plus JEDEN DEŇ.

Proti sa zásadne postavila aj europoslankyňa za Smer-SD Monika Beňová, ktorá takto upravenú vyhlášku označila za pokútnu. „Považujem to za úplne absurdné, pretože ženy v tomto veku a so životnými skúsenosťami sa v tejto otázke rozhodujú veľmi zodpovedne. Keby radšej ministerstvo zdravotníctva upravilo vyhlášku tak, že všetky genetické testy budú preplácať zdravotné poisťovne, tak by to bolo určite lepšie riešenie,“ povedala nám s tým, že Krajčího argumenty ešte z leta o odstránení diskriminácie považuje za výsmech. „To je také typické pokrytectvo týchto radikálnych klerikálov, ku ktorým minister zdravotníctva patrí,“ povedala Beňová s tým, že dnes majú, bohužiaľ, priestor nielen v Národnej rade, ale už aj vo vláde.

Pripomenula, že už v prípade sprísnenia interrupčnej legislatívy upozorňovala, že táto skupina ľudí sa bude snažiť obmedzovať práva a pretláčať poľský model tzv. salámovou metódou. „Presne to sa deje a teraz  to vidieť,“ uviedla s tým, že zákaz interrupčnej tabletky považuje za nehorázny. „Mal k téme vyjadrenie odborníkov, lekárov aj gynekológov, ktorí potvrdili, že tabletka je pre ženu omnoho menej škodlivá než chirurgický  zákrok,“ pokračovala s tým, že postoj opozičných poslancov za Smer-SD, ale aj Hlas-SD ju prekvapil. „Nie je to totiž etická téma, ale odborná,“ poznamenala Beňová.

Vyhláška pobúrila aj bratislavského župana Juraja Drobu z SaS. Výsledkom podľa neho bude len to, že sociálne slabšie ženy si ju nebudú môcť dovoliť, keďže jej cena je v stovkách eur a podobne ako v Poľsku budú vyhľadávať lacné a nebezpečné spôsoby. „Prvou a poslednou úlohou ministerstva zdravotníctva by mala byť predsa ochrana zdravia,“ argumentoval na sociálnej sieti. Zároveň zdôrazňoval, že štát by mal týmto ženám pomôcť, nie im ťažkú situáciu ešte zhoršovať.

„A druhá vec je, že teraz má ministerstvo určite dôležitejšie veci na práci, napríklad kolabujúce nemocnice a očkovanie.  Ale ak si už našli čas venovať sa uprostred pandémie interrupciám, radšej nech sa zamerajú na osvetu a predchádzanie nechceného tehotenstva, tam máme rezervy,“ napísal župan s tým, že na interrupciu by mala mať právo každá žena zadarmo a ideálne bez traumatizovania spoločnosťou.

„Konzervatívni kresťania nás však ťahajú opačným smerom. Po tejto vyhláške a posledných vyhláseniach pani Záborskej na túto tému ma už neprekvapí ani návrat inkvizície,“ uzavrel Juraj Droba, ktorý sa čuduje, že expertka a súčasne štátna tajomníčka pani Ježíková bola ochotná túto vyhlášku podpísať.

Sprísnenie vyhlášky považuje za problém aj sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová. Pre denník Plus JEDEN DEŇ sa vyjadrila, že ide o ďalšie odpútavanie pozornosti od aktuálne vrcholiacej krízy. „Pod rúškom iných priorít sa veľmi nenápadne presadzujú opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku nie sú nenápadné ani bez dosahov, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. To, že fertilný vek sa posúva, rovnako ako vek prvorodičiek, vôbec nie je fér argumentom na to, aby bola interrupcia po 40-ke spoplatnená,“ poznamenala na margo sprísnenia vyhlášky.

Porubänová zároveň vysvetlila, že interrupcie v tomto veku podstupujú ženy, ktoré už deti majú a najväčším argumentom sú sociálne a ekonomické dôvody. „Najchudobnejšie a sociálne najzraniteľnejšie ženy budú takýmto spôsobom potrestané a to hneď dvojitou viktimizáciou,“ pokračovala odborníčka s tým, že interrupcia nie je lacnou a bežne dostupnou záležitosťou. „To, že sa naďalej znevažuje, obchádza a brzdí diskusia k tomu, aby bola zavedená interrupčná tabletka, naštartovať demografickú krivku nepomôže,“ poznamenala odborníčka, že riešením je v tomto prípade nastavenie politík štátu.

Podľa expertky na rodovú rovnosť a bývalej riaditeľky Odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Oľgy Pietruchovej je diskusia o tejto téme prípustná. „Ministerstvo zdravotníctva argumentovalo diskrimináciou, keď majú interrupciu hradenú štátom len ženy nad 40 rokov. Dobre, dá sa o tom baviť, pretože aktuálne ženy po štyridsiatke nielen rodia, ale podstupujú aj umelé oplodnenia,“ poznamenala, no vzápätí dodala, že zdravotné riziko nie je jediným atribútom.

„Cestou by bolo umožniť preplácanie zdravotnou poisťovňou pre všetky ženy, ktoré sú v hmotnej núdzi a sociálne znevýhodnené,“ pričom Pietruchová vníma ďalší rozmer ako ten politický: „V časoch covidu, keď všetky krajiny riešia ako ženám zabezpečiť výkon práva na umelé prerušenie tehotenstva, tak u nás sa hľadajú možnosti, ako to sťažiť. Medicínske prerušenie tehotenstva – interrupčná tabletka sa dostáva do popredia, pretože to znamená, že žena nemusí podstúpiť chirurgický zákrok a byť hospitalizovaná, ale absolvuje interrupciu spôsobom, ako k nej dochádza počas prirodzenej interrupcie s tým, že následne príde na kontrolu k svojmu gynekológovi.“ Pietruchová zdôraznila, že (nielen) vyhláška ministra zdravotníctva Marka Krajčího je ďalším krokom, aby sa ženám sťažil prístup k bezpečným interrupciám.

O stanovisko sme požiadali aj aktuálnu riaditeľku premenovaného Odboru rovnosti mužov a žien a bývalú právničku Konferencie biskupov Slovenska Zuzanu Brixovú. Od ženy, ktorá by mala hájiť rovnosť medzi mužmi a ženami na Krajniakovom ministerstve, sme sa do uzávierky odpovede nedočkali.

Prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v bratislavskom Ružinove Jozef Záhumenský priznáva, že veková diskriminácia v praxi existuje a spoplatnením potratov pre staršie ženy sa odstráni.

Za peniaze, ktoré poisťovne ušetria, by mali podľa Záhumenského úplne alebo aspoň čiastočne ženám preplácať spoľahlivú a bezpečnú antikoncepciu. „Tým by sa jednoznačne znížilo percento umelých potratov a ukončení gravidity,“ dodal prednosta.

Interrupcia je štandardne plateným chirurgickým zákrokom, jej cena sa pohybuje okolo 300 eur v štátnych zariadeniach. V súkromných nemocniciach sa pohybuje medzi 400 až 550 eurami. V cene je pritom zahrnutá konzultácia, vstupné vyšetrenie, zákrok, lieky proti bolesti, ale aj hospitalizácia. Poisťovňa ju hradí len v prípade zdravotnej indikácie, ktorú presne stanovuje zákon.

V zahraničí sú ceny rôzne. Zatiaľ čo v Českej republike je cena okolo 260 eur, v susednom Rakúsku si za interrupciu zaplatíte 600 eur. Najdrahšie vyjde umelé prerušenie tehotenstva v Maďarsku, kde cena dosahuje úctyhodných 700 eur.

Poľsko sprísnilo interrupčnú legislatívu tak, že podstúpiť interrupciu nie je možné ani v prípade vážnych anomálií plodu. Táto zmena mala za následok vlnu protestov nielen v Poľsku, ale aj vo zvyšku západnej Európy a sveta.

Rezort tvrdí, že spomínanou úpravou vyhlášky by tento rok ušetril až 30-tisíc eur. V tých nadchádzajúcich by malo ísť až o 100-tisíc eur. V minulom roku sa pritom podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vykonalo spolu necelých 7,2-tisíca umelých prerušení tehotenstva, pričom dominovali ženy od 30 do 34 rokov. Vo veku nad 40 rokov podstúpilo interrupciu len okolo 800 žien.