Krajniakova riaditeľka v rozhovore: LEN nastúpila a už vyrobila TRAPAS!

- Ženské práva sú, samozrejme, ľudské práva. Patria každej žene. Ich najvšeobecnejším vyjadrením je, že každá žena a dievča má právo slobodne sa rozhodnúť, akým spôsobom bude svoj život žiť a slobodne si zvoliť svoj životný smer a cestu. Zároveň je dôležité, aby bola schopná svoju voľbu slobodne realizovať.

- Samozrejme, vždy bude existovať nejaký tlak, nebudem to nazývať spoločenským tlakom vo všeobecnosti, lebo môže existovať tlak zo strany rodiny, rodičov, aby ženy viedli svoj život určitým spôsobom. Chcela by som, aby každá žena a dievča sa mohla čo najslobodnejšie rozhodnúť, akým spôsobom bude viesť svoj život.

- Každá žena má právo sa rozhodnúť, či a kedy chce mať deti. Existujú prostriedky rodinného plánovania a veľkosť rodiny je na žene a na jej partnerovi.
 

- Skúste byť konkrétnejšia?

- Zatiaľ som len pasívnym svedkom a nikto ma zatiaľ o stanovisko nežiadal a nečakám, že to niekto urobí. Túto konkrétnu situáciu a návrh zákona nemám úplne precízne naštudované. Nemyslím si, že v spoločnosti je dopyt po obmedzení potratov, ale je v nej dopyt po tom, aby žena dokázala urobiť slobodné rozhodnutie. Ak tento návrh zákona pani Záborskej, ktorý nemám pred sebou a nečítala som ho, takže sa k nemu neviem vyjadriť, pomôže ženám urobiť informované rozhodnutie, pretože rozhodnutie o potrate môže ženu ovplyvniť na celý život, tak si myslím, že je to pozitívne.

- Môžem hovoriť len o pocite, pretože konkrétne informácie nemám. Na druhej strane z osobných skúseností a rozhovorov s mnohými ženami mám pocit, že tieto ženy v rozhodnutí o potrate úplne slobodné neboli a nemali všetky informácie. Konkrétnu štatistiku nemám, možno by sa zišla. Nevedeli, ako potrat prebieha, ako nenarodené dieťa vyzerá a aké by mali teoretické možnosti, ak by sa to dieťa rozhodli nechať. Cítili, že o týchto možnostiach boli informované nedostatočne. Nechcem hovoriť vo všeobecnosti, ale hovorím o konkrétnych ženách.

- To, kde stojím ja, nebude mať na chod úradu žiaden vplyv, ale mojím východiskom je, že každá ľudská osoba má ľudskú dôstojnosť. Moje osobné názory sú pre fungovanie úradu irelevantné.

- Bola som spolupracovníčkou, nie členkou. Nebola som v procese rozhodovania, či sa petícia spustí, alebo nespustí, takže vám neviem na túto otázku odpovedať.

- Neviem presne, akým spôsobom bola táto petícia koncipovaná, pretože som sa na nej nepodieľala, a teda mám problém sa vyjadriť k tejto konkrétnej otázke. Momentálne špekulujem, ale ak bola petícia založená na tom, že potratová tabletka môže mať veľa nežiaducich účinkov a chce byť povedzme legalizovaná bez riadnej osvety a informácií, tak vtedy si viem predstaviť, že je to správne...

- Samozrejme, bolo by odo mňa veľmi krátkozraké rátať s tým, že spoločnosť je len kresťanská. Ani si nemyslím, že naša spoločnosť je prudko kresťanská. Ako som povedala, len 10 % prihlásených katolíkov sú aj praktizujúci. Otec dieťaťa nemôže nechať matku dieťaťa samu, aj muž nesie zodpovednosť.

- Na to vám neviem odpovedať.

- Ráno sme prišli do budovy s označením A, kde  si nás vyzdvihla kolegyňa z ministerstva. Posadili nás do zasadačky, bolo nás asi 15, ale nie každý z prítomných sa uchádzal o tú istú pozíciu. Sedenie bolo voľné, zamestnankyne nám rozdali príslušné testy, na ktorých sme mali každý pridelené číslo a museli sme ich vyplniť. Ja som ho vyplnila dokonca dvakrát, pretože bol totálne poškrtaný. Potom nasledoval test z angličtiny, psychotesty, IQ testy, testy manažérskych predpokladov a nakoniec ústny pohovor. Myslím, že som nič nevynechala.

- Konkrétne by som povedala tému domáceho násilia a násilia na ženách. Nechcem sa vyjadrovať za celú spoločnosť, budem hovoriť len o svojom dojme. Myslím si, že téma násilia na ženách je nesmierne ťažká a vážna téma. Téma, na ktorej by sme sa mali všetci spojiť, hoci máme odlišné názory na jej riešenia. Všetci by sme sa mali postaviť za to, že násilie na ženách je absolútne neprípustné. A to, akým spôsobom tento problém vyriešime, by malo byť predmetom diskusie. Keď som sa pozrela na komentáre v diskusiách pod článkami, tak je z nich zrejmé, že každá piata žena je týraná.

- Tak povedzme, že každá tretia žena zažila nejakým spôsobom násilie, tak si všimnite, že ľudia v diskusiách sa tomuto faktu často smejú a považujú ho za dôvod na vyrábanie peňazí a na obohacovanie niektorých ľudí. Momentálne vnímam situáciu tak, že v tejto téme je spoločnosť silno polarizovaná, a to napriek tomu, že by to tak nemalo byť. Navyše, niekedy sa spochybňuje aj existencia domáceho násilia ako takého.

- Myslíte to tradíciou v zmysle, že kto neudrie ženu, akoby ani roľu nepohnojil?
 

- No, nemyslím si, že je to spojené s tým, že sme kresťanská krajina. Štatisticky chodí každú nedeľu do kostola len 10 % tých, ktorí sa hlásia ku katolíckej cirkvi. Česko je jedna z najateistickejších krajín a má tiež vysokú mieru domáceho násilia.

- Tak to sme. Ľudia si nedokážu predstaviť, že ich syn, otec, bratranec, kolega, že ten sympatický mladý muž, ktorý chodí každú nedeľu do kostola a venuje sa dobročinným činnostiam a pomáha, doma týra svoju manželku. Ľudia si to nevedia predstaviť, pretože títo muži často pôsobia veľmi očarujúco. Dokonca môžu byť veľmi úspešní v zamestnaní. Hovorím o mužoch, pretože najviac sú násilím postihnuté práve ženy, a to napriek tomu, že obeťami domáceho násilia môžu byť aj muži. Nerada hovorím o scitlivovaní, pretože mi to pripomína masáž mozgu.

Pre ženu je neuveriteľne ťažké vyjsť von s tým, že jej partner, jej manžel, otec jej detí im doma ubližuje. Nedáva im peniaze, nadáva im, vyhráža sa bitkou, nemôže si pritúliť svoje deti, keď ich partner bije a vyhráža sa, že ak si ich matka pritúli, tak dostane aj ona. Ľudia si nevedia predstaviť, že takáto žena je v situácii neustáleho stresu a strachu o svoje deti. Že nedokáže odísť  napríklad aj pre neopodstatnený strach, že trhá rodinu. Rodinu trhá násilník, nie žena, ktorá sa rozhodne odísť. Takáto žena chráni seba a svoje deti. Ľudia musia chápať, že domáce násilie nie je niečo, čo vyriešite na manželskej terapii alebo  poradni.

- Myslím si, že je to jeden z dôvodov. Nemyslím si, že je to jediný dôvod, hoci zásadný. Bohužiaľ, niektoré kultúry akceptujú násilie na ženách viac než iné, ale myslím si, že je to viac dôvodov ako ekonomická situácia, stres, žiarlivosť, osobnostné charakteristiky, ktoré treba brať do úvahy.

- Samozrejme, príčin je veľa, ale my musíme adresovať každú jednu príčinu. Nenazývala by som to sociálnym konštruktom. Myslím si, že sa to nedá zovšeobecňovať, lebo napríklad ja som sa s takouto výchovou nestretla.

- Nazývali by sme to konštruktom? Ja by som to nazývala nerovnomerne rozdelenou prácou.

- Áno, bohužiaľ, je to tak. Práca ženy v domácnosti vôbec nie je spoločensky ocenená. Nie je to správne.
 

- Ja som sa síce zasmiala, ale máte úplnú pravdu.

- Samozrejme, ľudí treba vzdelávať. Spôsob vzdelávania treba nastaviť tak, aby bol primeraný. Čo sa týka domáceho násilia, osveta je nevyhnutná. Práve konkrétne príbehy môžu byť veľmi silné, pretože každý si do nich vieme dosadiť konkrétnu ženu, manželku, sestru, dcéru alebo matku.

Zároveň je potrebné vysvetliť, že ženu, ktorá sa prizná, že je obeťou domáceho násilia, nemožno obviniť, že klame. A to ani napriek tomu, že štatisticky určité promile žien nemusí hovoriť úplnú pravdu.

Drvivá väčšina týraných žien sa hanbí priznať. Treba im pomáhať, a nie ich spochybňovať. Existuje veľa mýtov, ktoré sa na túto tému viažu. Napríklad, že žena by s tým mužom nemala  druhé dieťa, ak by ju týral alebo by dávno odišla Tieto mýty treba odbúravať a primeraným spôsobom vzdelávať spoločnosť.

- Už mi to bolo vyhodené na oči a musím im zavolať a ospravedlniť sa im.

- Táto informácia sa ku mne dostala od jednej konkrétnej ženy.

 - Nebudem ju menovať. Bola to jedna konkrétna žena a ja som ju parafrázovala. Vy ste už druhá osoba, ktorá mi vysvetlila, že moje vyjadrenie nebolo práve najvhodnejšie a zrejme som sa dotkla ľudí, ktorí na tejto linke pracujú. Ak môžem využiť túto možnosť, tak by som veľmi rada povedala, že som sa nikoho nechcela dotknúť a túto prácu si veľmi vážim.  

Ak hovorím o tom, že činnosť tejto linky treba zlepšiť, tak nehovorím, že táto linka nefunguje. Hovorím, že je určité promile prípadov, kde sa môže stať chyba, ale určite sa chcem týmto spôsobom ospravedlniť a oceniť ženy, ktoré tam často pracujú za úbohé pánboh zaplať  a povedať im, že ich prácu oceňujem.

- Asi som tak mala urobiť, nenapadlo mi, že by sa to mohlo takto vykladať. Dám si pozor na to, aby sa táto chyba neopakovala a aby som napravila to, čo som týmto spôsobila. Človek sa učí na vlastných chybách.

Mliekareň pri Hriňovej ÚMYSELNE znečisťuje rieku! Sú to agresívne chemikálie, tvrdí Budaj

Čaputová vymenovala nových sudcov všeobecných súdov: Berte to ako prejav dôvery, tvrdí

Smer ÚTOČÍ na koalíciu: Matovičova vláda OKLAMALA odborárov!