Krajniakova riaditeľka v rozhovore: LEN nastúpila a už vyrobila TRAPAS!
25. 8. 2020, 10:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 18:42)
Novou riaditeľkou odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce sa stala Zuzana Brixová (32), ktorá nahradila Oľgu Pietruchovú (57). Hneď po nástupe sa jej podarilo vyrobiť trapas a prezradila, ako sa dostala k funkcii.
Zdroj: Patricia Matiova
Zdroj: JÚLIUS DUBRAVAY
Zdroj: JÚLIUS DUBRAVAY
Galéria k článku
Aký je váš postoj k ženským právam a čo si pod nimi predstavujete?
- Ženské práva sú, samozrejme, ľudské práva. Patria každej žene. Ich najvšeobecnejším vyjadrením je, že každá žena a dievča má právo slobodne sa rozhodnúť, akým spôsobom bude svoj život žiť a slobodne si zvoliť svoj životný smer a cestu. Zároveň je dôležité, aby bola schopná svoju voľbu slobodne realizovať.
Čo pre vás znamená „slobodne realizovať“?
- Samozrejme, vždy bude existovať nejaký tlak, nebudem to nazývať spoločenským tlakom vo všeobecnosti, lebo môže existovať tlak zo strany rodiny, rodičov, aby ženy viedli svoj život určitým spôsobom. Chcela by som, aby každá žena a dievča sa mohla čo najslobodnejšie rozhodnúť, akým spôsobom bude viesť svoj život.
Patria podľa vás pod ľudské a ženské práva aj reprodukčné práva a možnosť slobodne sa rozhodnúť?
- Každá žena má právo sa rozhodnúť, či a kedy chce mať deti. Existujú prostriedky rodinného plánovania a veľkosť rodiny je na žene a na jej partnerovi.
Vy ste riaditeľkou odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce. Ako vnímate snahy na legislatívne návrhy zákonov a zasahovanie do reprodukčných práv žien? V parlamente sme mali naposledy predložené štyri...
- Skúste byť konkrétnejšia?

No, myslím, že by sme sa mohli zmieniť o legislatívnom návrhu zákona pani Záborskej, ktorá deklarovala, že má pomôcť ženám, s čím zásadne nesúhlasia odborníci. Operujú aj argumentom, že za pomoc sa nedá považovať len príspevok v tehotenstve, pretože matkou nie ste len, keď ste tehotná, ale predovšetkým po narodení dieťaťa. Aký je váš postoj k tomuto návrhu?
- Zatiaľ som len pasívnym svedkom a nikto ma zatiaľ o stanovisko nežiadal a nečakám, že to niekto urobí. Túto konkrétnu situáciu a návrh zákona nemám úplne precízne naštudované. Nemyslím si, že v spoločnosti je dopyt po obmedzení potratov, ale je v nej dopyt po tom, aby žena dokázala urobiť slobodné rozhodnutie. Ak tento návrh zákona pani Záborskej, ktorý nemám pred sebou a nečítala som ho, takže sa k nemu neviem vyjadriť, pomôže ženám urobiť informované rozhodnutie, pretože rozhodnutie o potrate môže ženu ovplyvniť na celý život, tak si myslím, že je to pozitívne.
Pýtam sa vás ako riaditeľky rodovej rovnosti. Máte pocit, že predtým tie rozhodnutia informované neboli?
- Môžem hovoriť len o pocite, pretože konkrétne informácie nemám. Na druhej strane z osobných skúseností a rozhovorov s mnohými ženami mám pocit, že tieto ženy v rozhodnutí o potrate úplne slobodné neboli a nemali všetky informácie. Konkrétnu štatistiku nemám, možno by sa zišla. Nevedeli, ako potrat prebieha, ako nenarodené dieťa vyzerá a aké by mali teoretické možnosti, ak by sa to dieťa rozhodli nechať. Cítili, že o týchto možnostiach boli informované nedostatočne. Nechcem hovoriť vo všeobecnosti, ale hovorím o konkrétnych ženách.
O konzervatívnej lobby sa dočítate na ďalšej strane
Vy ste skôr pro life alebo pro choice (za zákaz interrupcií alebo proti nemu, pozn. red.)?
- To, kde stojím ja, nebude mať na chod úradu žiaden vplyv, ale mojím východiskom je, že každá ľudská osoba má ľudskú dôstojnosť. Moje osobné názory sú pre fungovanie úradu irelevantné.
Boli ste členkou inštitútu HFI, ktorý sa venoval kresťanskej, resp. konzervatívnej loby. Organizoval aj petíciu proti potratovej tabletke. Prečo?
- Bola som spolupracovníčkou, nie členkou. Nebola som v procese rozhodovania, či sa petícia spustí, alebo nespustí, takže vám neviem na túto otázku odpovedať.
Ale aký je váš postoj k tejto téme? Inštitút sa venoval konzervatívnej loby... Prečo žene odoprieť možnosť potratovej tabletky? Je to menej invazívna možnosť, než je zákrok...
- Neviem presne, akým spôsobom bola táto petícia koncipovaná, pretože som sa na nej nepodieľala, a teda mám problém sa vyjadriť k tejto konkrétnej otázke. Momentálne špekulujem, ale ak bola petícia založená na tom, že potratová tabletka môže mať veľa nežiaducich účinkov a chce byť povedzme legalizovaná bez riadnej osvety a informácií, tak vtedy si viem predstaviť, že je to správne...
Dokážete akceptovať, že slovenská spoločnosť nie je len kresťanská, a pokiaľ sa bude siahať na reprodukčné práva, tak odpor tu bude. Pretože umelé prerušenie tehotenstva nie je pre nikoho podmienkou...
- Samozrejme, bolo by odo mňa veľmi krátkozraké rátať s tým, že spoločnosť je len kresťanská. Ani si nemyslím, že naša spoločnosť je prudko kresťanská. Ako som povedala, len 10 % prihlásených katolíkov sú aj praktizujúci. Otec dieťaťa nemôže nechať matku dieťaťa samu, aj muž nesie zodpovednosť.
To, ako sa nová riaditeľka dostala na svoju novú pozíciu sa dočítate na ďalšej strane
V kuloároch sa začalo pošuškávať, že vy ste prvou riaditeľkou, ktorá robila test len zo všeobecnej legislatívy.
- Na to vám neviem odpovedať.
Vyjadrili ste sa, že ste sa o výberovom konaní dozvedeli od známej. Vedeli by ste priblížiť, akým spôsobom prebiehalo výberové konanie?
- Ráno sme prišli do budovy s označením A, kde si nás vyzdvihla kolegyňa z ministerstva. Posadili nás do zasadačky, bolo nás asi 15, ale nie každý z prítomných sa uchádzal o tú istú pozíciu. Sedenie bolo voľné, zamestnankyne nám rozdali príslušné testy, na ktorých sme mali každý pridelené číslo a museli sme ich vyplniť. Ja som ho vyplnila dokonca dvakrát, pretože bol totálne poškrtaný. Potom nasledoval test z angličtiny, psychotesty, IQ testy, testy manažérskych predpokladov a nakoniec ústny pohovor. Myslím, že som nič nevynechala.
Vyjadrili ste sa, že s vašou predchodkyňou Oľgou Pietruchovou vám ide o spoločný cieľ. Zároveň ste však povedali, že ona tému rodovej rovnosti spolitizovala. Čím?
- Konkrétne by som povedala tému domáceho násilia a násilia na ženách. Nechcem sa vyjadrovať za celú spoločnosť, budem hovoriť len o svojom dojme. Myslím si, že téma násilia na ženách je nesmierne ťažká a vážna téma. Téma, na ktorej by sme sa mali všetci spojiť, hoci máme odlišné názory na jej riešenia. Všetci by sme sa mali postaviť za to, že násilie na ženách je absolútne neprípustné. A to, akým spôsobom tento problém vyriešime, by malo byť predmetom diskusie. Keď som sa pozrela na komentáre v diskusiách pod článkami, tak je z nich zrejmé, že každá piata žena je týraná.
V partnerskom vzťahu je to každá štvrtá žena, mimo partnerského vzťahu dokonca každá tretia žena.
- Tak povedzme, že každá tretia žena zažila nejakým spôsobom násilie, tak si všimnite, že ľudia v diskusiách sa tomuto faktu často smejú a považujú ho za dôvod na vyrábanie peňazí a na obohacovanie niektorých ľudí. Momentálne vnímam situáciu tak, že v tejto téme je spoločnosť silno polarizovaná, a to napriek tomu, že by to tak nemalo byť. Navyše, niekedy sa spochybňuje aj existencia domáceho násilia ako takého.
Stále sme sa nedostali k tomu, čím pani Pietruchová tému spolitizovala. Nemôže to byť tým, že na Slovensku je takéto správanie svojím spôsobom tradícia?
- Myslíte to tradíciou v zmysle, že kto neudrie ženu, akoby ani roľu nepohnojil?
Alebo keď ju neudrieš, akoby si ju ani neľúbil...
- No, nemyslím si, že je to spojené s tým, že sme kresťanská krajina. Štatisticky chodí každú nedeľu do kostola len 10 % tých, ktorí sa hlásia ku katolíckej cirkvi. Česko je jedna z najateistickejších krajín a má tiež vysokú mieru domáceho násilia.
Ja som tým nechcela povedať, že je to naviazané na vieru, ale že sme takto nastavená spoločnosť a sme v tomto ohľade možno spiatočnícky národ?
- Tak to sme. Ľudia si nedokážu predstaviť, že ich syn, otec, bratranec, kolega, že ten sympatický mladý muž, ktorý chodí každú nedeľu do kostola a venuje sa dobročinným činnostiam a pomáha, doma týra svoju manželku. Ľudia si to nevedia predstaviť, pretože títo muži často pôsobia veľmi očarujúco. Dokonca môžu byť veľmi úspešní v zamestnaní. Hovorím o mužoch, pretože najviac sú násilím postihnuté práve ženy, a to napriek tomu, že obeťami domáceho násilia môžu byť aj muži. Nerada hovorím o scitlivovaní, pretože mi to pripomína masáž mozgu.
Pre ženu je neuveriteľne ťažké vyjsť von s tým, že jej partner, jej manžel, otec jej detí im doma ubližuje. Nedáva im peniaze, nadáva im, vyhráža sa bitkou, nemôže si pritúliť svoje deti, keď ich partner bije a vyhráža sa, že ak si ich matka pritúli, tak dostane aj ona. Ľudia si nevedia predstaviť, že takáto žena je v situácii neustáleho stresu a strachu o svoje deti. Že nedokáže odísť napríklad aj pre neopodstatnený strach, že trhá rodinu. Rodinu trhá násilník, nie žena, ktorá sa rozhodne odísť. Takáto žena chráni seba a svoje deti. Ľudia musia chápať, že domáce násilie nie je niečo, čo vyriešite na manželskej terapii alebo poradni.
Za čo sa musí hneď po nástupe ospravedlňovať? Dočítate sa na ďalšej strane
Na riaditeľku odboru rodovej rovnosti nemáte kvalifikáciu, ak sa pozrieme na témy, ktorým ste sa venovali v minulosti. Zároveň ste sa niekoľkokrát vyjadrili, že násilie podľa vás nie je podmienené rodovo, sociálnymi konštruktmi či kultúrou.
- Myslím si, že je to jeden z dôvodov. Nemyslím si, že je to jediný dôvod, hoci zásadný. Bohužiaľ, niektoré kultúry akceptujú násilie na ženách viac než iné, ale myslím si, že je to viac dôvodov ako ekonomická situácia, stres, žiarlivosť, osobnostné charakteristiky, ktoré treba brať do úvahy.
Ale je to aj výchova a to, ako socializujeme do spoločnosti dievčatá, ktoré majú byť tiché a skromné, apatické, a to, ako socializujeme chlapcov, od ktorých sa očakáva mačizmus a agresivita. Sociálny a kultúrny konštrukt nemôžete z tohto procesu vymazať. Ak by išlo len o biologické rozdiely, tak by svoje ženy mlátili všetci muži, a tak to nie je.
- Samozrejme, príčin je veľa, ale my musíme adresovať každú jednu príčinu. Nenazývala by som to sociálnym konštruktom. Myslím si, že sa to nedá zovšeobecňovať, lebo napríklad ja som sa s takouto výchovou nestretla.
Ale my sa bavíme o štatistike, nie o individuálnej skúsenosti. Ani ja som sa s takouto výchovou nestretla, ale tu predsa hovoríme o prieskumoch, výskumoch a dátach, ktorým sa tento odbor venuje, a tieto dáta dokazujú, že to je o rodovej rovnosti, sociálnom konštrukte a napríklad nerovnomernom rozdelení domácich prác.
- Nazývali by sme to konštruktom? Ja by som to nazývala nerovnomerne rozdelenou prácou.
Ale veď hovoríme o sociálnom konštrukte, veď 90 % domácich prác je na žene...
- Áno, bohužiaľ, je to tak. Práca ženy v domácnosti vôbec nie je spoločensky ocenená. Nie je to správne.
Štatisticky pracujú muži o štyri hodiny dlhšie v zamestnaní než ženy, ale nikto neráta, že žena ráno robí deťom raňajky, postará sa o domácnosť, ide do práce, príde domov, cestou ide na nákup, potom urobí s deťmi úlohy, navarí večeru, poupratuje, umyje riad a potom má ešte večer skočiť „vyštafírovaná“ o tyči do postele.
- Ja som sa síce zasmiala, ale máte úplnú pravdu.
A čo s tým chcete robiť?
- Samozrejme, ľudí treba vzdelávať. Spôsob vzdelávania treba nastaviť tak, aby bol primeraný. Čo sa týka domáceho násilia, osveta je nevyhnutná. Práve konkrétne príbehy môžu byť veľmi silné, pretože každý si do nich vieme dosadiť konkrétnu ženu, manželku, sestru, dcéru alebo matku.
Zároveň je potrebné vysvetliť, že ženu, ktorá sa prizná, že je obeťou domáceho násilia, nemožno obviniť, že klame. A to ani napriek tomu, že štatisticky určité promile žien nemusí hovoriť úplnú pravdu.
Drvivá väčšina týraných žien sa hanbí priznať. Treba im pomáhať, a nie ich spochybňovať. Existuje veľa mýtov, ktoré sa na túto tému viažu. Napríklad, že žena by s tým mužom nemala druhé dieťa, ak by ju týral alebo by dávno odišla Tieto mýty treba odbúravať a primeraným spôsobom vzdelávať spoločnosť.

Vy ste povedali, že na ženy by sa nemalo útočiť, ale ako riaditeľka odboru rodovej rovnosti ste veľmi ostro skritizovali Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie. A neoprávnene... Zdá sa vám to v poriadku?
- Už mi to bolo vyhodené na oči a musím im zavolať a ospravedlniť sa im.
Prečo ste tvrdili, že tam pracujú študentky, keď sú to absolventky psychológie s ročnou praxou?
- Táto informácia sa ku mne dostala od jednej konkrétnej ženy.
Môžete ju menovať?
- Nebudem ju menovať. Bola to jedna konkrétna žena a ja som ju parafrázovala. Vy ste už druhá osoba, ktorá mi vysvetlila, že moje vyjadrenie nebolo práve najvhodnejšie a zrejme som sa dotkla ľudí, ktorí na tejto linke pracujú. Ak môžem využiť túto možnosť, tak by som veľmi rada povedala, že som sa nikoho nechcela dotknúť a túto prácu si veľmi vážim.
Ak hovorím o tom, že činnosť tejto linky treba zlepšiť, tak nehovorím, že táto linka nefunguje. Hovorím, že je určité promile prípadov, kde sa môže stať chyba, ale určite sa chcem týmto spôsobom ospravedlniť a oceniť ženy, ktoré tam často pracujú za úbohé pánboh zaplať a povedať im, že ich prácu oceňujem.
Vy ste však operovali, ako hovoríte, so sprostredkovanými informáciami, že tam volajúce čakajú štyri hodiny, overujú si, kto im volá a robia si žarty, ak im volá muž. Ani jedna z týchto vecí nie je pravda. Prečo ste v tom vyjadrení neuviedli, že sú to informácie, ktoré máte len z počutia?
- Asi som tak mala urobiť, nenapadlo mi, že by sa to mohlo takto vykladať. Dám si pozor na to, aby sa táto chyba neopakovala a aby som napravila to, čo som týmto spôsobila. Človek sa učí na vlastných chybách.
Mohlo by vás zaujímať: