Obrovský plač: Pochovali obete masakra z Michaloviec. Prasklo šokujúce tajomstvo rodiny!

S obrovským bôľom v srdci vyprevadili na poslednej pozemskej ceste Zuzanku (†14), Martinka (†12) a ich mamu Eriku (†45). Nepochovali ich však v Michalovciach, kde žili a ani spolu s ich otcom Stanislavom (†53), ktorý im vzal životy. Jeho obete uložili do hrobu v Ladomírovej (okres Svidník), odkiaľ Erika pochádzala a kde žijú jej rodičia. 

Telá nebohých priviezla michalovská pohrebná služba hodinu pred pohrebom. Postupne prichádzali príbuzní a známi. Nechýbal ani riaditeľ a učiteľky michalovskej základnej školy, ktorú nebohé deti navštevovali. Smútočné a pohrebné obrady začali o ôsmej ráno v miestnom pravoslávnom kostole svätou omšou. Viedli ich dvaja kňazi, jeden z nich bol Erikin kamarát z detstva.

Po skončení omše sa o deviatej smútoční hostia presunuli do domu smútku. Po viac ako hodinovom obrade zaznela kázeň. "Pred tromi truhlami som ešte nestál," začal svoju reč farár a utieral si slzy z očí. Vopred sa ospravedlnil za to čo povie a nemal by, aj za to čo nepovie a mal by: "Sám neviem, čo povedať a ako povedať."

Zdôraznil, že nikoho nechce súdiť a že nikto nemá právo kritizovať iného. "Polovica pohrebu je za tých, ktorí nás opustili. A druhá polovica je pre nás. Celý obrad sa nesie myšlienka, aby nás Boh naučil svojim pravdám a ako žiť," dodal. Zamyslel sa nad tým, že nič nie je náhoda. Keď si predvečer chystal čítanie na túto pohrebnú omšu, zarazilo ho. Jeho ostré slová, adresované aj na osobu nebohého Stana, nenechali oko suché. 

Kňaz porozprával o pokušeniach, s ktorými bojoval zrejme aj nebohý Stanislav. Prirovnal ich k tomu, ako diabol skúšal Ježiša. Jedným z nich bolo, nech rozkáže kameňom, aby sa premenili na chlieb: "Koľko chleba potrebujeme, aby sme sa nasýtili? Furt máme málo, sme nenásytní. Máme veľa, chceme viac. Lepšie by sa nám žilo, keby sa človek uspokojl s tým, čo má."

Podľa neho honba po bohatstve a sláve z nás šťastných neurobí. "Chceme byť vlastníkmi všetkého. Nič nie je naše. Ani otec, ani mama, ani deti. To nie je naše vlastníctvo. Dostali sme ich od Boha na určitý čas nášho života, aby sme sa o nich starali. Možno aj toto bolo jedno pokušenie, ktorému Stano podľahol." 

O Erike povedal, že ju poznal od detstva. Bola jedna z tých, ktorá tvorila jeho mladosť. "Potom odišla do Ameriky, vrátila sa, krstil som obe jej deti," vravel s plačom. Podľa neho všetci sme za všetko zodpovední: "Ako hovorí Ján Zlatoústy - keby sme kresťania žili príkladným životom, nebolo by ani pohanov."

Po skončení omše sa zhromaždenia presunul z domu smútku na cintorín. Keď vkladali truhly s telami nevinných obetí do zeme, clivota sa niesla okolím ako hustý závoj.  Nesmierna žalosť nad stratou milovanej dcéry a vnúčat odoberali sily starým rodičom čoraz viac. Pohľad na ich nevyjadriteľný zármutok trhal srdce. 

Stanislav vyvraždil svoju rodinu v nedeľu 15. januára. V sobotu ich ešte videli susedia. V nedeľu sa už s jeho deťmi a manželkou nedalo spojiť cez internet. V pondelok deti neprišli do školy a neboli ani online prístupní. V utorok však ich vrah ešte žil, okolo jednástej dopoludnia ho videli sused bývajúci oproti. Polícia vtrhla do bytu v utorok večer pred šiestou po tom, ako ich zalarmoval brat nebohého. Ten mu totiž volal a priznal sa mu, že vykonal hrozný skutok. Muž, ktorý bol zrejme v ťažkej životnej situácii sa takýmto hrôzostrašným činom snažil vyriešiť svoje problémy. 

Prípad vzbudil obrovský záujem verejnosti a to je zrejme aj dôvod, prečo sa príbuzní Stanislava snažia utajiť miesto a čas jeho pohrebu. Stana hodnotili jeho susedia ako zvláštneho človeka, zväčša vážneho, zachmúreného, občas konfliktného. Zato o jeho žene a deťoch rozprávali iba v superlatívoch. Hodnotili ich ako veľmi milých, usmievavých a zhovorčivých. Deviatačka a siedmak boli šikovní, inteligentní, v škole z nich mali učitelia radosť. 

V prípade bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu vraždy, za ktorý Trestný zákon stanovuje trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov, alebo trest odňatia slobody až na doživotie. V prípade zistenia informácií, ktoré bude možné verejnosti poskytnúť, ich polícia zverejní hneď, ako to situácia vo vyšetrovaní dovolí.

Pohreb nebohého Stanislava je naplánovaný v jeho rodisku na budúci týždeň.