Známa tvár po prepustení z basy: Šupli ma medzi zákerných vrahov. To však nebolo to najhoršie!

Erik Hilár Lakatošovie sa stal známym ako víťaz zábavnej šou Vyvolení, v ktorej vyhral rozprávkových 400-tisíc eur. V roku 2012 skončil na štyri roky v base pre krátenie daní, bitku a útok na verejného činiteľa - hodil do policajta kvetináč. Po návrate sa Erik živil ako redaktor rómskej televízie. Znova sa však dostal do sporu so zákonom a za výtržníctvo vyfasoval trojročnú podmienku. Lenže krátko pred jej vypršaním mu ju sudkyňa svidníckeho súdu premenila na trest 20-mesačného väzenia. Spáchal totiž počas jej trvania tri priestupky. Osudnou sa mu stala vášeň k hlasnej hudbe, čo sa nepáčilo susedom a zavolali na neho policajtov. A tak putoval za mreže znova. Štyri dni pred Vianocami sa dostal na slobodu a porozprával nám svoje desivé zážitky spoza mreží. 

Trest si mal podľa rozsudku odpykať v strednom stupni stráženia. A tak skončil v Ružomberku v cele pri zákerných vrahoch. "Dali ma do cely k ôsmim väzňom. Bolo to hrozné! Spal som vedľa muža, ktorý zavraždil dvoch dôchodcov v spánku. Či vrahom, ktorý zabil svojho šéfa, matkovrahom aj tyranom. Niekoľko nocí som nespal, tri dni som si búchal hlavou o múr," opísal nám svoje desivé zážitky. Lenže toto nebolo to najhoršie, čo zažil. Oveľa horšie prišlo o pár dní neskôr! 

Erikovi po pár dňoch v base došlo, že sa so svojim niekoľkomesačným uväznením musí zmieriť a naučiť sa so spoluväzňami vychádzať. Našťastie, väčšina ho poznala z médií a nič si k nemu nedovoľovali. Ba čo viac, pýtali si od neho rady a pre mnohých bol príkladom, že aj na slobode sa dá živiť poctivou prácou.

S pedagógmi a dozorcami nemal žiaden problém a na ich adresu nešetrí chválou. No po pár týždňoch emočného vypätia sa stalo niečo, čo by nepredpovedal ani v najhoršom sne. "V spánku som dostal mozgovú príhodu. Z ničoho nič som sa v noci zobudil na to, že mi tŕpne ruka. Myslel som si, že to je iba z toho, že som ju mal pod hlavou. No tŕpnutie prechádzalo do polovice tváre a nohy. Zobudil som väzňa, ktorý spal na poschodovej posteli nado mnou a ten privolal pomoc. Skončil som v nemocnici a lekár mi povedal, že pri mne stáli všetci svätí, lebo takéto prípady, ktoré sa stanú v noci, končia fatálne," opisuje nepríjemné chvíle. Musel sa znova učiť rozprávať, chodiť. Regenerácia mu išla rýchlo, no stále berie lieky.

Keď bol na tom zdravotne lepšie, pracoval v jedálni a staral sa o čistotu stolov. Vo voľnom čase pripravoval nový projekt, ktorému bude venovať. Nazval ho Tabu justice.

O čom projekt bude, s ktorým známym černákovcom obýval spoločnú celu a ako spolu vychádzali?

Erikov pripravovaný projekt Tabu justice bude o pomeroch a ľuďoch v slovenských väzniciach a o témach, o ktorých sa verejne nehovorí: "Budem nahrávať rozhovory s odsúdenými, bývalými dozorcami. O samovraždách, zvláštnych úkazoch, ktoré sa na celách diali po tom, ako si tam niekto vzal život, o justičných omyloch. Aj o nedôstojných podmienkach, ktoré v base panujú či o kšeftoch s jedlom." 

Po 14 mesiacoch strávených v strednom stupni stráženia mu súd povolil preradenie do nižšieho pre disciplinárne odmeny, ktoré získal za zorganizovanie prednášok pre väzňov. "Pedagóg stiahol moje spravodajské reportáže. Väčšina z nich bola o tom, ako žijú ľudia v rómskych osadách bez vody a bez elektriky. Aj o potrebe vzdelania z reportáže o prezidentky, ktorá sa stretla s vysokoškolsky vzdelanými Rómami. Lebo väčšina odsúdených je imbecilov, najmä z rómskej komunity či zo skupiny drogovo závislých," vysvetľuje. A po mesiaci mu odpustili zvyšných päť mesiacov a vlani 20. decembra sa dostal na slobodu. No s podmienkou v trvaní rok a pol. Za ten čas musí sekať dobrotu, inak si zvyšných 5 mesiacov bude musieť ísť odsedieť. 

Istý čas zdieľal Erik spoločnú celu s bývalým černákovcom Milošom Kaštanom. Ako si bývalý mafián kráti čas vo väzení a ako spolu vychádzali? Čítajte v popise fotky v GALÉRII TU >>>

Erik sa ako televízny redaktor rómskeho spravodajstva venoval aj krimi témam. A po nástupe do väzenia bol konfrontovaný s aktérmi jednej z takýchto reportáží. Poriadne sa zľakol, no napokon to dopadlo dobre. O čo išlo? "Robil som únos chlapca z Červenice, ktorého držali tri dní násilím zviazaného lanom v dome z dôvodu, že chodil za vydatou ženou. Nastúpil som do basy a oni tam! Ešte šťastie, že sa nosili rúška a nespoznali ma. Inak neviem, ako by to dopadlo," zamýšľa sa. 

Na podmienky vo väzení sa nesťažuje, hoci tvrdí, že zariadenie je nedôstojné dnešného vyspelého sveta. No jedna vec mu prekážala a vraví, že je to najhrozivejšie, čo v cele s viacerými spoluväzňami môžete zažiť. 

Erik vraví, že cez zamrežované okná na celách neprúdi čerstvý vzduch: "Je tam totiž plexisklo a škára iba niekoľkocentimetrová. V noci musia byť dvere zatvorené a tak najmä v letných horúčavách je to na zadusenie. Najmä ak je na jednej cele od štyroch do ôsmich chlapov. Nedá sa dýchať, v lete je tam na umretie, nedá sa tam spať, je to hrozné, hrozné!" 

Spoluväzni sa o jeho redaktorskú prácu intenzívne zaujímali. Znova sa k nej vrátil a už uplynulú nedeľu natáčal v Michalovciach verejné zhromaždenie zorganizované na počesť zavraždenej Eriky rómskym osadníkom.