Ľudí bez práce pribúda. Čo za to môže a bude horšie? Odborníci: Existujú TRI scenáre. Aké?

Podľa odborníkov na pracovný trh je nárast nezamestnanosti počas zimy pravidelne opakujúci sa jav. „Klesá totiž dopyt po sezónnych pracovníkoch napríklad v stavebníctve, poľnohospodárstve alebo cestovnom ruchu, no a prispieva k tomu aj efekt ukončenia dočasných pracovných zmlúv, ktoré sú často viazané na koniec roka,“ hovorí Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS).

Podľa Dariny Mokráňovej, výkonnej riaditeľky personálnej agentúry Index Nosluš pre SR a ČR, môžu stáť za rastom nezamestnanosti aj makroekonomické faktory, ako sú vysoké náklady na energie, neistota na trhu a pokles dopytu po niektorých produktoch a službách. Výsledkom je opatrnosť zamestnávateľov. „Čakáme na nové pracovné príležitosti, no investície sa zatiaľ skôr plánujú, respektíve prebieha príprava, napríklad pri novej automobilke na východe krajiny,“ hovorí Mokráňová. „Zásadnú rolu zohráva aj ochladzovanie v automobilovom priemysle, ktorý je u nás kľúčovým zamestnávateľom. Vplýva na to prebiehajúca transformácia smerom k elektromobilite, ale aj konkrétne plány jednotlivých spoločností, ktoré nie sú pre Slovensko vždy priaznivé,“ dodáva.

So začiatkom sezónnych prác sa očakáva aj oživenie dopytu po pracovnej sile, tentokrát by však mohol mať rast nezamestnanosti trvalejší charakter. „Dôvodom je najmä prehĺbenie poklesu vo výrobe,“ upozorňuje Zuzana Rumiz. „V posledných mesiacoch vidíme spomalenie najmä v automobilovom priemysle a v dodávateľskom reťazci. Negatívnym faktorom je aj pokračujúca neistota v globálnej ekonomike a vysoké náklady na podnikanie, ktoré môžu obmedzovať tvorbu nových pracovných miest,“ hovorí. Podľa jej slov ak by sa nezamestnanosť dlhodobo udržala na vyššej úrovni, mohlo by to spomaliť rast ekonomiky a znížiť spotrebiteľský dopyt.

Dlhodobý rast nezamestnanosti by mal negatívny dopad na spotrebu domácností, čo by ovplyvnilo obchod a služby. Možno tiež očakávať väčší tlak na verejné financie a sociálny systém. „Znižovanie počtu zamestnancov predpokladáme najmä v odvetviach, kde je dlhodobo nedostatok domácej pracovnej sily. Riešením tak môže byť obmedzenie dovozu pracovníkov zo zahraničia. Taktiež vzhľadom na demografický vývoj sa pokles pracovných miest nemusí odraziť na miere nezamestnanosti priamoúmerne. Pri nižšom počte zamestnancov však môže nastať problém s verejnými financiami v oblasti príjmov,“ dodáva Mokráňová.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj, prezidentka APAS vidí tri možné scenáre. „Pri optimistickom sa priemysel prispôsobí novým podmienkam, ekonomika sa stabilizuje a dopyt po pracovnej sile porastie. Druhou možnosťou je stagnácia, kedy nezamestnanosť zostane na aktuálnej úrovni. No a pesimistický scenár by znamenal rast nezamestnanosti, ktorý by mohli priniesť globálne ekonomické otrasy a ďalší prepad v priemysle,“ konštatuje Rumiz. To, ktorý zo scenárov sa stane realitou, bude závisieť od viacerých faktorov, najmä však od situácie v priemysle a na exportných trhoch.

„Ak bude ekonomika naďalej čeliť problémom, môže dôjsť k ďalším vlnám prepúšťania. Nezamestnanosť by potom mohla stúpnuť najmä v regiónoch s menšími možnosťami na rekvalifikáciu,“ konkretizuje Darina Mokráňová. “Naopak, v prípade, že napríklad automobilový sektor priláka nové investície, môžeme očakávať opätovný rast počtu pracovných miest. Tým sa zvýši aj kúpyschopnosť obyvateľstva a ekonomika sa rozbehne,” dodala.