Reklama

Študent žurnalistiky Tomáš mal neuveriteľné šťastie: "Od smrti na Zochovej ma delili sekundy!"

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
 
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • captions and subtitles off, selected
    Reklama

    Študent piateho ročníka žurnalistiky Tomáš Blahuta z Piešťan tak ľahko nezabudne na to, čoho bol svedkom v nedeľu večer. To, čo videl dovtedy len vo filmoch, zažil na vlastnej koži.

    Mladík zvykne na víkendy cestovať domov a v snahe byť s najbližšími čo najdlhšie, sa späť do Bratislavy vracia posledným možným spojom. Na zastávku Zochova pricestoval autobusom MHD č. 93. "Vystúpil som a vybral som sa k svetelnej tabuli, aby som si pozrel, ako premávajú ďalšie spoje. Krátko nato, možno po uplynutí 5 až 10 sekúnd, som počul ohlušujúcu ranu. Otočil som sa a videl som auto, ktoré v obrovskej rýchlosti narazilo do skupiny ľudí, ktorí len pred chvíľkou vystúpili spolu so mnou z autobusu," loví v pamäti stále otrasený Tomáš.

    Potkol sa o končatinu

    "Auto preletelo okolo mňa vo vzdialenosti zhruba 1,5 metra. Spod kolies sa mu iskrilo. Zmizlo v blízkom parčíku. Strašný bol pohľad na ľudí, ktorých telá doslova lietali vzduchom," spomenie tragické okamihy. Mladík bezprostredne po nehode  zavolal 112, záchranné zložky prišli do 5 minút. "Pre 112 som musel “počítať”, kto je zranený a pri vedomí a kto mŕtvy. Niekoľko osôb stálo v šoku, iní sa snažili pomáhať zraneným. S telami sme veľmi nemamipulovali, iba kontrolovali stav. Hrozný bol zážitok, keď som sa potkol o nohu, ktorú zrejme náraz auta amputoval," rozpráva Tomáš o niečom, čo videl len v hororových filmoch.

    (Ne)šťastná zhoda náhod

    "Registroval som, že medzi obeťami boli aj starší ľudia, nielen študenti, ako sa to neskôr spomínalo. Vodiča som nevidel, venovali sme sa obetiam nehody. Následne prišli sanitky a ostané záchranné zložky a pokračovali v záchrane zranených," vysvetľuje Tomáš. Poznamenal, že v ten večer sa udiali náhody, ktoré viedli k tomu, že len o vlások unikol nešťastiu. "Pravidelne cestujem z Piešťan o 20.50 hod., v Bratislave som niekoľko minút pred desiatou a z Hlavnej stanice sa presúvam spojom č. 131, ktorý ide priamo  k internátom. V nedeľu sme meškali dvadsať minút a ja som na Zochovej vystúpil preto, lebo som čakal na spolužiaka... a ďalej už viete, ako to dopadlo,"  uzavrel Tomáš

    Volal rodičom, čo sa stalo. Tí mu pôvodne nechceli veriť. Neskôr konštatovali, že mal naozaj obrovské šťastie.

    Prečítajte si tiež: