V regióne pod Poľanou kraľuje bryndza, tradičné rožky, no rodí sa aj talianska mozzarella

A „po slovensky“ sa vyrába už aj talianska mozzarella v Hriňovej. Ich spoločným menovateľom je sieť slovenských obchodov COOP Jednota Krupina od Šiah až po Dolný Kubín, ktorá odoberá značnú časť ich produkcie. Dobrou správou pre kupujúcich je, že ich v slovenských potravinách, ktoré propagujú dôvtipný bača s honelníkom, vždy dostanete čerstvé a kvalitné.

Možno niekoho prekvapí, že výroba a predaj bryndze má svoje historické korene pod Poľanou, kde od roku 1797 nepretržite funguje najstaršia bryndziareň na svete. Dnes v nej pracuje už siedma generácia pôvodných zakladateľov – rodiny Molecovcov. Štyridsaťročný Peter Molec garantuje, že sa na poctivej výrobe tohto unikátneho prírodného zázraku nič nezmenilo. „Chutí tak, ako si ju pamätá môj otec, ale aj starý otec, ktorému bryndziareň znárodnili komunisti,“ podotýka. Dnes sa o oživenie tohto unikátneho rodinného príbehu snaží spoločnosť Milsy, ktorá už vyše roka prevádzkuje bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine. Mesačne tu vyrobia 50 ton tejto jedinečnej slovenskej pochúťky a majú s ňou veľké plány. 

Pôvodne a historicky bola bryndza rozdrvený tvrdý zrejúci syr z ovčieho mlieka. „Sú tendencie urobiť z bryndze ľahko roztierateľnú a jemnú pochúťku, ale my sa držíme tradície. Naša bryndza je hutnejšia a dokonale sa prepojí napríklad s čerstvo nahádzanými haluškami. Podpoľanie sa odzrkadľuje na jej chuti. Máme tu ideálne podmienky na chov oviec a pasienky so špecifickými bylinami, ktoré sú ojedinelé aj v rámci Európy a majú nemalý vplyv na zloženie ovčieho mlieka,“ deklaruje konateľ bryndziarne Bohuslav Šiko. 

Vo Zvolenskej Slatine vyrábajú letnú bryndzu z čerstvého mlieka a zimnú zo zasudovaného hrudkového ovčieho syra vyrobeného počas letnej sezóny. Májovú bryndzu pokladajú mnohí za najkvalitnejšiu, chuťovo je jemnejšia. Vďaka čerstvej tráve, ktorá je v jarnom období najbohatšia na živiny, obsahuje ovčie mlieko najviac prospešných látok rastlinného pôvodu, esenciálne mastné kyseliny a iné bioaktívne látky. „Chuťovo je zimná bryndza výraznejšia a mnohí ju preferujú napríklad pred májovou, je to veľmi individuálne. Bryndzu robíme poctivo a s úctou k tradíciám. To je naše know-how, na ktorom nechceme nič meniť. Slatinská bryndza je kráľovná medzi slovenskými bryndzami a sme na ňu patrične hrdí,“ uzatvára Bohuslav Šiko. My len dodávame, že krásne ladí napríklad s ikonickým celozrnným Slatinským chlebom z neďalekej Slatinskej pekárne. 

Ak si na Podpoľaní objednáte pizzu, je celkom pravdepodobné, že syr na nej bude pochádzať z Hriňovskej mliekarne Koliba. Okrem množstva tradičných slovenských syrov tu vyrábajú aj tradičnú taliansku špecialitu – mozzarellu. „Sme jediní na Slovensku, ktorí ju vyrábame originálnou talianskou technológiou podľa tradičnej talianskej receptúry. Chutí aj Talianom a odoberajú ju mnohé pizzerie po celom Slovensku,“ tvrdí Jozefína Fekiačová, marketingová manažérka mliekarne. Aj ľudia pod Poľanou si na ňu zvykli. Obľubujú aj tradičné maslo, ktoré zvyknú volať modré. Je špecifické tým, že je vysokokvalitné. „Máme totiž najmodernejšiu linku na výrobu masla, ktorá je kompletne uzatvorená, čím sa garantuje maximálna kvalita, stálosť a dlhšia spotreba.“ 

Hriňovská mliekareň spracuje 150-tisíc litrov mlieka denne, ktoré pochádza nielen z rázovitého Podpoľania, ale prevažne zo stredného Slovenska. Je to zároveň posledná mliekareň na Slovensku, ktorá má pôvodné rodinné vlastníctvo od jej vzniku v roku 1993. Už desaťročie ponúka aj ochutené proteínové výrobky, ktoré vznikajú filtrovaním a sušením srvátky, čo je vedľajší produkt, ktorý vzniká pri výrobe syra. Ide vlastne o žltkastú tekutinu, ktorá zostáva po oddelení tuhej časti po zrazení mlieka a je plná cenných živín. Proteín je bohatým zdrojom aminokyselín, ktoré sú dôležité pre svalový rast bez zbytočného tuku a slúži ako doplnok výživy. „V rámci regionálneho spotrebného družstva COOP Jednota Krupina sme s naším širokým portfóliom produktov zastúpení asi v každej zo 150 predajní v tomto regióne,“ pochvaľuje si spoluprácu Jozefína Fekiačová. 

„V našej sieti obchodov nájdete najlepšie chute každého regiónu, v ktorom pôsobíme, od overených výrobcov a lokálnych dodávateľov, s ktorými spolupracujeme už dlhé roky,“ garantuje Jozef Vahančík, predseda spotrebného družstva COOP Jednota Krupina, ktoré predáva až 70 percent slovenských výrobkov v 11 okresoch a troch samosprávnych krajoch. 

Keby bola vyhasnutá sopka Poľana aktívna, určite by chrlila rožky, tak ako to od roku 1993 robí rodina Mravcových v dedinke Dúbravy na pol ceste medzi Detvou a Očovou. Denne tu vyprodukujú viac ako 40 druhov pekárenských výrobkov s logom nadrozmerného mravca a 100-tisíc rožkov. Do siete potravín COOP Jednota Krupina ich dodávajú dvakrát denne. Ráno a poobede, vždy čerstvé. Idú doslova na dračku. 

Recept na legendárne rožky otec a jeho dvaja synovia neprezradia, ale úspech pripisujú  alchýmii prostredia, v ktorom vznikajú, a moderným technológiám. „Rožok musí dostatočne kysnúť, aby sa mu otvorili póry a mohol dýchať. Je to živá hmota,“ hovorí osemdesiatročný Jozef Mravec, otec rodiny, ktorý je dušou pekár, lebo pečie celý život. Chutný rožok podľa neho nedokážete spraviť na kolenách ako zo syra nite. Musíte dodržať technológiu a tá sa nedá „ofušovať“. 

Aj preto sa pýtame, ako si v obchode vybrať dobrý rožok? „Choďte do COOP Jednoty. Tam dostanete len naše. Berú až 60 percent našej produkcie. Je to náš najväčší a najspoľahlivejší obchodný partner,“ pochvaľuje si Marián Mravec, starší syn pána Jozefa. Spolupráca s najväčším maloobchodným reťazcom ich zásadne posunula a dodala im odvahu v podnikaní. 

Skalní fanúšikovia, ktorí si rožky pod logom Mravec a synovia vozia až do Anglicka, vám budú garantovať, že chutia inak. Odráža sa v nich celý proces výroby. „Na prvý pohľad ich asi nerozoznáte od iných, ale keď ich stlačíte alebo do nich zahryznete, chrumkajú. Chutia inak aj vďaka poctivým slovenským surovinám,“ deklaruje najstarší pán Mravec. 

Keď sa v Banskej Bystrici a jej okolí povie štrúdľa, tak sa myslí jedine tá z neďalekých Rakytoviec. Dostanete ju výlučne v sieti COOP Jednota, u menších súkromných odberateľov alebo jedine na objednávku priamo v pekárni Lebans v Rakytovciach. Dlhoroční zákazníci si objednávajú celé plechy. Nečudo, veď je to patentovaná pôvodná receptúra od rodiny Filkorovej z Badína. Manželia Štrbovci sa ju podujali zachovať aj spolu s domácimi škvarkovými pagáčmi a vyrábajú ich už 28 rokov, aj napriek tomu, že nie sú pekári ani cukrári. 

„Naše domáce makové, tvarohové a orechové štrúdle sú z kvalitných slovenských surovín a špecifické sú tým, že do všetkých dávame jablká. Preto sú šťavnaté a neviete sa ich objesť,“ hovorí Anna Štrbová. COOP Jednota Krupina je jediná sieť potravín, v ktorej ostali a dnes ich domáce koláče a štrúdle dostanete jedine tam. Ľudia sa na to môžu spoľahnúť, keď si idú nakúpiť. „V tomto smere je to ideálne a korektné partnerstvo, ktoré potiahlo aj naše podnikanie s tradičnými domácimi koláčmi,“ priznáva pani Anna. 

COOP Jednota Krupina vo svojej maloobchodnej sieti podporuje práve takýchto lokálnych výrobcov, ktorí sú overení zákazníkmi a dokážu dlhodobo garantovať kvalitu a udržateľnosť. „Vieme, že zákazník preferuje tradičné slovenské potraviny, po ktoré sa k nám vracia, ale nie vždy sa správa ako nákupný patriot. Niekedy sa jeho vlastenectvo končí pri prezeraní letákov a zliav a nakoniec sa aj tak rozhodne podľa ceny. Je to síce pochopiteľné, ale COOP Jednota Krupina si stojí za kvalitou a čerstvosťou, ktoré dokážeme v našich predajniach ponúkať za najvýhodnejšie ceny,“ uzatvára Jozef Vahančík, predseda spotrebného družstva COOP Jednota Krupina, ktorý má na kvalitu nos, je ľudský, ale pritom myslí aj na potravinársky biznis, ktorý už desaťročia v regióne riadi a rozvíja.