Prezidentka dala ZELENÚ zákonu o Envirofonde aj novele o štátnom občianstve: Aké ZMENY prinesú?

Z novely zákona o Environmentálnom fonde (EF) vyplýva, že začiatkom každého roka by mal zverejniť zoznam činností, ktoré podporí, aby záujemcovia vedeli, kedy môžu podávať svoje žiadosti o dotácie. Zvýšiť sa majú aj prostriedky na správu fondu do výšky troch percent z jeho ročného príjmu. Novela má byť účinná od 15. marca.

EF má každý rok zverejniť špecifikácie na predkladanie žiadostí do 31. marca. "Súčasne budú jednotlivé špecifikácie činností zverejňované samostatne a nie ako jeden dokument pre všetky činnosti, ako to bolo doteraz, v dôsledku čoho budú jednotlivé špecifikácie pre žiadateľov prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie," píše sa v dôvodovej správe k novele.

Zvýšenie prostriedkov na správu EF má podľa ministerstva životného prostredia skvalitniť činnosť fondu. Zabezpečiť sa má zriadenie elektronickej schránky. Tá by mala umožniť elektronické podávanie žiadostí o poskytnutie financií z rozpočtu EF. Rezort uvádza, že pre ďalšie pôsobenie fondu je potrebná elektronická komunikácia so žiadateľmi vrátane automatizovaného spracovávania a vyhodnocovania podaných žiadostí o podporu. Envirofond má tiež zvýšiť kontroly a preverovanie žiadostí.

"Navrhované zmeny by mali zabezpečiť vyššiu ochranu prostriedkov z Environmentálneho fondu pred ich zneužitím v rozpore s prioritami a cieľmi stratégie štátnej environmentálnej politiky," tvrdí ministerstvo.

Novou legislatívou sa majú podporiť obce, ktoré katastrálnym územím zasahujú do národných parkov. Podpora má byť zameraná na modernú a ekologickú infraštruktúru, zníženie svetelného znečistenia, spracovanie rozvojových dokumentov a štúdií, informačné centrá zamerané na ochranu národných parkov, formy turizmu a environmentálneho vzdelávania, praktickú starostlivosť a manažment chránených častí prírody a krajiny. Zabezpečiť sa má tiež ochrana a starostlivosť o životné prostredie na území chránených vodohospodárskych oblastí.

Envirorezort pripomína, že zmenou kategorizácie z hospodárskych lesov na lesy osobitného určenia prídu obce o výpadok príjmov z dane z nehnuteľnosti. Výpadok by tak podľa neho mohol byť sanovaný podporou. 

Prezidentka podpísala novelu autorského zákona, ktorá obsahuje transpozície smerníc Európskeho parlamentu, ale aj rozšírenie povinných výnimiek z autorského práva a úpravu povinností a práv v rámci online služieb zdieľania obsahu. Novela nadobudne účinnosť 25. marca.

Ministerstvo kultúry (MK) SR ako autor novely upozorňuje, že v prípade prvej transpozície európskej smernice týkajúcej sa autorského práva na digitálnom jednotnom trhu by mala úprava viesť k zlepšeniu využívania kreatívneho obsahu v digitálnom prostredí. "Smernica o online prenosoch vysielateľov a retransmisii reguluje predovšetkým časť online služieb spojených s vysielaním, reaguje na nové metódy retransmisie a zavádza prenos programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu," dodáva. Rezort ozrejmil, že v tomto prípade je cieľom uľahčiť cezhraničné poskytovanie online služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu a retransmisii televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch.

Novela zavádza tiež nové výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Zavádza sa nová výnimka na použitie diela na účel zachovania kultúrneho dedičstva. "Na základe takejto výnimky by malo byť možné vyhotovovať rozmnoženiny s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovávania v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve, v ktoromkoľvek štádiu životnosti," uviedol rezort kultúry.

Do zákona sa dopĺňa aj kritérium vyťaženosti ubytovacích kapacít v zariadeniach poskytujúcich ubytovanie, ktoré má zohľadňovať pri určení výšky odmien organizácia kolektívnej správy. Toto kritérium sa rozširuje o ďalšie zariadenia, ktoré poskytujú ubytovanie verejnosti, napríklad o zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorými sú napríklad i prírodné liečebné kúpele alebo kúpeľné liečebne.

Zavádza sa tiež opätovne prihliadnutie MK na "podmienku účelnosti kolektívneho výkonu správy práv a na spôsobilosť účastníka konania o udelenie alebo zmenu oprávnenia na riadny a účelný výkon kolektívnej správy po udelení alebo zmene oprávnenia". Ministerstvo bude môcť z vlastného podnetu vykonať dohľad aj vo vzťahu k tomu, či pri určení výšky odmien organizácia kolektívnej správy zohľadnila kritériá vymedzené v zákone.

Prezidentka podpísala novelu zákona o štátnom občianstve, v zmysle ktorej Slováci nebudú musieť prichádzať o slovenské občianstvo po prijatí cudzieho, pokiaľ preukážu najmenej päťročný pobyt v cudzine. Po posúdení novely prezidentka nenašla jej protiústavnosť. V rámci riadneho legislatívneho procesu by hlava štátu uvítala aj ďalšie snahy o zjemnenie zmeny mechanizmu straty štátneho občianstva. Účinnosť nadobudne od 1. apríla.

"V súvislosti s výhradami voči novele je potrebné dôsledne rozlišovať medzi zmenou zákona o štátnom občianstve SR z roku 2010 a súčasnou novelou tohto zákona. Aktuálna novela zákona zjemňuje nepriaznivé dosahy zmeny z roku 2010, keď bol kontroverzným spôsobom v skrátenom legislatívnom konaní zavedený nový spôsob zániku štátneho občianstva, teda automatická strata štátneho občianstva z dôvodu nadobudnutia občianstva iného štátu, a rozširuje okruh výnimiek, v ktorých nedochádza k strate slovenského občianstva," uviedol hovorca hlavy štátu Strižinec.

Slovenské občianstvo si majú po novom udržať občania, ktorí nadobudnú cudzie štátne občianstvo, "ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva najmenej päť rokov a predložia doklady preukazujúce tieto skutočnosti". Nepríde oň ani maloleté dieťa, ktorého rodič zostáva štátnym občanom SR.

O slovenský pas nemajú prísť občania v prípadoch, ak ide o nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva manžela za trvania manželstva, narodením, osvojením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa. Tí, ktorí už stratili slovenský pas prijatím cudzieho občianstva, môžu požiadať o jeho vrátenie, pokiaľ zdokladujú päťročný pobyt v cudzine.

Občania alebo bývalí občania ČR nebudú musieť pri žiadosti o slovenské občianstvo spĺňať požiadavku ovládania slovenského jazyka. Výnimka z ovládania štátneho jazyka sa má uplatňovať aj pri žiadateľoch starších ako 65 rokov a tých, ktorí vykonali jazykové skúšky zo slovenského jazyka. Vzťahovať sa má i na žiadateľov, ktorí majú vydané platné osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí.

Slováci žijúci v zahraničí, ktorí sa významne zaslúžili o prínos pre komunitu krajanov a majú v SR povolený pobyt, môžu získať štátne občianstvo aj bez podmienky trojročného nepretržitého pobytu na území SR.

Zamedziť sa má tzv. fiktívnym pobytom pri udeľovaní štátneho občianstva. Ministerstvo vnútra si bude môcť vyžiadať doklady na preukázanie skutočného pobytu v zahraničí. Z novely tiež vyplýva, že ľudia, ktorí prišli o slovenské občianstvo, oň nemusia žiadať na základe výnimky ministra vnútra SR, ale v riadnom konaní.

Slovenský pas doteraz strácali ľudia na základe zákona o štátnom občianstve, ktorý prijala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Niekdajší kabinet reagoval právnou normou v roku 2010 na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Na základe súčasného zákona prichádzajú o slovenský pas tí, ktorí prijali občianstvo iného štátu.