Niektorí poslanci chcú meniť autorský zákon, no televízie sa BÚRIA: Koniec našich seriálov?

Autorský zákon a jeho ustanovenia sa riešia už dlhšie. Novela sa dotkne autorského práva, online služieb či vytvorenia nového nositeľa práva – vydavateľa periodík. Po dvoch rokoch príprav ju predložilo ministerstvo kultúry. Ministerka Natália Milanová ju v parlamente obhajovala s tým, že je to kompromis. Ide o vyplácanie tantiém hercom za staršie filmové či televízne diela. Stručne povedané, herec by nedostal celý honorár hneď po dokončení filmu či relácie. Časť by mu vyplatili, ostatok, teda tantiémy, by dostával postupne – aj podľa reprízovania konkrétneho diela. Hercom by to mohlo pomôcť, televízie však hovoria, že takto sa im výroba programu výrazne predraží.

Zákon podporuje napríklad poslanec za OĽaNO Robert Halák. „Ja som za, aby sa tantiémy vyplácali takto aj u nás. Lebo autori si to naozaj zaslúžia – či už sú to herci, alebo scenáristi, prekladatelia. Krásny príklad máme v Česku. Spisovateľ Michal Viewegh nemohol ďalej písať, lebo mal úraz. Vďaka tantiémam, ktoré dostáva za svoje knihy, dokáže mať aspoň nejaký príjem. Myslím si, že je to normálne, takto to funguje aj inde,“ reagoval poslanec Halák. „Stretol som aj starších hercov, ktorí mi hovorili, že tantiémy im chodia a veľmi im pomáhajú. Nemôžu aktívne hrať, no majú aspoň nejaké peniaze. Starším umelcom to rozhodne pomôže,“ pokračoval.

Podľa Haláka vydavateľom či tvorcom nehrozí, že niekoho zbytočne preplatia. „Aj na Slovensku máme množstvo knižných autorov. No nie každý je úspešný, takže vydavateľ nemusí mať obavy, že bude vyplácať veľké tantiémy, lebo autor príliš veľa svojich diel nepredáva. Aj vydavateľ si potom rozmyslí, či bude toľko kníh takéhoto menej úspešného autora vydávať,“ vysvetľuje poslanec. O konkrétnej sume, ktorú by mal autor dostať ako tantiému, hovoriť nechcel, tú treba ešte doriešiť.

Už sa však ozvali súkromné televízie, že to bude devastačné pre ich ekonomiku. Neobáva sa poslanec Halák, mimochodom bývalý herec, že hrozí niečo takéto? „Ja si myslím, že televízie chcú mať svoj materiál a chcú vyrábať vlastné veci. V tom zákone nebude napísané, že musia tantiémy vyplácať. Len tam nebude formulka, ktorá im dovoľuje, že to nemusia vyplácať. Keď autor tantiémy nebude chcieť, tak mu ich nevyplatia,“ objasňuje Halák. „Na začiatku, keď sa začali točiť nové seriály, herci išli do toho, tantiémy neriešili. Lenže prišla korona a všetci boli doma. Televízie iba reprízovali filmy či seriály. Do nich vložili reklamy, lenže umelci nedostali nič. Novela autorského zákona by im pomohla, dostali by nejaké peniaze,“ dodal Róbert Halák.

Inak to však vidia riaditelia televízií, ktorí sa obávajú najhoršieho. Hovoria o úplnej katastrofe a o konci natáčania seriálov na Slovensku. Do tvorby pritom investujú každoročne viac ako 100 miliónov a dávajú prácu približne 5 000 ľuďom. Opýtali sme sa preto televíznych riaditeľov, čo by novela autorského zákona znamenala pre ich ďalšie fungovanie. „Našim autorom platíme spravodlivé a viac ako konkurencieschopné honoráre. Ich výška zodpovedá odmene za vytvorenie a poskytnutie práv na dielo. Bohužiaľ, niektorí uverili falošným prorokom, ktorí im vďaka novele sľubujú viac peňazí. Ak chce však autor dostávať peniaze za každú reprízu, nebudeme mu môcť zaplatiť honorár na začiatku v dnešnej plnej výške. Dáme mu ho postupne. Ak však seriál nebudeme reprízovať, nedostane už nič. Zmena zákona nevytvorí nové peniaze, len rozdelí tie súčasné na viac častí,“ reagoval riaditeľ TV Markíza Matthias Settele.

Potvrdil to aj Marcel Grega, ktorý je riaditeľom TV JOJ. Problémy podľa neho môžu byť aj s právami na uvedenie filmov v televízii. „Viem to vysvetliť na jednoduchom príklade. Keďže hrozí, že práva na filmy si nebudeme môcť kúpiť na dlhšie obdobie ako na rok, skúsili sme navrhnúť, že sumu, ktorú požadujú producenti, rozdelíme na dve časti. 60 percent zaplatíme za udelenie licencie na prvý rok a zvyšných 40 % zaplatíme až v prípade, že sa rozhodneme licenciu po roku predĺžiť,“ povedal. „Toto sa, samozrejme, producentom nepáčilo. Nevedia si vykryť svoj rozpočet. Zároveň zrazu nesú aj podnikateľské riziko prípadného neúspechu ich filmu. Tvrdia, že za takýchto podmienok film nevznikne. A toto je presne to, čo nám hrozí. Filmy a seriály sa prestanú točiť. Slovenskí producenti nebudú môcť predávať svoje produkty, zatiaľ čo pri zahraničných filmoch (vrátane českých či maďarských) tento problém existovať nebude. Tam totiž nikto neskúša v autorskom zákone obmedzovať zmluvnú slobodu autorov,“ uviedol Marcel Grega.

Riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník si zase myslí, že autori aj tak nebudú spravodlivo ohodnotení. „RTVS vníma nutnosť systémového posilnenia pozície autorov a tieto snahy podporuje. Súčasná podoba novely autorského zákona však túto zmenu neprináša a posilňuje len pozíciu organizácií kolektívnej správy práv – to znamená navýšenie príspevkov do týchto organizácií. Prostredníctvom organizácií kolektívnej správy práv (SOZA, Lita, Slovgram) zaplatila RTVS v rokoch 2017 až 2021 na odmenách 15 283 939 eur. Toto číslo zároveň nezahŕňa odmeny, ktoré RTVS vyplatila priamo autorom a výkonným umelcom na základe individuálne uzatvorených zmlúv. Na podporu kultúry RTVS tiež odviedla v rokoch 2017 až 2021 z vybraných úhrad za služby verejnosti do umeleckých fondov sumu 4 060 939 eur. Celkovo tak RTVS prispela na podporu slovenského umenia za obdobie od roku 2017 – 2021 sumou viac ako 19 miliónov eur. RTVS je najväčším mediálnym podporovateľom kultúry a umenia na Slovensku,” reagoval Rezník.

Vysokoškolská pedagogička a odborníčka na mediálne právo Slavomíra Salajová upozorňuje, že ak by sa zákonom zakázali jednorazové odmeny, bol by to vysoko neštandardný stav. „Treba si uvedomiť, že možnosť vysporiadať autorské práva jednorazovou odmenou je úplným štandardom vo svete. Ak by poslanci túto možnosť domácim producentom zobrali, nielenže by ohrozili konkurencieschopnosť slovenského filmárstva ale znemožnili by aj domácu tvorbu. Slovenskí tvorcovia sú vystavení konkurencii  okolitým krajinám. Producenti zas majú záujem na čo najväčšom šírení diel aj streamingovými službami ako je napríklad Netflix. Ak chcete dostať film do medzinárodnej distribúcie musíte mať vysporiadané všetky práva, a to vrátane ďalšieho použitia. Producenti by si za takých podmienok jednoducho nenašli partnerov na financovanie samotného vytvorenia filmu," prezradila.