Najväčší FLÁKAČI medzi poslancami! Berú TISÍCE EUR, no robotu majú zdá sa "NA HÁKU"

Aj keď majú za sebou polovicu volebného obdobia, časť poslancov si zatiaľ akosi nenašla čas na výkon svojej funkcie. Dáta zverejnené na webovej stránke Národnej rady (NR) SR to jasne dokazujú. Najväčším problémom je už tradične absencia zákonodarcov na schôdzach parlamentu, ktorých bolo už 62.

Najväčším absentérom je nezaradený poslanec a súčasne člen mimoparlamentného Hlasu-SD Ján Ferenčák (47), ktorý predsedovi NR SR predložil spolu 38 žiadostí o ospravedlnenie. Najčastejším dôvodom boli pracovné povinnosti v Kežmarku, ktorého je primátorom.

Rovnaký problém s pracovnou vyťaženosťou má ďalší člen tímu Petra Pellegriniho Ján Blcháč (63), ten je zase primátor Liptovského Mikuláša. Na rokovaniach chýbal 32-krát za dva roky. Vedenie Hlasu-SD v tom problém nevidí. PREKVAPIVÉ VYJADRENIE STRANY SI PREČÍTAJTE V NAŠEJ GALÉRII.

Pre prácu na magistráte, konkrétne v Hlohovci, sa nezaradený poslanec Miroslav Kollár (52) ospravedlnil celkovo 15-krát. Poslankyňa OĽaNO Anna Mierna (65), primátorka Skalice, vymeškala 11 rokovaní, ani jedno ospravedlnenie však nesúviselo s jej prácou na mestskom úrade.

Napriek početným absenciám nevidí politológ Jozef Lenč veľký problém vo výkone dvoch funkcií naraz. „Neznamená to apriórne, že svoju prácu, či už jednu alebo, druhú, nevykonávajú dostatočne dobre,“ hovorí. Pri porovnávaní týchto poslancov treba brať do úvahy aj to, že koaliční poslanci sú potrebnejší v parlamente, ako je to v prípade opozičných, upozorňuje Lenč.

Podľa neho sa primátori za Hlas viac sústreďujú na prezentovanie svojej politickej značky v rámci komunálnej politiky. „A Miroslav Kollár ako predseda malej mimoparlamentnej strany potrebuje byť viditeľný ako poslanec,“ predpokladá odborník.

Iný názor na to majú v koaličnej SaS. Tam sa riadia interným pravidlom, že poslanec parlamentu by nemal sedieť na dvoch stoličkách. A preto šéf Bratislavského kraja Juraj Droba (50) síce v parlamentných voľbách vo februári 2020 uspel, no do NR SR nenastúpil.

Dochádzka však nie je jediná vec, s ktorou majú niektorí poslanci problém.

Článok pokračuje na ďalšej strane

Zo štatistík NR SR vyplýva, že štyria poslanci za dva roky nepredložili na rokovania parlamentu žiaden legislatívny návrh. Ide o členov Smeru-SD Dušana Galisa (72), Stanislava Kubáneka (70), Dušana Muňka (77) a ich bývalú kolegyňu Ľubicu Laššákovú (61). Ďalších päť poslancov z družiny Roberta Fica predložilo od marca 2020 po jednom návrhu. K tejto skutočnosti sa nám do uzávierky novín nikto zo strany Smer-SD nevyjadril.

Je nutné dodať, že písaniu a príprave zákonov neprikladajú podstatnú váhu ani niektorí koaliční poslanci. Martin Fecko (59) z OĽaNO bol zatiaľ spoluautorom dvoch návrhov zákonov, Ľudovít Goga (53) zo Sme rodina troch, rovnaký počet legislatívnych zmien pripravil aj podpredseda klubu OĽaNO Róbert Halák (44). Bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (67), ktorý do parlamentu nastúpil v lete 2021, zatiaľ predložil jeden návrh. Bol spoluautorom zákona o pomoci tehotným ženám, ktorého cieľom bolo aj sprísnenie interrupcií.

„Niektorí poslanci predkladanie návrhov možno považujú takticky za zbytočné. Iní sa do zoznamu predkladateľov nedostanú, pretože nejde o témy, ktorým sa venujú. Niektorí nemajú ani reálny záujem byť niekde podpísaní a v NR SR riešia iné záujmy alebo ich strany využívajú na iné úlohy,“ reaguje na tieto štatistiky politológ Lenč.

Naopak, pomerne veľkou aktivitou sa prezentuje predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová (62), ktorá sa za dva roky zúčastnila na príprave 53 legislatívnych zmien, a jej kolega Tomáš Lehotský (43) je spoluautorom 19 zákonov a 36 pozmeňujúcich návrhov.

SaS je programová strana, ktorá svoju politiku zakladá na programových riešeniach, vysvetľuje politológ Grigorij Mesežnikov. „Myslím si, že podobne aj v predchádzajúcich volebných obdobiach poslanci SaS boli najaktívnejší,“ hovorí odborník.

Liberáli však aj tak výrazne zaostávajú za majstrom v písaní zákonov, podpredsedom klubu OĽaNO Milanom Vetrákom (47). Ten síce len zriedka púta pozornosť verejnosti a médií, medzitým sa však stihol zúčastniť prípravy 80 legislatívnych návrhov. „On už má nejaké skúsenosti s prácou v štátnej správe. Má skúsenosti s formulovaním návrhov, je povolaním právnik, pre neho je to dobrá charakteristika, že patrí k tým aktívnejším,“ hodnotí výkon Vetráka politológ.

Pomerne prekvapivo dopadli v štatistikách poslanci ĽSNS. Jej predseda Marian Kotleba (44) predložil spolu 52 legislatívnych návrhov, podpredseda strany Martin Beluský (34) pripravil 42 návrhov a poslanec Rastislav Schlosár (37) ďalších 43.

Mesežnikov za tým vidí snahu kotlebovcov ukázať, že sú štandardná strana, nie extrémistická. V ďalších slovách kotlebovcom BRUTÁLNE NALOŽIL. Tu si to môžete prečítať.

„Verejnosť by mala poznať aj počet návrhov, aj kvalitu práce zákonodarcov,“ myslí si politológ. Jeho kolega Jozef Lenč však dopĺňa, že práca poslanca nie je len o zákonoch: „Podstatná úloha poslanca je, aby hlasoval.“ Tiež pôsobia ako lobisti alebo dohadzovači s inými politickými stranami, niektorí slúžia ako motivátori voličstva, pracujú v regióne či na sociálnych sieťach. „A to sa štatisticky ohodnotiť nedá,“ uzatvára odborník.