V národnej kultúrnej pamiatke vyčíňal šesťnohý vandal. Zanechal tu nepríjemné prekvapenie

Haluzický neskororománsky jednoloďový kostolík postavili v prvej štvrtine 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je ešte z roku 1299, čím sa radí medzi najstaršie zachovalé sakrálne pamiatky na Slovensku.

Pamiatka je voľne prístupná každému a aj vďaka tomu, že sa nachádza priamo nad Haluzickou tiesňavou, je hojne navštevovaná turistami. To, čo však dokázali návštevníci tentoraz, zdvihlo obyvateľom maličkej obce poriadne tlak.

Do kostolíka totiž drzo nacválal šesťnohý vandal - jazdec na koni, poškodil hlinenú podlahu a jeho štvornohý spoločník tu po sebe zanechal kôpku. „Všimla som si to celkom náhodou. Mala som voľno a vybrali sme sa s dcérou na prechádzku ku kostolíku a čakalo nás tam nemilé prekvapenie,“ povedala starostka obce Silvia Hadbábna.

Okrem trusu bola hlina, ktorá je podlahou kostolíka podupaná od konských kopýt a našlo sa tu aj pár oddelených kameňov od základov vzácneho kostola. Podľa starostky to nebolo prvýkrát, čo niekto nacválal rovno do národnej kultúrnej pamiatky.

„Ono to nie je ani tak o zničení, ako skôr o zneuctení pamiatky. Nemusí byť človek silne veriaci, aby pochopil, že do kostola treba vstupovať s úctou a rešpektom,“ myslí si starostka obce. Tá vraví, že obec premýšľa nad osadením tabuľky so zákazom vstupu pre zvieratá, keďže však kostol patrí cirkvi, bude to musieť byť po vzájomnej dohode.

„V okolí kostolíka je navyše pohrebisko, bol tam kostrový nález a už len z toho dôvodu by tam mal byť nejaký rešpekt a hranice, odtiaľ – potiaľ,“ konštatuje starostka obce s tým, že toto je pre ňu už cez čiaru a ľudí by chcela poprosiť o troška úcty ku kultúrnej pamiatke.

„Apelujem na ľudí, turistov, návštevníkov, aby so svojimi domácimi miláčikmi vo veľkej miere zvážili potrebu návštevy kostolíka, respektíve vstupu kostolíka so zvieraťom, v tomto prípade vstupu do samotného kostolíka na koňovi,“ uzatvára starostka.

Podľa obyvateľov Haluzíc je v obci vídať ľudí, ktorí cez ňu prechádzajú na koňoch. „Nevieme odkiaľ chodia, ale ani sa neunúvajú zísť z koňa dole, keď si idú pozrieť kostol, je to smutné a neúctivé,“ myslí si jedna z obyvateliek.

To, čo sa stalo v Haluziciach, je však len vrchol ľadovca. Riaditeľ hradu Beckov Peter Pastier vraví, že na hrad Beckov na koňoch ľudia neprídu, pretože tu nie je voľný vstup, ale s vandalizmom sa tu aj tak stretávajú bežne. „Večne niečo ukradnú, poškodia,“ konštatuje P. Pastier.

„Vlani sme mali výstavu krásnych papierových modelov hradov, zámkov, kostolíkov. Model Pražského hradu poškodili. Po jedenástich modeloch kostolov niekto, zrejme dieťa, tresol dlaňou, alebo päsťou, zničil ich tak, že sa už nedali opraviť,“ hovorí riaditeľ hradu.

Ten dodáva, že z hradu úplne bežne návštevníci ukradnú rekvizity. „Z výstavy stredovekej kuchyne zmizli lyžičky, tanier. Kuriozitou je, že keď sme v roku 2018 spravili dvere do hradnej kaplnky, po pár týždňoch nám niekto ukradol kľučku. Nakoniec sa našla dole pri židovskom cintoríne. Problém bol v tom, že sa nám ľudia v kaplnke zavreli, nemohli si otvoriť a zostali tam uväznení,“ dodáva riaditeľ hradu.

Pýchou hradu je drevená socha draka vážiaca tonu a merajúca takmer sedem metrov. Ľudia si však umelecké dielo mýlia s preliezačkou. „Stačí sa pozrieť na sociálnu sieť a je tam množstvo fotiek ako mladí ľudia po ňom lozia, robia stojky. Viackrát drakovi odtrhli krídla. Rátali sme s tým, že by mohol vydržať tak šesť rokov, ale už po dvoch rokoch je v zlom stave,“ dodáva P. Pastier.

Ten nezabudne na to, keď ešte robiť na inom hrade v Trenčianskom kraji. „Prišla na prehliadku rodinka s tromi deťmi, najmladšie malo tak dva roky. Rodičia si deti vôbec nevšímali, tie behali, lietali, naháňali sa, kričali, vyrušovali prehliadku. Napokon zhodili vzácne hodiny z 18. storočia a úplne ich rozbili. Vrchol bolo, keď po prehliadke povedali, že deti potrestajú tým, že im v meste nekúpia zmrzlinu,“ uzatvára P. Pastier.

Osobitnou kapitolou sú zrúcaniny hradov, na záchrane ktorých pracujú občianske združenia a na ktoré je možné dostať sa zväčša len po hodine šľapania. So železnou pravidelnosťou ich tu po zime čaká prekvapenie v podobe vykradnutého skladu na náradie.