89 zmien má NEŽNÁ REVOLÚCIA V ŠKOLSTVE. Odborníci: Niektoré sú skvelé, iné mrhaním príležitostí

Podľa ministra ide o prvý významný legislatívny krok. „Cieľom je podporiť projekty na zlepšovanie vzdelávania v školách,“ uviedol Tomáš Drucker. „Tempo inovácií, ktoré dnes vstupujú do života ľudí, sa zrýchľuje a mladí ľudia budú musieť byť pripravení na omnoho väčšiu dynamiku zmien, akej boli vystavení ich rodičia. Nepotrebujú sa učiť naspamäť, ale vedieť aplikovať veci, vedieť sa veľmi rýchlo prispôsobiť, doučiť, zmeniť,“ konštatoval minister.

S tým súvisí dôraz na získavanie zručností, ktorý by sa mal začať už v predškolskom veku. „Reforma prinesie od januára budúceho roka zmenu financovania materských škôl. Deti budú mať od septembra tohto roku právo na miesto v škôlke od štyroch rokov, od troch rokov to bude od januára,“ tvrdí minister.

Prechod na nový spôsob financovania bol výsledkom rokovaní so samosprávou, ktoré vyústili do podpísania memoranda. „Prvý raz dochádza k tomu, že prechádzame do pôsobnosti preneseného výkonu štátnej správy, pokiaľ ide o materské školy. Rokovania neboli jednoduché, pretože dopady budú pre samosprávy negatívne. Každá samospráva sa ale snaží o to, aby škôlky boli čo najkvalitnejšie a aby spĺňali požiadavky 21. storočia,“ povedal predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. Pavel Ondek z Odborového zväzu školstva konštatoval, že prechod škôlok pod pôsobnosť štátu je správny. „Avšak čo je škoda, neprešli pod štát školské kluby detí. Garancia štátu voči zamestnancom v školstve je veľmi podstatná, pretože mestám a obciam chýbajú peniaze,“ povedal.

Ďalšia oblasť, v ktorej sa chystajú zmeny, je optimalizácia siete stredných škôl. Tá súčasná totiž trpí prílišnou zotrvačnosťou. Mnohé zo stredných škôl majú stanovené rozpočty iba na prežitie a nemajú peniaze na modernizáciu priestorov či vzdelávacích postupov. Zmeny sa zameriavajú na efektívnejšie určovanie počtu žiakov, zjednodušenie prijímacieho konania a administratívnych procesov pri spájaní škôl. „Nie je cieľom zatvoriť niekde napríklad učilište, ale dostať pod jednu strechu viacero menších škôl,“ tvrdí minister. 

V oblasti duševného zdravia bude platiť zákaz používania mobilných telefónov v školách, navrhujú sa aj záväzné štandardy na podporu inkluzívneho vzdelávania rómskych detí a zákaz dvojzmennej prevádzky na základných školách. Návrh vytvára aj priestor na zavedenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky.

Novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch rozširuje okruh prijímateľov príspevku, aby zahŕňal aj pedagogických a odborných zamestnancov škôlok, špeciálnych materských škôl alebo poradenských zariadení. Ráta sa aj s kompenzovaním pedagogických a odborných zamestnancov na školách s vyšším podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. “Nesúhlasíme s tým. Takáto nízka suma nepomôže zamestnancom v školstve, aby sa dostali na vyššiu životnú úroveň. Jediné východisko je razantné navýšenie peňazí v školstve, a to nielen pokiaľ ide o platy,” prízvukuje Ondek.

Súčasťou balíka je aj nový zákon o vzdelávaní dospelých. Jeho cieľom je uľahčiť ľuďom prístup k vzdelaniu v každom veku, dať druhú šancu tým, ktorí majú nedostatočnú kvalifikáciu a zároveň vytvoriť zrozumiteľný systém pravidiel aj pre zamestnávateľov.

Profesor Miron Zelina, Vysoká škola DTI: Prospešné a uskutočniteľné zmeny sa týkajú napríklad prechodu materských škôl pod štát. Za dobré považujem rozhodnutie o zákaze mobilov na školách, desegregáciu, aj zákaz dvojzmennej prevádzky a vzdelávanie cudzincov. Len v rovine plánu sú ale opatrenia predčasného ukončenia školskej dochádzky a nejde o zásadné riešenie. Aj o debyrokratizácii sa hovorí už 30 rokov. Kompenzačné príspevky pre učiteľov sú povrchným riešením. Celkovo ide o dobré opatrenia, ale skoro žiadne sa netýka podstaty: čo sa navrhuje nového, prevratného, nežného v oblasti kurikula? Skoro nič nové sa nenavrhuje vo vzdelávaní učiteľov. Čo nežné reforma prinesie v práci s deťmi zo znevýhodneného sociálneho prostredia? Je teda pravdou, že ide o "nežné" opatrenia, ktoré nezasahujú podstatu problému.

Matej Mikula, riaditeľ Základnej školy Bystrany: Prínosy? Modernizácia vzdelávacieho obsahu. Školstvo potrebuje neustále inovovať, aby reflektovalo aktuálne trendy. Prechod od memorovania faktov k rozvoju kritického myslenia, kreativity a digitálnej gramotnosti je kľúčovým krokom dopredu. Veľký dôraz je kladený na vytvorenie priateľského prostredia pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Tento krok vedie k rovnosti príležitostí pre všetkých žiakov, čo zlepšuje celkovú atmosféru v školách a znižuje sociálnu nerovnosť. Zmeny sa dotýkajú aj lepších pracovných podmienok a vyššieho ocenenia pre učiteľov. Reforma obsahuje aj zmeny v metodike výučby, ktoré zahŕňajú praktickejší prístup. Deti sa tak majú učiť zručnosti použiteľné v reálnom svete, čo zlepšuje ich pripravenosť na pracovný trh. Potom tu máme zmeny, ktoré školstvu nemusia pomôcť: Ak reformy nie sú dostatočne pripravené a sú implementované rýchlo, môže to viesť k chaosu a nedostatku zdrojov na ich úspešné zavedenie. Ak nebude dosť peňazí, mnohé zostanú len na papieri. Za jednu z najdôležitejších zmien považujem redukciu preťažovania žiakov zbytočnými informáciami a zameranie sa na praktické zručnosti a kritické myslenie. Je kľúčová pre prípravu detí na budúcnosť, kde sa stále viac presadzuje adaptabilita a kreativita.

Róbert Chovanculiak, analytik INESS: Zoznam opatrení vytvára zmiešaný dojem. Nájdu sa také, ktoré idú správnym smerom, iné sú zbytočné. Pozitívne je zavedenie normatívneho financovania škôlok. Ale následne minister uvádza, že plánuje zaviesť maximálnu výšku školného. To je cenová regulácia, ktorá v žiadnom odvetví nikdy nepriniesla benefity. Sú tam dobré návrhy, pri ktorých je otázna praktická implementácia. Napríklad systém včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Otázka je, ako takéto niečo bude fungovať. Ľahko sa z dobrej myšlienky môže stať len administratívna záťaž. Množstvo opatrení má formu: zlé veci zakážeme a dobré prikážeme. Napríklad zákaz dvojzmenných prevádzok. Ale tá sa nevytratí len tým, že to niekto zakáže. Podobne naivná je predstava, že zlepšíme duševné zdravie zákazom mobilov na školách. Medzi opatreniami je aj niekoľko vyslovene dobrých. Napríklad sa zavádza výnimka pre ukrajinských učiteľov poznať štátny jazyk. A dobrým je aj to, že vyučujúci na vysokých školách s PhD. titulom a troma rokmi praxe majú byť uznaní kvalifikovanými aj bez potreby doplňujúceho pedagogického štúdia.

Juraj Hipš, odborník na vzdelávanie: Revolúcia to nie je, a to je aj dobre. Je správne, že Tomáš Drucker pokračuje v reformách, ktoré začali jeho predchodcovia. Predstavené opatrenia sú zatiaľ len stručné body. Dôležité bude, ako sa premietnu do života. Oceňujem, že do špeciálnych škôl sa už nebudú môcť dávať deti len preto, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo bude pre ne obrovský prínos. Zároveň na to ale potrebujeme pripraviť pedagógov, posilniť školské podporné tímy aj sociálnu prácu. Bez toho toto opatrenie nebude fungovať. Veľkú diskusiu vyvoláva zákaz mobilných telefónov na školách. Ako rodič toto opatrenie ale vítam. Celá jedna časť opatrení sa venuje desegregácii. Skutočná revolúcia bude, keď sa uskutočňovať naozaj začnú. A tu bude dôležité, či to budú len marketingové aktivity alebo skutočné zmeny, ktoré majú šancu zlepšiť život tisíckam detí. Zatiaľ žiadny minister školstva nemal odvahu ani schopnosti takúto revolúciu spraviť.