TRAGÉDIA na Zochovej: OTVORENÁ SPOVEĎ Patrície (23)! Viezla som sa v sanitke s Dědečkom

„Bola to bežná nedeľa,“ začína svoje rozprávanie Patrícia, ktorá akoby zázrakom vyviazla z tragickej nehody v Bratislave. Za volantom sedel opitý športový funkcionár Dušan Dědeček. S rodinou si dala spoločný obed, dokončila zadania do školy a začala sa baliť na vysokoškolský internát. Jej spolubývajúca chodieva skorším vlakom. Patrícia si však chcela užiť čo najviac času s rodinou, a tak sa rozhodla odísť do Bratislavy neskorším večerným spojom.

„Mamina ma odviezla na vlakovú zastávku, rozlúčili sme sa a ja som išla do Bratislavy,“ spomína študentka z malej dedinky neďaleko Nitry. Cesta sa ťahala, vlak meškal. Patrícia sa už nevedela dočkať, kedy príde na internát. Keď však vystúpila na Hlavnej stanici, zistila, že priamy spoj zmeškala. „Chcela som ísť autobusom číslo 131. Je to jediný priamy spoj na Staré Grunty,“ hovorí. Preto musela ísť na Zochovu a tam prestúpiť na druhý autobus.

Spoj, plný študentov z vlakov, zastavil na Zochovej. Keď Patrícia vystúpila s poslednými cestujúcimi, plocha zastávky už bola úplne zaplnená. Nevedela sa cez ľudí predrať, a tak zostala stáť na mieste, pri jednom z dvoch stĺpov, pomedzi ktoré neskôr preletelo auto.

Bolo presne 22:24. „Vtedy sa to stalo,“ popisuje moment, kedy sa na zastávku vyrútil autom opitý Dušan Dědeček.

To, čo 23-ročná študentka opisuje ďalej, sa udialo v stotinách sekundy. „Zrazu som začula hluk a pocítila silný prúd vetra. Otočila som sa naľavo. Pamätám sa, ako sa mi v tom momente stretol pohľad s jedným chlapcom. Ani jeden z nás nechápal, čo sa deje,“ hovorí a roztrasie sa jej hlas. „Zbadala som, že sa na nás niečo rúti. V prvom momente som vôbec nevedela, že je to auto. To som si až následne domyslela. Keď preletel okolo mňa, pocítila som tlak, akoby som sa ocitla v tornáde,“ opisuje moment hrôzy.

Spolu s autom sa na ňu valili aj úlomky, ktoré ju zasiahli do nôh. „Automaticky som sa otočila do druhej strany, pevne zovrela tašku, zažmúrila oči a schúlila sa. Keď som ich otvorila, zbadala som, že mám zranené nohy,“ vysvetľuje. Najskôr si uvedomila, že auto preletelo okolo nej. Keď sa obrátila smerom k zastávke, s hrôzou zistila, čo sa stalo.

Patríciine myšlienky sa stále vracajú k momentu, keď sa jej s neznámym chlapcom stretli oči. „Dodnes neviem, či bol jednou z obetí alebo bol medzi zranenými. Asi sa to nikdy nedozviem,“ dopovie a stíchne. Znovu sa jej vynoril v spomienkach ten obraz. Jeho tvár sa zlieva s ostatnými, no pohľad, ktorý na ňu upiera, má živo v pamäti.

„Bola som v šoku. Pomaly som sa otočila a videla dvoch chlapcov na zemi. Dýchali,“ povie a dodá, že stále si neuvedomovala, čo sa udialo. Podišla ďalej od cesty a počula, ako niekto volal záchranku. Celá sa triasla, musela si sadnúť. Pozrela sa dole a zbadala otvorené rany na svojich kolenách. Prichádzali k nej neznámi ľudia, ktorí sa jej pýtali: "Kde študuješ?“ Vôbec nechápala, prečo sa jej to vôbec pýtajú. Neskôr si uvedomila, že sa ju len snažili upokojiť a zistiť, ako na tom je. Na zastávke postupne začali vyzváňať mobily, ktoré nik nezdvíhal.

Priestor Zochovej zapĺňali modré a červené svetlá majákov. Záchranári zisťovali stav každého jedného človeka. Ktosi podišiel k Patrícii a spýtal sa, či je zranená. „Áno, ale choďte pomôcť druhým,“ odvetila. Z miesta ju zobrali ako poslednú. „Vtedy som pochopila, že som skončila najlepšie. Celý čas som nevedela, že niekto zomrel. Zistila som to až v nemocnici,“ povie.

V sanitke spolu s ňou viezli aj nejakého muža. Ležal na nosidlách a okolo krku mal previazaný fixačný golier. Bol pri vedomí. Zdravotník mu kládol rôzne otázky. Muž sa pritom sťažoval na bolesť chrbta a povedal, že je opitý. Patrícia sa ho potom spýtala, na ktorom mieste zastávky stál. Okamžite ju však zamrazilo. „Som spolujazdec,“ odpovedal. V sanitke zavládlo hrobové ticho. V Patrícii sa potom začali miešať pocity ľútosti a hnevu. V tam čase však už je sanitka v priestoroch nemocnice a Patrícia podstúpila viaceré vyšetrenia.

„Má po teba kto prísť?" opýtal sa študentky zdravotník. Patrícia potom zavolala spolubývajúcej z internátu, ktorá s ňou strávila na urgente celú noc.

Celý týždeň po nehode strávila Patrícia doma u rodičov. Z nemocnice ju prepustili hneď po ošetrení, no aj s barlami. Tie používala niekoľko dní. Stále sa však nemôže zbaviť jednej myšlienky a otázky: "Akoto, že som to prežila?“

Patrícia sa exkluzívne pre denník Plus JEDEŇ DEŇ podelila so svojím hrozivým zážitkom z nedeľňajšej (2.10.) noci, keď došlo k nehode, pri ktorej vyhaslo päť mladých životov. Tragédiu má na svedomí bývalý sekretár Deaflympijského výboru Dušan Dědeček (60), ktorý v napitom stave s 1,69 promile v krvi uháňal po Bratislave. Respondentka chcela zostať v anonymite a na jej želanie sme nezverejnili jej fotografie ani bližšie informácie.

Prečítajte si tiež: