Pozrite, čo prezradila kamarátka Mareka v smútočnom príhovore o Broni: Tušili zaľúbenci koniec?

Pod Belianskymi Tatrami sa konal pohreb, aký už dávno miestni, ľudia z okolitých dedín, i zo vzdialenejších kútov Slovenska nevideli. Bolesť všetkých znásobilo aj to, že v rovnaký čas zahynula aj priateľka talentovaného futbalistu, Popradčanka Broňa (†21).

Lúčenie v dome smútku pri otvorenej truhle nie je v našom prostredí bežné, ale v Ždiari sa praktizuje. Mladí, slobodní muži prichádzali oblečení ako družbovia a dievčatá ako družičky, keďže Marek zomrel ako slobodný mládenec, bola to ako keby svadba.

VIDEO SMUTNÝ BOL POHĽAD NA DRUŽBOV, KTORÍ SA PODĽA MIESTNEHO ZVYKU VYOBLIEKALI DO KROJOV AJ NA POHREB

Bielu rakvu previezli do ždiarskeho kostola. Sprievod otvárali miništranti s kňazom. Mladí gorali v kroji niesli v rukách kríž na Marekov hrob, plačúce dievča zasa fotografiu zaľúbencov. Okolo rakvy kráčali chlapci s družbovskými perami. Zlomení rodičia Marcela a Milan i sestry nebohého Lenka a Veronika sa podopierali navzájom.

V úvode omše sa prihovorila k smútiacemu zhromaždeniu kamarátka a spolužiačka mladíka. Spomenula jeho dôležité životné medzníky, ale aj huncútstva, ktoré stváral. Pripomenula, že Marek bol ochotný a pracovitý. Pomáhal rodičom, sestrám varil na raňajky krupicu a babkám zbieral bylinky, popri tom všetkom hral futbal a brigádoval v Belianskej jaskyni. Okrem iného spomenula aj Broňu: "Láska vstúpila do jeho života na vysokej škole. Spoznali sa na fakulte, trávili spolu voľné chvíle ona vstúpila do jeho rodiny. Mali veľké plány. Dnes už nezistíme, akým by bol Marek manželom, otcom, učiteľom... Broňa sa mi raz zdôverila, že je pre ňu jediný až do konca života. Vtedy som netušila ako blízko tá pravda bola...," povedala kamarátka

Marek podľa jej slov krátko pred smrťou absolvoval náročné túry po obľúbených Beliankach, dokonca mal namierené aj do Priečneho sedla ako keby cítil, že sa mu kráti čas a on chcel toho ešte toľko stihnúť. Rád sa pozeral do dolín zo štítov našich veľhôr. Teraz sa pozerá na svet z tej naväčšej výšky, z neba.

 "V deň keď odchádzal sľúbil najbližším, že o týždeň príde a pomôže otcovi s rozostavanou garážou. To bol Marek, pracovitý, emaptický. Vedel sa zasmiať i pobaviť ľudí okolo seba. Nebo ho asi potrebovalo viac, ako my. Marek, tvoj úsmev máme stále pred očami a nikdy nám zo srdca nezmizne ," povedala na záver. Následne goralská muzika zahrala pieseň "Ej, zahraj mi hudačku!"

Pohreb bol výnimočný aj v tom, že obrady poslednej rozlúčky sa začali o 13.00 hodine vo farskom kostole Navštívenia Panny Márie v Ždiari a v rovnakom čase sa začal pohreb aj v  Poprade - Veľkej, kde pochovávali Broňu (†21), lásku Mareka.

Kňaz v rámci kázne sa držal línie evanjelia, ktoré bolo o ceste apoštolov do Emauz, ku ktorým sa pridal Ježiš. Po omši  sprievod s prešiel k hrobu, kde sa s Marekom rozlúčili hymnou všetkých goralov: Goraľu či ci ne žaľ . Následne vyznela ako istá podobnosť života Mareka s textom skladby Paľa Haberu - Boli sme raz milovaní: "Život náš je lacný hotel, iba chvíľu bývaš v ňom. Kým ťa vezmú pane poďte. Už je záver krásnym dňom.

Vo štvrtok previezli Marekovo telo do Popradu, aby sa naposledy "rozlúčil" so svojou milovanou Broňou. Podvečer sa pri ich truhlách zišla najbližšia rodina a v súkromí sa so zaľúbencami rozlúčila.

Rodák zo Ždiaru bol študentom druhého ročníka Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v odbore učiteľstvo telesnej výchovy a histórie. V nešťastný večer cestoval do internátu, kam však nedošiel. Rodina Vojtaššákovcov v sekunde vinou nezodpovedného opitého vodiča prišla o jediného syna a dve dievčatá o milovaného brata. Prázdnota v ich srdciach ostala aj kvôli tragickej strate nádejnej nevesty. Za Markom smútia aj futbalisti zo Spišskej Belej i FK Vysoké Tatry. "Keď mi v pondelok ráno zavolal otec Marka a povedal, čo sa stalo, ostal som otrasený a neveril som, že táto hrozná správa môže byť pravdivá,"  povedal tesne po nehode pohnutým hlasom manažér futbalového klubu Vysoké Tatry Milan Šefc.