TRAGÉDIA, akú Slovensko ešte nezažilo: Dalo sa predísť MASAKRU na Zochovej? Jasný verdikt!

Slovenskom otriasla tragická nehoda nevídaných rozmerov, ktorá sa udiala v nedeľu v noci na známej zastávke Zochova v hlavnom meste.

Vodič svojou bezohľadnou jazdou pod vplyvom alkoholu pripravil o život piatich študentov, ktorí mali celý život pred sebou. Jeden z ďalších zranených zostáva naďalej v kritickom stave. Rodiny Mareka, Brone, Sashu, Natálie aj Richarda, ktorí v osudný večer čakali na zastávke na svoj pravidelný spoj na internát, zažívajú obrovskú bolesť. Ich milovaní sa už nikdy nevrátia domov.

Vodič, ktorý má tragédiu na svedomí - Dušan Dědeček - je vysokopostaveným športovým funkcionárom.

Generálny sekretár Deaflympijského výboru Slovenska riadil auto s 1,6 promile alkoholu v krvi. Spočiatku sa hovorilo o prečine ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, za ktorý by vodičovi hrozil trest odňatia slobody na 7-12 rokov. Vyšetrovateľ však po zohľadnení viacerých faktorov dospel k rozhodnutiu, že skutok bude kvalifikovaný ako trestný čin všeobecného ohrozenia. Vodičovi tak hrozí trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.

Polícia deň po tragédii, aká nemá v novodobej histórii Slovenska obdobu, odhalila hneď niekoľko vodičov, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu. Muži zákona zadržali vodiča nákladného vozidla, ktorý nafúkal 1,56 promile a obmedzili ho na osobnej slobode. So zákazom ďalšej jazdy a zadržaným vodičským preukazom skončil aj 50-ročný vodič, ktorý mal v dychu 0,83 promile alkoholu.

Zarážajúci je aj prípad vodiča, ktorý pred jazdou vypil takmer celú fľašu borovičky. Jeho jazda s 2,15 promile v dychu skončila pri vychádzaní z automobilového závodu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, kde narazil do rampy. V tomto prípade sa, našťastie, nikomu nič nestalo. Polícia mužovi zadržala vodičský preukaz a obmedzila ho na osobnej slobode pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Mnohí Slováci si po nedeľňajšej dopravnej nehode oprávnene kladú otázku, prečo muselo dôjsť k tragédii takýchto rozmerov. V spoločnosti sa otvorila diskusia o tom, či sú na Slovensku dostatočné tresty za jazdu pod vplyvom alkoholu.

Politici sa začali predbiehať v tom, kto príde s najzásadnejším návrhom na sprísnenie legislatívy. Hádam najvýraznejším je návrh ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Ten v pondelok informoval, že koaličnej rade navrhne sprísniť tresty pre vodičov s 1 a viac promile alkoholu.

Financmajster chce uplatniť princíp „auto za alkohol“, čo v praxi znamená, že auto by prepadlo štátu. „Automobil, v ktorom bude pristihnutý vodič s 1 a viac promile, prepadne v prospech štátu. Bez debaty. Nemilosrdne. Okamžite na mieste,“ uviedol.

Matovič avizuje, že vodič by prišiel o vozidlo, aj keby nebol jeho vlastníkom. „A čo keď bude mať auto požičané? To isté. Nech sa páči, nech si dotknutý u ožrana uplatní náhradu škody. Zadržané autá pôjdu následne do verejnej dražby a z výťažku sa bude financovať odškodnenie obetí a ich príbuzných,“ doplnil šéf OĽaNO.

Matovič vyrukoval s týmto razantným krokom len pár hodín po tragédii na Zochovej. Či tomuto návrhu predchádzala diskusia s odborníkmi, známe nie je.

Oficiálne štatistiky polície odhaľujú výrazný medziročný nárast odhalených vodičov, ktorí sadajú za volant opití. Polícia od januára do konca augusta 2022 odhalila 8 229 šoférov pod vplyvom tejto návykovej látky. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to o 1 229 prípadov viac. Zo zachytených prípadov až 3 716 vodičov nafúkalo viac ako jedno promile.

Polícia v uplynulom roku zvýšila kontroly na cestách, ktoré sa zameriavajú práve na vodičov pod vplyvom alkoholu. Jednou z rozsiahlych kontrol bola napríklad akcia „Budíček“, ktorá mala eliminovať počet dopravných nehôd, predovšetkým smrteľných.

„Prax potvrdzuje, že vodiči jazdia vzorne, len ak sú na cestách aj policajti,“ uviedla pred časom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. Mnoho vodičov však polícia neodhalí, na to totiž nemá kapacitu žiadna krajina vrátane Slovenska.

Sám policajný prezident Štefan Hamran v relácii rádia Expres Braňo Závodský Naživo povedal, že niektorí vodiči „flagrantným spôsobom ignorujú pravidlá cestnej premávky.“ „U niektorých, bohužiaľ, neplatia ani prísne tresty, ktoré polícia môže ukladať,“ vyhlásil. Hamran doplnil, že z dlhodobého hľadiska počet nehôd, aj tých, ktoré sú zapríčinené alkoholom, klesá.

Slovensko je jednou z mála krajín, ktoré majú nulovú toleranciu alkoholu za volantom. V mnohých krajinách majú benevolentný prístup. Medzi krajiny, ktoré tolerujú vyššie hranice alkoholu, patrí Írsko, Rakúsko i Holandsko. Vo Veľkej Británii dokonca tolerujú hranicu až 0,8 promile.

Naopak, medzi krajiny, v ktorých je alkohol za volantom úplne zakázaný (okrem Slovenska), patrí napríklad aj Česko, Maďarsko či Rumunsko. U nás zákon nepovoľuje žiadne množstvo alkoholu v dychu alebo krvi vodiča. Hranica, od ktorej možno vyvodiť zodpovednosť za priestupok je 0,29 promile.

Pokuta za alkohol do 1 promile sa pohybuje od 150 do 1 000 eur a hrozí zákaz činnosti do 5 rokov. Ak vodič odmietne vykonať dychovú skúšku hrozí mu pokuta od 300 do 1 300 eur a zákaz činnosti na 1 až 5 rokov. Vďaka zákonu z roku 2011 kvalifikujeme hodnotu jedno promile ako trestný čin (paragraf 289 trestného zákona – ohrozenie pod vplyvom návykovej látky pozn. red.). Väčšina vodičov však vyviazne s podmienečným odsúdením, pokutou a zákazom viesť motorové vozidlo.

Kristína Šperková, riaditeľka organizácie Movedi International, ktorá sa zaoberá prevenciou škôd spôsobených alkoholom, hovorí, že mnohým vodičom alkohol za volantom prejde bez postihu. Riešenie problému nevidí ani tak v sprísňovaní trestov, ale v prevencii a dodržiavaní platných zákonov.

„Aj keď máme kontroly na cestách, sú len námatkové. Musíme zmeniť zmýšľanie ľudí v zmysle, že alkohol za volant nepatrí. Keď to poruším, budem si niesť za to následky. Je jedno, aký vysoký je trest, ale musí sa aplikovať,“ vysvetľuje Šperková pre denník Plus JEDEN DEŇ.

Až 12,2% slovenskej populácie trpí istou formou alkoholizmu. Slovensko si vďaka tomu vyslúžilo nelichotivú 10. priečku najhorších krajín na svete. Horšie sú na tom muži. Takmer každý štvrtý Slovák (22,8%) trpí istou formou alkoholizmu. Medzi Slovenkami je výrazne menším problémom na úrovni 2,5%. Slovenskí muži tak patria na 6. miesto na celom svete. Horšie sú na tom už len Rusi, Maďari, Bielorusi, Lotyši a Slovinci.

Šperková vidí hlavnú príčinu v dostupnosti alkoholu. „Slovensko je na tom v prevencii veľmi slabé. Keď sa povie slovo prevencia, tak si ľudia predstavia programy na školách, teda vzdelávanie mládeže. Treba však povedať, že sú to najmenej efektívne spôsoby. Naozajstná prevencia je v tom ako máme nastavený systém, či je alkohol dostupný na každom rohu. Takisto či je dostupný neplnoletým,“ hovorí odborníčka.

Ďalším problémom sú reklamy na alkohol. „Keď sa zvýši prítomnosť reklám zvýši sa aj konzumácia alkoholu. Takže naša legislatíva musí urobiť opatrenia aj na sociálnych médiách, aby nebola cieľovou skupinou týchto reklám mládež,“ dopĺňa. V neposlednom rade spomína cenovú dostupnosť alkoholu, ktorú by mohla vyriešiť zvýšená daň na takýto tovar.

Problém s alkoholom slovenská spoločnosť bagatelizuje aj napriek tomu, že je rozšírený. Postoj voči alkoholu podľa Šperkovej ovplyvňuje výchova, či prostredie, v ktorom človek vyrastá. „Postoj Slovákov voči alkoholu je veľmi benevolentný. To sa prejavuje na úrovni rodín, ale aj na celospoločenskej úrovni. Je veľkým problémom že sa o tom žartuje. O problémoch sa žartuje kým nedôjde k veľkej tragédii,“ uzatvára.