Súd rozhodol o návrhu Černákovho štartéra Slavomíra Surového: Skončí jeho prípad v Strassburgu?

Prešovský okresný súd mu už po tretí raz zamietol obnovu konania. Slavomír Surový z Brezna a jeho advokátka Zuzana Bejdová tvrdia, že bol uznaný vinným bez priamych dôkazov iba na základe jedinej svedeckej výpovedi pred políciou.

A ani tú svedok už nikdy viac nezopakoval. Alexander Horváth navyše teraz tvrdí, že o skutku pri prvom výsluchu pred policajtmi klamal a na krivú výpoveď ho naviedol policajný vyšetrovateľ. Ten, ktorý bol neskôr odsúdený pre lúpežné prepadnutie banky!

Bývalému štartérovi doživotne odsúdeného bosa mafie S. Surovému prešovský okresný súd v roku 2008 vymeral 15-ročný nepodmienečný trest. V base strávil 12 rokov, pustili ho na podmienku. O obnovu konania požiadal opakovane ešte za múrmi väznice. Nevinu mu na súde potvrdzovali viacerí svedkovia. Mimo pojednávacej miestnosti sa vo verejnom priestore v jeho prospech vyjadrila aj bývalá prokurátorka Eva Mišíková čí bývalý vyšetrovateľ skutkov černákovcov Ivan Ševčík.

Surový od roku 2005 tvrdí, že s mafiánskou vraždou Petra Klešča a pokusom o vraždu brata niekdajšieho šéfa košického podsvetia Róberta Holuba - Jozefa nemá nič spoločné. V deň, keď popravčia čata vtrhla do bytu na Kustrovej ulici v Košiciach, teda 3. októbra 1997, bol na oslave v Brezne. Potvrdil mu to aj jeho vtedajší šéf podsvetia M. Černák. Vypovedali aj ďalší bývalí mafiáni - Miloš Kaštan, Milan Reichel z Popradu či adamčovec Zsolt Ballók z Čiernej nad Tisou (okres Trebišov).

Na súde prečítali aj výpoveď adamčovca Nikolu Pajdiča v inom konaní, kde podrobne vypovedal o tom, kto každý pri vražde Klešča bol, kto vykopol dvere na byte, kto strieľal a z akej zbrane.

No podľa predsedu senátu Mariána Poláčeka svedkovia koordinovali svoje výpovede. “A kde? Na stanici? Veď jedni sedeli v base, druhí boli vonku,” povedal vlani po prvom verdikte Surový. Krajský súd po jeho odvolaní prípad vrátil pre chyby v rozsudku. No M. Poláček teraz znova vec zmietol zo stola: "Neboli zistené podmienky na obnovu konania. Svedok najprv vypovedal o vražde, neskôr začal svoju výpoveď korigovať."

Prokurátor trnavskej krajskej prokuratúry bol s rozhodnutím spokojný: “Neexistuje taký dôvod, ktorý by spĺňal základné požiadavky povolenia obnovy konania v prospech odsúdeného.” Svedecké výpovede exmafiánov hodnotil ako "svedectvá z druhej ruky, z takzvaného počutia."

Iný názor však mala obhajkyňa. Pripomenula, že sťažnostný súd po ich odvolaní napadnuté uznesenie zrušil pre formálny nedostatok a nezaoberal sa námietkami vo vzťahu k meritu veci. Poukázala na to, že návrh podali ešte v roku 2019, rozhodovanie trvalo 6 rokov a vyšli najavo nové skutočnosti odôvodňujúci iný výrok o vine aj o treste. “Súd vtedy vychádzal z jedinej výpovede Horvátha, z jeho výsluchu v noci. Takúto výpoveď o priebehu vraždy už nikdy nezopakoval,” vravela Bejdová.

Upozornila na judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa korunných svedkov, podľa ktorých nie je mož­né, aby dô­kaz vy­plý­va­jú­ci zo sve­dec­ké­ho vý­slu­chu oso­by, kto­rá vy­stu­pu­je ako spolu­pra­cu­jú­ci ob­vi­ne­ný, bol je­di­ným dô­ka­zom, kto­rý sved­čí o vi­ne ob­ža­lo­va­né­ho.

Surový tvrdí, že Horváthovi bola ponúkaná beztrestnosť, rehabilitácie, operácie. “Priznal, že mu bývalý vyšetrovateľ zaplatil advokáta. Toto by neprešlo na žiadnom súde,” tvrdí odsúdený.“V čase skutku som bol v Brezne. Nemal som o tom vedomosť, čo už v tom čase potvrdilo viacero svedkov a aj agent polície,” dodal.

Surového v pôvodnom procese pred 20 rokmi najprv prešovský súd za tento skutok oslobodil.“Odvtedy chodím do Prešova a snažím sa dokázať svoju nevinu. Odsúdili ma na základe jednej výpovede. Aj to iba prečítanej, lebo to už nikdy viac Horváth nepotvrdil,” povedal s výčitkou prokuratúre, prečo jej neprekáža, že nikdy nepostavili pred súd skutočných objednávateľov a vykonávateľov vraždy.

Konečné slovo ešte bude mať krajský súd. Surový je však rozhodnutý podať aj ústavnú sťažnosť i dovolanie na Najvyšší súd SR a je odhodlaný pre očistenie svojho mena obrátiť sa aj súd v Strassburgu.

Vražda Petra Klešča a pokus o vraždu Jozefa Holuba - brata nebohého bosa východoslovenského podsvetia Róberta Holuba, je z októbra 1997. Podľa právoplatného rozsudku z roku 2008 sa na nej, okrem Surového, podieľali aj Ladislav Badó, Dušan Borženský a Alexander Horváth. Bola následkom vraždy Jána Kromku, brata nájomného vraha podsvetia Alojza Kromku prezývaného Čistič. Toho zabili ako pomstu za to, že sa Lojzo pokúsil pár dní predtým spáchať atentát na košického bosa mafie Róberta Holuba na benzínke na sídlisku KVP v Košiciach. Viezol na motorke strelca Jozefa Roháča. Lenže tomu sa zasekol škorpión a obeť im ušla.

Holub však vedel, kto sa usiloval o jeho život. Na druhý deň sa vybral do Spišskej Novej Vsi hľadať Lojza. Nenašiel ho, preto prikázal Kleščovi, aby vylákal Čističovho brata Jána. Muža, ktorý nepatril k podsvetiu uniesli do Holubovho domu do Vajkoviec pri Košiciach, bili ho a mučili. Potom ho v Ličartovciach zastrelili a zapálili.

Preto Čistič túžil po pomste. Zosnoval vraždu Holubovho brata a ako sa neskôr priznal Černák, on im zabezpečil zbrane. Striehli večer pred bytom na Kustrovej ulici v Košiciach a keď im Holubov švagor Alexander Horváth dal echo, vykopli dvere do bytu na Kustrovej ulici v Košiciach, vtrhli dnu a zastrelili ochrankára P. Klešča. Holubov brat Jozef, prezývaný Ďusi, vyskočil z okna a podarilo sa mu vrahom ujsť. Alexander (Šani) Horváth viackrát menil výpoveď.

Podľa neskorších výpovedí svedkov, ktoré odzneli aj teraz pred súdom, mal byť pri tejto udalosti aj dnes už nebohí mafiáni Karol Szatmári a Karol Kolárik. Vrahov mal na miesto viezť Zsolt Balogh.