EXKLUZÍVNE Mikuláš Černák o hercovi, ktorý ho hral vo filme Miki: Čím ho Ondrík odrovnal?

Černák si odpykáva trest za niekoľko mafiánskych vrážd z divokých 90-tych rokov, keď organizovaný zločin u nás prekvital. Rituálne popravy, streľba či vypaľovanie podnikov aj za bieleho dňa boli takmer na dennom poriadku. Aj o tomto všetkom je pripravovaný film Miki. “Príbeh muža, ktorý sa vráti zo zahraničia naspäť do svojej rodnej dediny, do krajiny, ktorá sa rýchlo mení a v ktorej sa otvárajú nové veľké možnosti aj v oblasti organizovaného zločinu. Miki, pôvodným povolaním šofér autobusu, v sebe postupne objaví a aktivuje schopnosti na to, aby vybudoval jednu z najväčších a najobávanejších mafiánskych skupín v krajine,” píšu tvorcovia snímky, ktorej režisérom je Jakub Kroner a scenárista Miro Šifra.

Ako vníma bývalý mafiánsky bos fakt, že o ňom nakrúcajú film? „Nie som z toho nadšený, nakoľko ide o časť môjho životného príbehu, ktorý by som najradšej zo svojej minulosti vymazal a tiež mi dnes takáto prezentácia viac škodí ako pomáha,” povedal exkluzívne pre Plus JEDEN DEŇ Mikuláš Černák. Tvrdí, že dlho váhal a odmietal takéto ponuky od produkčných spoločností, ktoré ho aj v minulosti oslovovali: „Napokon po porade s mojimi právnikmi sme sa zhodli, že keď to bude podľa skutočných udalostí a budú vychádzať zo súdnych spisov, bude to lepšie, ako keď to urobia aj tak a „o mne bezo mňa”.”

Dodal, že spomienky na tú dobu v ňom vyvolávajú negatívne emócie a keby mohol svoj život začať nanovo, určite by nevstúpil do štruktúr organizovaného zločinu, "kde to všetko začalo."

Tvorcovia filmu si skutočne dávajú záležať na pravdivosti a autentickosti. Film točili aj v Černákovom rodnom Telgárte, ďalšie zábery vznikali v Banskej Bystrici, kde neskôr žil. Pri nakrúcaní niektorých scén dokonca používajú skutočný starý černákov Mercedes 500 SL v špeciálnej úprave: „Sám som bol prekvapený, na akých detailoch dobovej autentickosti si dali záležať, keď sa im podarilo na natáčanie zadovážiť dokonca originály mojich áut, ktoré som v tej dobe vlastnil."

Vo filme získal hlavnú úlohu Mikiho herec Milan Ondrík. „Je profesionál v tom, čo robí a tak, ako som ho mal možnosť aj osobne spoznať, zanechal vo mne veľmi dobrý dojem. Je to správny a principiálny chlapík a hneď na prvom našom stretnutí som mal pocit akoby sme sa poznali už dávno predtým. Možno to bolo aj tým, že je to odvážny športovec a mal už trochu naštudovanú aj moju postavu zo scenára a súkromných videí,” prekvapuje doživotný väzeň, ktorý opísal, že sa s hercom rozprávali väčšinou k téme, ale aj o športe. Zaujímalo ho aj to, ako to v 90. rokoch fungovalo a funguje aj teraz v takýchto zariadeniach.

Černák strávil rozhovormi so scenáristom filmu hodiny. Opätovne sa mu teda vynárali spomienky na minulosť: „Je nepríjemné hovoriť o tom, s čím nie ste stotožnený a za čo sa hanbíte. Miro Šifra mal ale zo svojich zdrojov naštudované materiály a súdne rozhodnutia k príbehu, ktorý vytváral do scenára sám. Mňa konfrontoval len s detailmi, ktoré si potreboval do scén doplniť. Je dobre zorientovaný aj v regióne Horehronie, nakoľko odtiaľ pochádza, aj napriek tomu, že žije v Prahe."

Väzni odsúdení na doživotie sú v base s maximálnym stupňom stráženia, uväznení sú v zväčša sami v osobitnej uzamknutej cele a dostať sa odtiaľ von majú nárok iba na hodinu denne oddelene od ostatných odsúdených. Podľa európskej judikatúry vytvorenej Európskym súdom pre ľudské práva môžu požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu po odpykaní 25 rokoch trestu. Černákovi táto lehota vypršala v apríli.

M. Černák bol pred niekoľkými mesiacmi zaradený do národného projektu Šanca na návrat. Jeho cieľom je po návrate z výkonu trestu znížiť riziká sociálneho vylúčenia väzňov, zvýšiť ich šancu nájsť si prácu, znížiť riziko spáchania trestnej činnosti a zaradiť sa do života tak, aby sa vyhli možným krízovým situáciám.

Do projektu je zaradený aj Černák. Prácu mu, podľa jeho slov, pomáha menej vnímať ťažké prostredie väzenia a oslobodila ho od stereotypu štyroch stien v jednej malej cele. “Odkedy nie som v oddelení pre doživotne odsúdených, utekajú mi dni rýchlejšie. Je to pre mňa trošku lepšie, lebo už pracujem. Ráno vstávam od pol štvrtej, vydávam stravu. Mám 110 zločincov pod palcom,” zasmial sa pri našej návšteve. Spoluväzňom roznáša stravu po celách, má piatich pomocníkov: “Robím vydávača. Ráno o štvrtej mi dovezú z kuchyne jedlo, preberiem to, rozdelím. Niektorí majú diéty, podľa toho sa musím riadiť, čo môžu a čo nie."

Medzi väzňami, ktorým vydáva stravu, je aj odsúdený kontroverzný podnikateľ Marián Kočner. Pred niekoľkými dňami sa rozšírila správa, že mali medzi sebou zvadu, lebo Kočnerovi nechutili palacinky. Vraj boli hrubé a jemu chutia tenké. Ako kauzu okomentoval najznámejší slovenský väzeň? “Ja nepracujem v kuchyni, nevarím. Preto sa k tejto veci ani nebudem vyjadrovať,” odkázal.

No a kedy požiada o povolenie na návrat na slobodu? "Keď si budem s mojimi právnikmi istý, že sú na to splnené všetky zákonné podmienky,” uviedol.