Mikuláš Černák sedí v base 25 rokov: Obsluhuje Mariána Kočnera. Čo o jeho správaní prezradil?

Mikuláš Černák je uväznený v leopoldovskej base, v bývalej protitureckej pevnosti postavenej v roku 1669 podľa vtedajších najnovších vojenských technológií. Jej kamenné obranné múry sú vysoké takmer 10 metrov. V roku 1855 ju prestavali na väznicu a po februárom puči v roku 1948 v nej komunisti väznili a likvidovali politických väzňov. Medzi nimi aj kňazov, zomreli v nej blahoslavení biskupi Pavol Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka.

Azda najobávanejšia slovenská väznica je postavená v renesančnom slohu. Má hviezdicový tvar tvorený šiestimi do kruhu umiestnenými vystupujúcimi časťami v tvare päťuholníka, ktoré sú spojené baštami. Zaberá rozlohu 56 hektárov a umiestniť tam môžu až 1500 väzňov.

Do tohto väzenia, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou, sa vstupuje cez pôvodnú bránu. Za jej hrubými múrmi je niekoľko maličkých chodieb oddelených mrežami a nič nenasvedčuje tomu, že vo vnútri sú bezpečnostné systémy v podobe moderných technológií. Návštevník si pred prechodom prvých mreží nemôže okrem preukazu totožnosti vziať so sebou nič.

Po prejdení skenera a dôkladnej prehliadke musí prejsť ešte ďalšími dvomi mrežami. Všetko je monitorované kamerovým systémom, strážcovia sú na každom rohu. K návštevám odsúdených sa správajú slušne. Najmä pedagógovia, ktorí sa usmievajú, občas zavtipkujú na uvoľnenie napätej atmosféry. Postupne sa nás zíde v čakárni okolo 30 dospelých a niekoľko detí, aj úplne maličkých, ktoré prichádzajú so svojimi matkami či babkami.

Doživotný trest nad Mikulášom Černákom za sedem vrážd vyhlásil prešovský súd v roku 2009. Vtedy sa k týmto skutkom nepriznával. Neskôr sa pod vplyvom vysporiadania sa s vlastným svedomím prelomil mlčanie a priznal sa k ďalším vraždám.

Väzni odsúdení na doživotie sú v base s maximálnym stupňom stráženia, uväznení sú v zväčša sami v osobitnej uzamknutej cele a dostať sa odtiaľ von majú nárok iba na hodinu denne oddelene od ostatných odsúdených. Podľa európskej judikatúry vytvorenej Európskym súdom pre ľudské práva môžu požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu po odpykaní 25 rokoch trestu. Černákovi táto lehota vypršala už v apríli. No zatiaľ si žiadosť nepodal.

Černák bol pred niekoľkými mesiacmi zaradený do národného projektu Šanca na návrat. Jeho cieľom je po návrate z výkonu trestu znížiť riziká sociálneho vylúčenia väzňov, zvýšiť ich šancu nájsť si prácu, znížiť riziko spáchania trestnej činnosti a zaradiť sa do života tak, aby sa vyhli možným krízovým situáciám.

Do projektu je zaradený aj Černák. Stretávame sa s ním v návštevnej miestnosti. “Odkedy nie som v oddelení pre doživotne odsúdených, utekajú mi dni rýchlejšie. Je to pre mňa trošku lepšie, lebo už pracujem. Ráno vstávam od pol štvrtej, vydávam stravu. Mám 110 zločincov pod palcom,” zasmial sa.

Spoluväzňom roznáša stravu po celách, má piatich pomocníkov: “Robím vydávača. Ráno o štvrtej mi dovezú z kuchyne jedlo, preberiem to, porozdeľujem. Niektorí majú diéty, podľa toho sa musím riadiť, čo môžu a čo nie." Medzi väzňami, ktorým vydáva stravu, je aj odsúdený kontroverzný podnikateľ Marián Kočner.