ROZHOVOR Šéfka pracovného portálu Molnárová: Ako Ukrajinky zmenia náš trh práce!

Ako nám pomôže pracovná sila z Ukrajiny?

- Určite nám pomôže obsadiť niektoré pracovné miesta, ktoré sme nevedeli dlhodobo zaplniť. Profesia zaznamenala v roku 2021 viac ako 290-tisíc ponúk. To je medziročný nárast  zhruba o 100-tisíc inzerátov a podobne sa trh práce vyvíja aj v roku 2022. Prvý štvrťrok prináša absolútne rekordné čísla ponúk, čo spôsobuje, že aj dostupnej pracovnej sily je dnes výrazne menej.

V ktorých odvetviach a na akých pozíciách by sa mohli zamestnať?

- Na Profesii sme do 27. marca evidovali zhruba 3-tisíc ponúk, kde zamestnávatelia označili, že sú vhodné pre ľudí, ktorí prichádzajú z Ukrajiny. Najväčšia časť je v informačných technológiách. Potom nasleduje administratíva, výroba, cestovný ruch, gastro a hotelierstvo, ekonomika či pozície v doprave a špedícii.

Ktoré profesie môžu vykonávať aj bez ovládania nášho jazyka?

- Niektorí určite vedia veľmi dobre po anglicky, v rámci informačných technológií to nie je žiadny problém. V tomto sektore evidujeme najvyšší počet pracovných ponúk, ktoré si dnes vôbec nevyžadujú slovenčinu. Angličtina je však podmienkou. Keď však ide o pozície, ktoré nemajú špecifické požiadavky na znalosť jazykov, je to napríklad robotník, upratovanie či výpomoc v kuchyni, slovenský a ukrajinský jazyk sú si veľmi blízke, takže sa veľmi rýchlo naučia slovenský jazyk tým, že máme veľmi blízke korene toho slovanského jazyka.

Najviac koľko utečencov vieme na Slovensku zamestnať bez toho, aby to Slováci pocítili?

- Myslím si, že náš trh vie absorbovať 100- až 150-tisíc ľudí. Samozrejme, závisí od toho, ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia a ako nás ekonomicky ovplyvní vojna. Ale v každom prípade vieme, že mnohé pracovné pozície, platí to pri upratovacích službách, kuchároch cez čašníkov či napríklad pri opatrovaní starších ľudí, sú dlhodobo neobsadené a myslím, že práve tam sa môžu uplatniť hlavne Ukrajinky, ktoré prišli na Slovensko s deťmi.

Dokážeme prilákať aj vzdelaných kvalifikovaných utečencov alebo nám ujdú na Západ?

- Dúfam a verím tomu, že by sme mohli prilákať aj zaujímavých špecialistov a zaujímavých ľudí. Hlavne je dôležité, aby legislatíva akceptovala ich štúdium. Ide najmä o zdravotný personál, ktorý nám naozaj chýba, a pocítili sme to počas dvoch rokov pandémie. Mnohé zdravotné sestry, lekári, zubní laboranti, zubári nám chýbajú.

Nebudú zamestnávatelia zneužívať túto situáciu? Napríklad keď vypukla pandémia, mnohé firmy skracovali mzdy zamestnancov…

- Dúfam, že zamestnávatelia budú vnímať, že je to obojstranne veľmi náročná situácia. Ale, samozrejme, nemôžeme sa zaručiť za každú jednu spoločnosť. Profesia sleduje vývoj miezd, ktoré sú zverejnené v pracovných pozíciách, ktoré firmy označili ako vhodné pre Ukrajincov a Ukrajinky a nižšie platy sa tu neukázali. Je to len mesiac od vojny, takže budeme pozorovať, akým spôsobom sa to bude vyvíjať. V každom prípade si myslím, že keď to firmy budú zneužívať, tak sa to rýchlo rozkríkne po trhu a potom budú mať dlhodobo problém zamestnať niekoho. Ukrajinci skôr či neskôr odídu a potom im žiadny človek nebude reagovať na pracovné ponuky. Znalosť značky bude taká ohnutá, že neskôr možno už nebudú chcieť odpovedať ani Slováci.

Cez pandémiu sme prešli na home office. Prinesie aj táto situácia nejakú zmenu na trhu práce?

- Nemyslím si, že súčasná situácia by výrazným spôsobom ovplyvnila nejakú zmenu. Skôr to bude o tom, aby sme sa začali viac otvárať inakosti a iným národnostiam. Slovensko, či chceme, či nechceme, je stále pomerne xenofóbne a nie sme veľmi priazniví k iným národnostiam. A pritom tento jav by nám navyše mohol pomôcť predísť demografickej kríze. Husákove deti, ktoré sú veľmi silné populačné ročníky, skôr či neskôr odídu do dôchodku a potrebujeme nahradiť výpadok jednej veľmi silnej generácie. Skôr si myslím, že súčasná situácia by mohla priaznivo ovplyvniť aj náš dôchodkový systém.

Bude mať viac zamestnancov na trhu práce vplyv na platy?

- Skôr si myslím, že zamestnávatelia už tak či tak riešia tlak na platy, lebo inflácia je už viac ako 10 percent. Náš bežný nákup či nákup pohonných látok je drahší. Takže či chceme, či nechceme, ovplyvní to všetkých. Vojna výrazne ovplyvňuje našu životnú úroveň. Dôležité bude dohodnúť sa so zamestnávateľom, akým spôsobom sa inflácia vykryje. My máme platový prieskum na stránke platy.sk. Tam vidíme, že nárast platov sa deje už od minulého roku a už dnes vieme predpovedať, že prichádza veľký tlak aj na ďalší rast. Keď zamestnávateľ nebude vedieť zvýšiť možnú cenu práce, tak ľudia sa budú obzerať po iných pracovných pozíciách. Teraz je naozaj dôležité, aby zamestnávateľ vykryl inflačný rozdiel. Je to najmä o komunikácii medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Môže prílev novej pracovnej sily zvýšiť nezamestnanosť Slovákov? Zoberú nám Ukrajinci prácu?

- Nemyslím si, že by to nejakým spôsobom narušilo zamestnanosť alebo nezamestnanosť. Myslím si, že zamestnávateľ bude stále uprednostňovať po slovensky hovoriaceho človeka, lebo to má jednoduchšie. A naopak, ak sa Slováci majú obávať mamičiek utekajúcich z vojnového prostredia na Slovensko, kde nevedia jazyk, nepoznajú prostredie, tak problém je niekde inde. Ak Slovák vykonáva dobre prácu, je zodpovedný, plní si povinnosti, tak si nemyslím, že zamestnávateľ ho bude chcieť prepustiť, lebo mu nedá prednosť pred ukrajinským utečencom.

Budú mať Ukrajinci záujem ostať na Slovensku alebo ich to bude viac lákať západ EÚ, kde ich lepšie zaplatia?

- Záleží na tom, aké podmienky im u nás poskytneme, aké im tu dáme zázemie. Národne aj kultúrne sme si veľmi blízki, takže otázka bude, ako sa k nim budeme správať. Ale bola by škoda, keby sme to nevyužili – či už to, aby ukrajinskí študenti prišli študovať na naše stredné a vysoké školy, alebo aby sme tu dotiahli zaujímavých špecialistov a ľudí, ktorí nám môžu pomôcť zvýšiť našu životnú úroveň.

Chcú zamestnávatelia Ukrajincov alebo je to pre nich väčšia záťaž ako napríklad zamestnať Slováka?

- Minimálne je to iné. Aj keď  proces zamestnávania už je na rovnakej úrovni ako keby zamestnali Slováka, ale nevedia, ako dlho tu ostane, či po vojne sa nebude chcieť hneď vrátiť. Firmy navyše musia investovať aj do vzdelania možno viac prostriedkov či napríklad venovať sa výučbe slovenského jazyka. Stále je pre firmu zaujímavejšie zamestnať Slováka, lebo ten môže ostať dlhodobejšie a byť lojálnejší. V každom prípade hovoríme o mnohých pozíciách, kde nevieme zamestnať Slovákov. Mnohí hotelieri plačú, že už viac ako rok nevedia zamestnať čašníkov, chyžné či kuchárov. Ľudia, ktorí pracovali niekedy v gastre, tak vplyvom pandémie nemali akoby istotu vrátiť sa späť do gastra a skôr hľadajú uplatnenie v iných segmentoch. Myslím si, že práve tam vedia Ukrajinci veľmi pomôcť.

Reaguje štát dostatočne na vzniknutú situáciu?

- Ako je v jeho silách. Vieme, že rýchlejšie zareagovali organizácie Človek v ohrození či Kto pomôže Ukrajine. Sú oveľa promptnejší. Mnohé súkromné sektory zareagovali veľmi rýchlo. Ale vieme, že štátu všetko veľmi dlho trvá. Takže mňa to v podstate ani veľmi neprekvapilo. Skôr som veľmi príjemne dojatá a cítim vďačnosť, že sa spustila taká vlna solidarity a ľudskosti zo strany verejnosti. Myslím si, že to by nás malo spájať aj ďalej a vysvetľovať, prečo je to dôležité.