Bezpečnostný analytik radí, ako sa zachovať, keď príde k najhoršiemu: Okamžite urobte TOTO!

Keď sa rozozvučí siréna, nezostáva veľa času. Musíte zobrať len to nevyhnutné a utekať do bezpečia. Najlepšie útočisko poskytujú kryty civilnej ochrany, ktoré sú odolné a plynotesné. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že Rusi sa nezastavia len na ich území a nebudú váhať použiť ani chemické zbrane. Na summite skupiny G7 prostredníctvom videohovoru odkázal, že Moskva už použila fosforové bomby proti civilistom. Problém je, že do odolných krytov sa nedostane každý.

„Na Slovensku sa nachádza približne 1500 odolných a plynotesných úkrytov, z toho približne jedna štvrtina sa nachádza v Bratislave a zvyšok je relatívne rovnomerne rozmiestnených po mestách na celom Slovensku. Tieto úkryty majú súhrnnú kapacitu okolo 250-tisíc ukrytých. Okresné úrady vedú evidenciu úkrytov vo svojom územnom obvode,“ uviedli z tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra. Samotný minister Roman Mikulec priznal, že o kryty sa nik dlhé desaťročia nezaujímal a nestaral. „Civilná ochrana patrila za posledných 30 rokov na chvost záujmu,“ povedal.

„Za 30 rokov sa tu zničili kryty, ktoré boli budované pre obyvateľov Slovenska v prípade ohrozenia. Je to veľmi smutné a alarmujúce a ja pochybujem, či je vôbec kapacita, ktorá má byť k dispozícii. Je to veľmi zanedbaná vec, ktorá je až trestuhodná,“ zhodnotil bezpečnostný analytik a bývalý riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Juraj Zábojník. Čo by sa stalo, ak by na Slovensko dopadali rakety a kam by sa ľudia mali schovať, keďže do krytov sa dostane len každý dvadsiaty?

„Ak je štát v tomto prípade impotentný, tak by sa ľudia mali kontaktovať na miestne samosprávy, úrady v obciach, mestách. Na každom magistráte či v obci je osoba, ktorá má v prípade ohrozenia štátu na starosti problematiku bezpečnostnej politiky. Tam by sa mali informovať, kde by sa v prípade húkania sirén mali presunúť,“ radí bezpečnostný analytik. Odporúča, aby aj starostovia či primátori poučili ľudí, prípadne vytlačili informačné letáky či brožúry. Kedysi sa vyučovala branná výchova, posledné desaťročia však svetoví lídri na západe aj u nás hrozbu vojny zanedbali.

Ďalší problém je, že viaceré kryty sa dostali do rúk súkromníkov a mnohé momentálne slúžia na celkom iné účely. Stali sa z nich napríklad posilňovne či tanečné sály. „Kryty v súkromnom vlastníctve znamenajú, že ich nemá vo vlastníctve alebo správe štát,“ vysvetľuje ministerstvo s tým, že stále ich môžu vlastniť bytové spoločenstvá alebo samosprávy. „Ochranné stavby v súkromnom vlastníctve, v ktorých sa nachádzajú napríklad múzeá je možné v zmysle legislatívy použiť v mierových časoch „dvojúčelovo“ pri nutnosti zachovania ich ochrannej funkcie. Jediným rozdielom s takto nevyužívanými úkrytmi sú iné časové normy pre ich spohotovenie,“ dodali.

A tretím problémom je, že neexistujú pravidlá, kto sa do krytov dostane a kto už nie. „Orgány štátnej správy majú povinnosť konať v zmysle ich zákonných povinností. Neexistuje legislatívna povinnosť „zabezpečiť a zásobiť“,“ doplnilo ministerstvo.

Tak či onak, v prípade bombardovania či náletov rakiet, neostáva veľa času. Bezpečnostný analytik Zábojník radí určite utekať do podzemia. „Kryty sa vždy budovali pod zemou, pretože každá raketa, ktorá ničí nejaké stavby, nejaké nehnuteľnosti, má ničivý účinok. Tlaková vlna ide do priestranstva, do okolitých budov, preto sú všetky okná povybíjané, steny poodpadávané, narušená infraštruktúra, lebo tlaková vlna je neskutočne silná a všetkých ľudí, ktorí sú vonku, zmetie alebo pri najlepšom šťastí im len potrhá ušné bubienky,“ vysvetľuje.

Základové dosky stavieb bývajú najpevnejšou časťou konštrukcie, ktoré musia uniesť váhu niekoľko sto až tisícov ton, ktoré má budova. Aj preto je tam istota, že pod silnou základovou doskou bude bezpečne. V prípade útoku nie je dobré ostávať v bytoch. V tom najhoršom nestrácajte čas s hľadaním krytov, ale choďte napríklad do garáže veľkých nákupných centier. „Majú dosť veľkú kapacitu aj pre niekoľko tisíc ľudí a vrchnú časť, teda základovú dosku, majú silnejšiu ako majú radové činžáky,“ odporúča Zábojník.

Ľudia v rodinných domoch sa môžu schovať aj do pivnice, ak ju majú. „Tlaková vlna kopíruje terén, čiže všetko, čo je pod zemou je chránené. Keď je pivnica, ktorej strop kopíruje terén, čiže je v podzemí alebo keď je aj len do polovice terénu, tak má človek väčšiu šancu na prežitie ako niekto, kto je v budove nad zemou,“ ozrejmuje bezpečnostný analytik.

S týmito podzemnými útočiskami ráta aj štát. Označuje ich ako JUBS - jednoduché úkryty budované svojpomocne. „Vyberajú sa vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb vybudované v stave bezpečnosti, ktoré po vykonaní svojpomocných špecifických úprav musia zabezpečovať čiastočnú ochranu pred účinkami mimoriadnych udalostí a použitých zbraní v čase vojny a vojnového stavu,“ uzavrelo ministerstvo.

Potraviny či lieky v krytoch nenájdete. Musíte si ich tam prieniesť. Úkrytová batožina na osobu by nemala mať viac ako 10 až 15 kíl a mala by obsahovať okrem osobných dokladov, dôležité dokumenty, peniaze, cennosti malých rozmerov, osobné lieky, vitamíny a nevyhnutné zdravotnícke potreby, základné trvanlivé potraviny a nápoje v nepriepustných obaloch na dobu 2-3 dní, predmety osobnej hygieny a dennej potreby, náhradné oblečenie a obuv, prikrývku alebo spací vak, vreckovú lampu. Zábojník pripomína, že je dobré mať so sebou aj mobil a nabíjačku. „Toto by mali mať ľudia prichystané v batôžku, keby bolo najhoršie.“

Aj kryty však ochránia len do istej miery a od druhu použitých zbraní. Bezpečnostný analytik cituje Einsteina. „Neviem aká bude tretia svetová vojna, akými zbraňami sa bude bojovať, ale myslím si, že štvrtá svetová vojna by bola s palicami a kameňmi. Tam by už nepomohli ani kryty. Načo mi je kryt, keď je všetko zamorené na stovky rokov.“