KONIEC DOTÁCIÍ Priplatíme si od januára za energie? Za jednu určite a čo ostatné? Takto to bude

Situácia sa na Slovensku, podľa odborníkov, ako v jednej z mála európskych krajín, zhoršuje. „Každá štvrtá domácnosť pod hranicou chudoby si nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší – v Poľsku a Maďarsku 10 % domácností, v Česku 7 % a v Rakúsku 5 % domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí,“ povedala Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Najčastejšie je energetická chudoba spojená s úhradami za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, čo znamená, že po úhrade nákladov za ne zostane rodine málo peňazí na základné životné potreby. „Energeticky zraniteľná domácnosť so sklonom k energetickej chudobe je tá, ktorej celkový čistý ročný príjem, prepočítaný na počet členov domácnosti, je menší ako 8818 eur. Po zaplatení výdavkov im tak na potraviny, bývanie, zdravie a dopravu zostane mesačne priemerne 450 eur,“ uviedla vedkyňa.

Najnovšie dáta hovoria, že slovenská domácnosť dá priemerne 10,3 % svojho príjmu na energie. Ak však prihliadneme na počet členov domácnosti, podiel sa zvýši na 19 %, čo znamená, že tak musí do energií investovať pätinu svojich príjmov. „Je nevyhnutné určiť vhodné opatrenia na pomoc energeticky chudobným domácnostiam, aby sa mohla situácia začať zlepšovať. Je potrebné rozšíriť pomoc aj pre domácnosti, ktoré ešte nemajú výrazný problém, ale napríklad v prípade straty zamestnania by sa v ňom už ocitli,“ dodala Dušana Dokupilová.

Je situácia skutočne taká vážna? Aké sú predikcie cien energií na budúci rok? Budú mať ľudia ešte hlbšie do vrecák? „Elektrina a teplo pre domácnosti by sa nemali meniť, ceny plynu zrejme mierne porastú,“ uviedol predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík. Konkrétnosti však nechcel prezradiť, finálne rozhodnutie o budúcoročných cenách energií sa očakáva koncom roka. „Ako iste viete, my nikdy pred finálnym ukončením cenových konaní nezverejňujeme ani nekomentujeme žiadne konkrétne čísla. Môžem však prezradiť, že v tejto chvíli to vyzerá tak, že elektrina a teplo pre domácnosti zostanú aj na budúci rok zhruba na úrovni roka 2024 a plyn asi pôjde mierne hore. A to celé, zdôrazňujem, bez tých obrovských dotácií zo strany štátu, ako tomu bolo v minulých rokoch. Musíme si uvedomiť realitu, a nemôžeme sa tváriť, že keď rastie cena primárnych palív a zdrojov, keď rastú mzdy, cena potravín a podobne, tak sa tieto skutočnosti nepremietnu do cien energií,“ uviedol Holjenčík s tým, že úrad je tu na to, aby strážil okrem iného aj primeranosť premietania sa týchto skutočností do koncových cien energií.

Nedávno odznela informácia, že plyn pre domácnosti môže zdražieť až o 25 %. Predseda regulačného úradu toto číslo komentovať nechcel.

Vládny inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) odhaduje, že vo výsledku by finálne ceny mali stúpnuť približne o tretinu. „Ak vláda ukončí dotovanie cien, mesačné účty plynu pre domácnosti by mali v budúcom roku stúpnuť. Pokiaľ sa distribučné poplatky nebudú výrazne meniť, bude nárast podľa orientačných prepočtov o 32 % pri tarife D2 (varenie, ohrev vody), o 33 % pri tarife D3 (varenie, ohrev vody, kúrenie) a o 13 % pri najnižšej tarife D1 (varenie),“ konštatovali analytici z Úradu vlády SR.

Pre Slovensko je podľa Holjenčíka stále dôležité maximálne využitie ruského plynu aj v spojení s existujúcimi dlhodobými zmluvami na dodávku plynu, ale aj prepravu. V štruktúre koncovej ceny plynu pre domácnosti tvorí zložka ceny viažuca sa k preprave plynu len približne 6 %. Podstatnú časť celkovej koncovej ceny tvorí cena komodity a náklady spojené s dodávkou plynu (viac ako 60 %). „Samotná cena komodity na rok 2025 vychádza na 37,33 eura za megawatthodinu. Tá je síce o 40 % nižšia ako regulovaná cena v roku 2024 ale vo výpočte ceny za dodávku plynu pre zraniteľných odberateľov plynu vyššia ako cena za dodávku plynu oproti reálne uplatňovaným cenám v roku 2024, ktoré boli zastropované vládnymi nariadeniami,“ zdôraznil Holjenčík.

Finálne koncové ceny za dodávku plynu pre zraniteľných odberateľov (domácnosti či malé podniky) na rok 2025, vrátane vyčíslenia dopadu ako sa cena komodity prejaví v celkovej koncovej cene, závisí podľa šéfa regulačného úradu od ukončených cenových konaní k cenám za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu. Distribučné poplatky tvoria zhruba 30 % koncovej ceny. „Pri neregulovaných odberateľov plynu sa nedá exaktne predpovedať do akej miery sa cena komodity na rok 2025 prejaví v koncovej cene za dodávku plynu, závisí to od druhu zmluvy o dodávke plynu (na dobu určitú alebo na dobu neurčitú) ale aj od spôsobu určenia ceny za dodávku plynu (fixná alebo vzorec odzrkadľujúci aktuálne spotové ceny plynu na trhu),“ konštatoval Holjenčík.

Do cenotvorby však môže podobne ako v minulých rokoch vstúpiť vláda, ktorá má prostredníctvom tzv. krízovej regulácie právomoc cenové rozhodnutia prebiť. V takom prípade by ceny reálne účtované domácnostiam, prípadne časti domácností, mohli byť na nižšej úrovni, ako povie ÚRSO. Štát by však opäť potreboval finančné krytie.