Všetko sa začalo ešte pred druhou svetovou vojnou, keď však už nemecký kancelár Adolf Hitler jasne dával najavo svoje mocenské snahy. Veď 12. marca 1938 obsadil Rakúsko a&nbsp;neskôr, v&nbsp;októbri 1938, mu muselo Československo odstúpiť pohraničné Sudety. Udalosti nabrali rýchly spád 13. marca 1939. Na&nbsp;tento deň si Hitler pozval do&nbsp;Berlína katolíckeho kňaza Jozefa Tisa (+ 59), najvyššieho predstaviteľa štátostrany – Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS).

Dostal na&nbsp;výber: samostatnosť alebo ponechanie Slovenska Maďarom. Deň na&nbsp;to už slovenský snem vyhlásil slovenský štát. <em><strong>„Slováci 14. marca 1939 nerozhodovali o&nbsp;rozbití Československa. Zánik spoločného štátu dávno pred nimi naplánoval nemecký kancelár Adolf Hitler,“</strong> </em>vysvetľoval svojho času historik Peter Sokolovič z&nbsp;Univerzity sv. Cyrila a&nbsp;Metoda v&nbsp;Trnave. Známy historik Ivan Kamenec pripomenul aj iný fakt.

<em><strong>„Keď Tiso 14. marca 1939 na&nbsp;sneme predniesol, že sa má vyhlásiť samostatný štát, a&nbsp;to ‚blitz schnell‘, neozval sa žiadny, ani formálny potlesk. Poslanci boli zastrašení,“</strong></em> povedal pre denník Pravda. Riaditeľ Múzea SNP v&nbsp;Banskej Bystrici Stanislav Mičev konštatuje, že vznik slovenského štátu bol výsledkom Hitlerovej politiky v&nbsp;strednej Európe. <em><strong>„Treba v&nbsp;tom vidieť pokračovanie toho, čo Hitler začal v&nbsp;marci 1938 v&nbsp;Rakúsku,“</strong></em> hovorí.

Slovenský štát po&nbsp;prijatí ústavy 21. júla 1939 nazvali Slovenská republika. Existovala do&nbsp;8. mája 1945. <em><strong>„V&nbsp;Čechách a&nbsp;na&nbsp;Morave vznikol protektorát, my sme sa stali akože samostatným, aj keď satelitným štátom nacistického Nemecka. Politika i&nbsp;priemysel boli plne pod kontrolou nacistického Nemecka,“</strong></em> upozorňuje Stanislav Mičev.&nbsp;

Historik Kamenec ešte v&nbsp;roku 2008 na&nbsp;vedeckej konferencii v&nbsp;Bratislave povedal:<em><strong> „Slovenský štát znamenal nesporný krok dopredu pri posilňovaní národného a&nbsp;štátoprávneho sebavedomia našej spoločnosti. Možno to bude znieť paradoxne, no práve tento faktor sebavedomia vytváral aj podmienky pre protifašistickú rezistenciu, ktorá prerástla na&nbsp;jeseň 1944 do&nbsp;širokého ozbrojeného povstania.“&nbsp;</strong></em>Mnohí však vláde slovenského štátu na&nbsp;čele s&nbsp;Jozefom Tisom vyčítali spojenectvo s&nbsp;nacistami a&nbsp;podiel na&nbsp;vojnových zločinoch Nemecka. Popravili ho 18. apríla 1947 na&nbsp;nádvorí väznice v&nbsp;bratislavskom Justičnom paláci.

<h4>Zbalili sa a&nbsp;u&scaron;li do&nbsp;cudziny</h4>
<p>Po&nbsp;skončen&iacute; druhej svetovej vojny a&nbsp;obnoven&iacute; Československa sa z&aacute;stancovia samostatn&eacute;ho Slovenska rozhodli pre emigr&aacute;ciu. Niektor&iacute; predstavitelia a&nbsp;časť sympatizantov samostatn&eacute;ho Slovenska odi&scaron;li do&nbsp;zahraničia. Ist&yacute; čas p&ocirc;sobili hlavne v&nbsp;Taliansku, nesk&ocirc;r sa presunuli najm&auml; do&nbsp;Argent&iacute;ny.</p>
<h4>Troch postavili pred s&uacute;d</h4>
<p>Iba troch predstaviteľov slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu s&uacute;dili. Proces prebiehal od 2.&nbsp;decembra 1946 do 15. apr&iacute;la 1947 v&nbsp;Justičnom pal&aacute;ci v&nbsp;Bratislave. Bol to Jozef Tiso, pre jedn&yacute;ch vojnov&yacute; zločinec a&nbsp;zradca, pre druh&yacute;ch z&aacute;chranca n&aacute;roda a&nbsp;sv&auml;tec. S&nbsp;n&iacute;m st&aacute;l pred sen&aacute;tom Alexander Mach (na sn&iacute;mke), veliteľ Hlinkovej gardy a&nbsp;minister vn&uacute;tra. Ferdinanda Ďurčansk&eacute;ho, ktor&yacute; bol ministrom zahraničia, s&uacute;dili v&nbsp;jeho nepr&iacute;tomnosti, pretože emigroval do&nbsp;Argent&iacute;ny.</p>
<h4>Poprava, &uacute;tek, ale aj amnestia</h4>
<p>Každ&yacute; z&nbsp;trojice obžalovan&yacute;ch a s&uacute;den&yacute;ch skončil inak.Tisa aj&nbsp;Ďurčansk&eacute;ho ods&uacute;dili na&nbsp;smrť, Mach dostal 30-ročn&eacute; v&auml;zenie, hoci mnoh&iacute; tvrdili, že je viac vinn&yacute; ako t&iacute; dvaja. Tisa popravili 18. apr&iacute;la 1947 na&nbsp;n&aacute;dvor&iacute; v&auml;znice. Pochovali ho na&nbsp;Martinskom cintor&iacute;ne v&nbsp;Bratislave. Macha zavreli, ale po&nbsp;amnestii v&nbsp;roku 1968 sa dostal na&nbsp;slobodu. Ďurčansk&yacute; (na sn&iacute;mke), ktor&yacute; stihol ujsť pred ods&uacute;den&iacute;m do Argent&iacute;ny, sa po vojne v&nbsp;roku 1952 vr&aacute;til do&nbsp;Mn&iacute;chova. Tam v&nbsp;roku 1974 zomrel.</p>

Plán, ktorý nacistom perfektne vyšiel: Po stretnutí Hitlera s Tisom to prišlo!