KONIEC dovolenkám V CHORVÁTSKU, ideme NA BALT! Neveríte? Odborníci vám to vysvetlia

Meteorológovia z britského Met Office, ako upozorňuje český denník Blesk, ešte v roku 2020 odhadovali, že teploty na jar 2050 vystúpia v Londýne nad 40. Bola to fikcia, no čoraz viac sa podobá realite. Veď v Londýne, ktorý máme zafixovaný ako chladné mesto, namerali pred pár dňami okolo 40 °C, čo je o 10 viac ako obvyklý priemer. Podľa americkej televízie CNN a vedca Simona Leeho štyridsiatky v Londýne nie sú až taká utópia. Áno, aj v minulosti sa vyskytli extrémy a teploty nad 40, ale len ojedinele, kým v súčasnosti sa horúčavy vyskytujú oveľa častejšie.

Otepľuje sa aj Európa. Flámsky meteorológ Frank Debooser pre The Brussels Times povedal: „Pozrite sa, čo je v Španielsku alebo v Portugalsku. Ak to nebude tento rok, tak budúci alebo ten ďalší tam udrie 50 stupňov.“ Najvyššiu teplotu v Európe namerali 11. 8. 2021 na Sicílii – 48,8 °C.

Český klimatológ Radim Tolasz extrémy v každej krajine nepredpokladá. „Teploty 50 °C naprieč Európou by som v ďalších desaťročiach nečakal. Obmedzí sa to zrejme ,len‘ na južnú Európu, teda Portugalsko, Taliansko a Grécko,“ povedal Tolasz Blesku. Lenže tieto krajiny patria k obľúbeným dovolenkovým destináciám aj Slovákov, takže možno už o pár rokov budeme premýšľať, či radšej nezostať dovolenkovať na chladnejšom Slovensku, kde bude „iba“ vyše 40 stupňov.

Pretože aj u nás teplota stúpa. Najnovšie 21. júla v obci Dolné Plachtince v okrese Veľký Krtíš namerali 40 stupňov. Takže rekord – 40,3 °C z Hurbanova z 20. 7. 2007 – len tak-tak vydržal. „Pokiaľ bude klimatická zmena rýchlejšia a koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére budú čoraz vyššie, je pravdepodobné, že aj za nášho života sa dožijeme 45 stupňov na Slovensku. Čím viac budeme tému klimatickej zmeny odkladať, tým viac hrozí, že sa takéhoto leta dožijeme už pred rokom 2050,“ vyhlásil meteorológ Jozef Pecho.

Nárast teplôt prináša okrem sucha a úmorného tepla aj ďalšie vážne problémy. Výskumníčka z oblasti klímy Kristie Ebiová považuje horúčavy za tichého zabijaka, pretože spôsobujú lesné požiare, topenie ľadovcov a nadmerné úmrtia pre úpaly. „Ľudia nerozmýšľajú o týchto rizikách spojených s vysokými teplotami,“ upozornila v CNN. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zomrelo v rokoch 1998 až 2017 v dôsledku horúčav viac ako 166 000 ľudí. A začiatkom leta postihli ničivé požiare Grécko a Chorvátsko, teraz České Švajčiarsko.

Podľa ankety denníka Plus JEDEN DEŇ a webu pluska.sk o dovolenkách spomedzi 4 420 odpovedajúcich čitateľov by chcelo ísť 26,5 percenta do Grécka, 22,3 % do Talianska a Chorvátska. Iba 9,8 % čitateľov by chcelo ísť do severských krajín.

Je však pochopiteľné, ak po spomínaných teplotne katastrofických predpovediach zmenia plány a o pár rokov sa nielen našinci, ale i zahraniční turisti vydajú dovolenkovať severnejšie. Taliansko, Grécko či Španielsko môžu ostať pre vysoké horúčavy vyľudnené, ale ožijú letoviská pri Baltskom mori v Nemecku a Poľsku.

Veď už teraz tam niektorí chodia. V týchto dňoch pridal zábery od poľského Baltu exposlanec Martin Poliačik. Aj česká speváčka Helena Vondráčková nám potvrdila, že na sever k moru chodia s manželom Martinom Michalom veľmi radi. „Ideme tam aj tento rok, plánujeme to niekedy na jeseň. Berieme aj našu sučku Jessie,“ spresnila speváčka.

Starší si možno spomenú na Stralsund. Do vtedy východonemeckého mestečka na brehu Baltského mora, na dohľad od ostrova Rujana, jazdili najmä obyvatelia socialistického bloku. Dnes je to vyhľadávané letovisko.

Podobne je to aj s rekreačným areálom Prora. Je pri meste Binz na nemeckom ostrove Rujana. Už v rokoch 1936 až 1939 tu organizácia Kraft durch Freude budovala najväčšie prázdninové letovisko na svete Koloss von Prora. Osem obytných blokov sa podľa projektu malo tiahnuť v dĺžke 4,5 km pozdĺž pobrežia zálivu Prorer Wiek 150 m od pláže. Podľa plánov nacistických funkcionárov tu malo dovolenkovať až 20-tisíc nemeckých robotníkov naraz. Projekt ocenili aj na Svetovej výstave 1937 v Paríži. Po vypuknutí druhej svetovej vojny práce na komplexe zastavili. Jeho využitie sa menilo, neskôr objekt chátral. V roku 2004 nemecký štát odpredal komplex súkromným investorom.

V roku 2017 tu začali predávať luxusné apartmány. Už teraz stránka booking ponúka apartmány na prenájom od 200 eur. A na niektoré letné termíny sú už vypredané! Je teda možné, že vzniká nové dovolenkové stredisko, ktoré sa onedlho môže stať veľkým hitom - akým je dnes Chorvátsko.

Z oteplenia by mohlo profitovať aj Slovensko. Veď meteorológ Jozef Pecho predpokladá aj u nás 45 stupňov v lete a jeho kolega Peter Jurčovič tvrdí, že budeme mať klímu ako v Chorvátsku.

Takže ak na tom poriadne zapracujeme, mohli by sme na Slovensko dostať ešte viac dovolenkárov zo zahraničia. Veď im máme čo ponúknuť: hory, pamiatky, jaskyne, jazerá aj wellness. Len aby čím skôr pribudli chýbajúci pracovníci v gastronómii a v hotelierstve!

O prednostiach Slovenska v cestovnom ruchu viac hovorí šéf Slovakia Travel Václav Mika: "Sme jedna z najzelenších krajín v Európe, sme veľmoc v rámci jaskyniarstva - objavených je okolo 7500 jaskýň a všetky sa vyznačujú svojráznymi až unikátnymi črtami. 22 z nich je sprístupnených verejnosti a patria medzi skutočné klenoty Slovenska. Sme tiež historicky, ale aj prírodným bohatstvom veľmocou v kúpeľníctve, máme 2000 minerálnych a liečivých prameňov, čo je tiež unikát."

Pripomína, že aj v cestovnom ruchu sa stále viac a viac berú do úvahy ekologické aspekty a my sme podľa neho naozaj ekologická krajina. "A je je tu silná téma kultúrneho dedičstva, pamiatky UNESCO, historické, národné, prírodné pamiatky a stále viac a viac sa v našom cestovnom ruchu objavujú segmenty ako geoturizmus, oenoturizmus, tá paleta je naozaj široká. Diverzita je na Slovensku veľmi vysoká," vysvetľuje Václav Mika.

Ak ich, pravdaže, neodstrašia prílišné výkyvy počasia, ktoré nám podľa predpovedí hrozia. Ako upozornil klimatológ Pavel Faško, musíme rátať s čoraz extrémnejším počasím, prudkými búrkami, možno i s tornádami. Už teraz sa podľa neho počasie mení rýchlo a nepredvídateľne a môže sa ešte zhoršovať. To hovoria aj ekologickí odborníci a europoslanci Martin Hojsík a Michal Wiezik. „Budú častejšie a dlhšie trvajúce vlny horúčav, krátke, ale silné a intenzívne prívalové dažde. Viac ako predtým budú hroziť tornáda a hurikány,“ upozornili.