Najbizarnejšie vianočné tradície: Vysmážané červy, kakajúci chlapček a muž, ktorý zabíja deti

Mohlo by sa zdať, že v dnešnom globalizovanom svete poznajú Vianoce všetci a všade získali rovnakú podobu. Santa Clausovia vytláčajú miestnych nositeľov darčekov a sviatočné chvíle sa čoraz viac podobajú na americký film. Nie je to však úplne pravda a na rôznych miestach sveta sú doteraz veľmi živé stáročné tradície, ktoré bývajú občas celkom šialené. V niektorých kútoch sveta sa aj na Vianoce budete báť.

V zahraničí sa so sviatkami zimy spájajú aj rôzne bizarné postavy. V Katalánsku je neodmysliteľnou súčasťou betlehemu sedliak vykonávajúci veľkú potrebu a v niektorých častiach Francúzska nahradil čerta masový vrah detí.

Portály Wanderlust a BBC pripravili zoznam najpodivnejších a najstrašidelnejších vianočných tradícií. Tie najlepšie sme pre vás vybrali.

Medzi obyvateľmi severného a východného Francúzska koluje príbeh o mäsiarovi, ktorý kedysi vraždil deti. Svoje hriechy však oľutoval pred svätým Mikulášom a stal sa jeho pomocníkom. Zatiaľ čo u nás trestá neposlušné deti čert, vo Francúzsku je to tento Le Père Fouettard, známy tiež ako Čierny Peter.

V krajine vychádzajúceho slnka žije len čosi nad 2 percentá kresťanov, no i napriek tomu je známa jedným nevšedným obyčajom. Vplyvom dobre cielenej reklamnej kampane na sieť rýchleho občerstvenia KFC sa tu už viac ako 40 rokov vyberú na Štedrý deň na vyprážané kuracie mäso. Privíta ich postava maskota firmy v kostýme Santa Clausa, no porcia sa im ujde, len ak si ju stihli vopred objednať.

Rakúske deti, ktoré sa ocitnú na zozname neposlušných detí, sa musia obávať aj Krampusa. Krampus je rohatá chlpatá démonická príšera, ktorá chytá neposlušné deti do svojho prúteného koša a slúži ako strašidelný vynútiteľ svätého Mikuláša.

Mnohé mestá v Rakúsku (a v susedných krajinách), najmä alpské dediny v okolí Salzburgu a Tirolska, oslavujú 5. decembra Krampusnacht, keď desiatky mužov prezlečených za polokozy demonov pochodujú ulicami s palicami a terorizujú deti aj dospelých.

Sivá kobyla alebo vo waleštine Mari Lwyd, je meno strašidelnej obludy, ktorú v období medzi Vianocami a Novým rokom nosia koledníci po dedinách a mestách. Tvorí ju skutočná konská lebka, upevnená na drevenej konštrukcii prekrytej plachtami.

V juhoamerickej Venezuele sa na rannú vianočnú omšu jazdí. To by bolo všetko v poriadku, keby sa nejazdilo na korčuliach. Ulice hlavného mesta Caracas sú dokonca na špeciálne vyčistené.

Zmienka o tejto mytologickej bytosti pochádza ešte z raného stredoveku a vznikla zlúčením germánskych a keltských tradícií. Podobá sa na bosorku s husacou alebo labuťou nohou a v období Vianoc sa spravidla objavuje v alpských regiónoch. Hovorí sa o nej, že na Troch kráľov navštívi všetky príbytky, aby každý dostal to, čo si zaslúži.

Perchtu zaujíma, či ste tvrdo pracovali. Rovnako ako naša bosorka Lucia dáva špeciálny pozor na to, či slúžky upriadli pridelené množstvo vlny. V tom lepšom prípade vám v topánke nechá malú mincu, v tom horšom vám vyrve vnútornosti z tela a namiesto nich tam napchá slamu, kamene a odpadky.

Brucho by vám mala rozrezať aj vtedy, ak ste zjedli aj niečo iné, ako tradičný pokrm z ryby a ovsenej kaše. Niet divu, že deti sa kedysi báli viac ako dnes. Súčasné horory sú oproti vtedajším „rozprávkam“ len slabý odvar.

V Katalánsku v čase adventu zdobia ľudia kúsok dreva. Namaľujú mu tvár, oblečú ho a tohto nového člena rodiny následne kŕmia. Najčastejšie je ovocie a sladkosti. Následne ho počas sviatočnej večere ubijú palicou tak, aby toto polienko vykakalo všetko, čo do neho počas  posledných dní uložili.

Okrem polena je najväčšou kuriozitou katalánskych vianočných tradícií Caganer – figúrka sedliaka s tradičnou katalánskou čiapkou, zobrazená v dosť kontroverznej situácii. Sedliak má stiahnuté nohavice, čo by až tak neprekážalo, pokiaľ by nebol súčasťou betlehemu.

Spolu s Máriou, Jozefom, Ježišom a tromi kráľmi je Caganer umiestnený v úzadí betlehemu, kde vykonáva svoju potrebu. Jedno z mnohých vysvetlení hovorí, že ide o vyjadrenie „oplodnenia“ pôdy v Betleheme, ktorý sa stal miestom narodenia Ježiša Krista.

Island je krajinou, kde by boli obyvatelia vďační za ponožky, ktorými my pohrdneme. Podľa miestnej tradície totiž každého, kto si pod stromčekom nenašiel niečo na seba, zožerie Yule - vianočná mačka, ktorú uctievajú a zároveň sa jej boja ako čert kríža.

Ani ryba, ani moriak, ale vyprážané húsenice motýlieho druhu okáň menší (Saturnia pavonia) sú delikatesou vianočného menu na juhu afrického kontinentu. Ich chuť je údajne podobná čaju a majú vysoké nutričné hodnoty. 

Pravdepodobne ste netušili, že v juhovýchodnej Európe majú vlastnú vianočnú verziu Yettiho. Príbehy o ňom sa šíria najmä v Grécku, Turecku, Bulharsku a Srbsku. Niekde vystupuje ako vysoké chlpaté stvorenie s konskými nohami, inde zas ako chudá čierna kreatúra s oslími ušami a opičími rukami.

Isté však je, že si na vás počká v tmavej uličke a dá vám hádanku. Aby ste unikli, musíte vo svojej odpovedi použiť slovo „čierny“. Karakoncolos vás však podľa tureckej verzie vyláka aj z vlastného domu tým, že bude imitovať naliehavé hlasy vašich milovaných. Keď vyjdete, zmrazí vás na smrť. Dávajte si naňho pozor najmä medzi 22. decembrom a 2. januárom – práve vtedy vylieza z podzemia, aby narobil neplechu.

Povesť o chudobnej vdove s deťmi rozpráva, že nemala peniaze na vianočnú výzdobu a sviatky pre ňu zachránili pavúky. V noci utkali svoje siete do vzorov, ktorým sa krásou nič nevyrovnalo.  V ukrajinskej spoločnosti rezonuje táto jednoduchá pointa do takej miery, že pavučinové ozdoby tu nemôžu, popri guliach, hviezdach a snehových vločkách, chýbať na žiadnom stromčeku. 

Talianskym deťom nenosí darčeky Ježiško, Mikuláš ani Santa Claus. Tejto úlohy sa tu zhostila ženská - stará striga Befana, lietajúca na metle. Deťom robí radosť v noci z piateho na šiesteho januára. Podobne ako Santa vchádza do domov cez komín. A aj jej deti pripravujú občerstvenie. Akurát mliekom asi pohrdne - viac jej chutí víno.

Aby sa Guatemalčania na nový rok zbavili zlých duchov, robia v decembri kompletné upratovanie domu. Z každého domu sa vyzbiera špina a prach a v každej štvrti sa vytvorí veľká hromada. Na vrchol hromady sa postaví socha diabla a spáli sa. Hovorí sa, že zlé znamenia zhoria takisto spolu s diablom.

Podľa pohanských tradícií v tejto severskej krajine veria, že na vianočný večer z hrobov povstanú čarodejnice a zlí duchovia a v domácnostiach ukradnú metly, aby na nich celú noc lietali a páchali zlé veci. Nikto, samozrejme, nechce, aby sa mu na Štedrý (alebo ktorýkoľvek iný) deň vlámala do domu striga, preto metly skrývajú. A občas dokonca vypália varovný výstrel, aby ich odstrašili.

Severské národy sú známe svojou láskou k zhnitému mäsu, no dá sa povedať, že v Grónsku ju doviedli do extrému. Niečo takéto lahodné a voňavé jedia aj na Vianoce. Miestnou štedrovečernou špecialitou je Kiviak. Sú to vtáky alka, ktoré sa zabalia do kože z tuleňa, zahrabú do zeme na niekoľko mesiacov, kde dozrievajú (rozkladajú sa).