Slovensko na čele rebelantskej vlny v EÚ: Píšu o nás svetové denníky, Brusel stráca kontrolu!

Napriek mediálnemu cirkusu a politickému zemetraseniu v koalícii však zostáva faktom, že nie sme ani zďaleka prvá či jediná európska krajina, ktorá pre oneskorené dodávky schválených vakcín od Pfizeru, Moderny a AstraZenecy siahla radšej po ampulkách s azbukou.

Okrem toho, že Maďarsko ako prvé v Európe obišlo Európsku liekovú agentúru (EMA) a schválilo ako čínsky Sinovac, tak aj ruského Sputnika, ešte pred Slovenskom uprednostnilo moskovskú vakcínu aj také San Maríno. Tento mikroštát nachádzajúci sa v Taliansku konal z rovnakých pohnútok ako my: EMA, orgán EÚ, vraj schvaľuje nové vakcíny pomaly a dodávky autorizovaných liečiv meškajú. Rozdiel je len v tom, že San Maríno, na rozdiel od nás, nepatrí do EÚ, hoci sa nachádza v Európe.

VIDEO: V USA očkujú hlavne Modernou, Pfizerom a AstraZenecou, neschválené vakcíny začínajú kraľovať len v Európe

Zatiaľ čo proruské médiá vo veľkom básnia o tom, ako sme schválili Sputnika (čo sme, mimochodom, ešte nespravili), za veľkou mlákou v USA píšu o možných konfliktoch v rámci únie, ktoré sa týkajú očkovacích látok. Americká televízia CNBC informovala, že „ruská vakcína je pre štáty východnej Európy lákavá“ a že „Európsku úniu to trápi“.

Bolehlav Bruselu spôsobili nielen Slovensko a Maďarsko. O nákupe vakcíny, ktorú Rusi nazvali po prvom satelite na orbite Zeme, vážne rozmýšľajú aj Rakúsko a Česko.

„Nemôžeme ďalej čakať, “ citovali Američania Babiša, podľa ktorého bude musieť stačiť schválenie od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Premiér navyše rokoval o dodávke vakcín aj s Čínou, ktorá produkuje Sinovac. Český prezident Miloš Zeman na podnet premiéra ČR Andreja Babiša požiadal Čínu o dodanie vakcíny spoločnosti Sinopharm proti ochoreniu COVID-19. "Pán prezident (Zeman) tejto žiadosti vyhovel a napísal prezidentovi Čínskej ľudovej republiky (ČĽR)," napísal Ovčáček na Twitteri. Čínska strana sa podľa správy veľvyslanectva ČR v Pekingu rozhodla Zemanovej žiadosti okamžite vyhovieť, dodal hovorca Pražského hradu.

Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane >>>

Za spomalené považuje konanie EÚ aj Rakúsko, ktoré preto taktiež zvažuje, že si zadováži ochranu pred koronavírusom od Rusov. Najnovšie sa však naši susedia rozhodli, že budú vyvíjať vlastnú vakcínu a spolupracovať chcú v tomto smere s Izraelom a Dánskom, ktoré patria – čo sa vakcinácie týka – k najúspešnejším krajinám. Ani jedna však nemá vlastnú očkovaciu látku. Malo by ísť o vakcínu tzv. druhej generácie. „Nemali by sme sa spoliehať len na Európsku úniu, čo sa týka produkcie druhej generácie vakcín,“ citoval britský denník The Sun kancelára Kurza.

VIDEO ukazuje, ako rýchlo sa dokáže koronavírus šíriť: Pre toto je potrebné chrániť si tvár!

Nespokojné je aj Švédsko, ktoré v súvislosti s počínaním EÚ použilo slová ako „nekompetentnosť“ a „arogancia“, píše ďalej The Sun, ktorý zdôrazňuje, že Slovensko, Rakúsko, Dánsko a Poľsku majú už váhania EÚ dosť a začínajú sa obzerať po vlastných dodávkach. Európskej únii sa totiž podľa denníka doteraz podarilo zabezpečiť len 33,3 milióna dávok pre 7,5 percenta europopulácie. V dôsledku tohto otočil svoju rétoriku aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý predtým vyhlásil, že vakcína od AstraZenecy nie je vhodná pre ľudí nad 65 rokov – pričom teraz trvrdí pravý opak. Ani Nemecko s 15 percentami zaočkovaných na tom nie je bohvieako dobre.

Sputnika vo svete schválilo pre núdzové použitie už 39 rôznych štátov a zhruba 50 krajín – vrátane Argentíny, Bieloruska, Srbska či Spojených arabských emirátov – si dovedna objednalo viac než miliardu dávok. Je preto možné, hlásia zahraničné médiá, že ten „opovrhovaný“ a „odsudzovaný“ Sputnik sa už čoskoro stane jednou z najrozšírenejších a najpoužívanejších vakcín sveta.

Obzvlášť, keď jeho ruský výrobca konečne požiadal Európsku liekovú agentúru o oficiálne zaregistrovanie. Otázne však je, aký bude verdikt.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Používanie Sputnika V schválili v Rusku ešte v auguste minulého roku, predtým, než boli ukončené všetky klinické testy.

VIDEO: S vývojom britskej vakcíny pomáhala aj bývalá kráľovná krásy

Tretia fáza testovania momentálne prebieha a podľa renomovaného medicínskeho časopisu Lancet je Sputnik V bezpečný. Jeho účinnosť sa pohybuje na 91,6 % po prvej dávke a 91,8 % po druhej a nemá vraj žiadne nevídané vedľajšie účinky.

VIDEO: Sputnikom sa dal zaočkovať aj reportér CNN

Sputnik sa totiž paradoxne veľkej podpore neteší ani v Rusku, čo súvisí s tým, že mnohí Rusi nedôverujú tamojším zdravotníckym orgánom pre ich „obchádzanie“ a „ohýbanie“ pravidiel a uprednostňujú dovoz z EÚ. Situáciu zhoršilo to, že skutočné čísla úmrtí na covid v Rusku sú, ako sa ukázalo, zrejme oveľa vyššie, než tvrdila vláda, takže toľko k slovanskej dôvere.

Väčšina Rusov – až 64 % – sa taktiež domnieva, že koronavírus je človekom vyvinutá biologická zbraň, a len necelá tretina z nich je ochotná dať sa zaočkovať. Zistenia prieskumu nezávislej organizácie Levadovo centrum odrážajú nedôveru voči orgánom spôsobenú nedostatkom transparentnosti počas pandémie a zhoršujúcimi sa vzťahmi so Západom.

VIDEO: Do Argentíny dorazilo 300-tisíc dávok Sputnika

Spomedzi ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, 37 percent uviedlo, že ich k tomu vedú obavy z vedľajších účinkov, 23 percent z nich čaká na výsledky klinického testovania a 16 percent v očkovaní nevidí žiaden zmysel. „Kremeľ použil Sputnik ako ideologickú zbraň bez toho, aby počkal na ukončenie klinických skúšok,“ uviedol sociológ z Levadovho centra Alexej Levinson.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Európska komisia (EK) v utorok poskytla ubezpečenie, že stratégia EÚ pre spoločné obstarávanie širšieho portfólia vakcín proti COVID-19 funguje aj napriek tomu, že niekoľko členských krajín EÚ už individuálne rokovalo o nákupe vakcín z Ruska alebo Číny - ktoré neboli certifikované pre jednotný európsky trh.

VIDEO Pandémia praje novým trendom, tento je poriadne sexi:

"Nemožno hovoriť o tom, že by bola táto stratégia zmarená," uviedol hovorca EK Stefan de Keersmaecker počas videokonferencie s novinármi. Upozornil, že tri spoločnosti, ktorých očkovacie látky boli v EÚ schválené, vyrábajú v súčasnosti okolo pol druha miliardy vakcín a EK je presvedčená, že sa aj vďaka tomu podarí splniť cieľ zaočkovať do konca leta 70 percent populácie EÚ.

Vysvetlil však, že členské krajiny Únie majú právo na samostatné uzatváranie zmlúv s inými výrobcami vakcín, ako sú tie, ktoré pre EÚ už odsúhlasila Európska komisia a Európska lieková agentúra (EMA). De Keersmaecker podotkol, že EÚ sa môže poučiť z dobrých výsledkov očkovania v iných krajinách a regiónoch a poučnou môže byť aj avizovaná spolupráca Dánska a Rakúska s Izraelom pri spoločnej výrobe druhej generácie vakcín proti budúcim variantom koronavírusu SARS-CoV-2.

VIDEO: Sputnika si objednala aj India

"Pri našich vakcínach postupujeme prostredníctvom Európskej liekovej agentúry (EMA) pretože chceme zaručiť ich účinnosť a bezpečnosť. To, čo členské štáty robia pomimo toho, je ich zodpovednosť," uviedol a pripomenul členské krajiny EÚ, ktoré sa rozhodli nakúpiť vakcíny necertifikované v EÚ. De Keersmaecker zároveň dodal, že núdzové povolenia, pre ktoré sa rozhodli niektoré členské štáty, môžu byť oveľa rizikovejšie ako celý postup EMA.

Maďarsko bolo prvou členskou krajinou EÚ, ktorá začala očkovať svoje obyvateľstvo ruskou vakcínou Sputnik V a následne aj čínskou vakcínou Sinovac. Uvedené očkovacie látky nie sú schválené pre trh EÚ. V pondelok prvé dávky ruskej vakcíny priviezla na svoje územie aj Slovenská republika. Obe krajiny paralelne s necertifikovanými vakcínami očkujú aj vakcínami, ktorých účinnosť a bezpečnosť EMA potvrdila. Ide o vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna a AstraZeneca, pričom v prvej polovici marca by k nim mala pribudnúť aj jednorazová vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson.