Pavel žije v Číne, boj s vírusom zažil na vlastnej koži: Slováci, spravili ste obrovskú chybu!

Upozornenie: Tento rozhovor sme pôvodne publikovali v auguste 2020, vzhľadom na aktuálny vývoj pandémie koronavírusu ho uverejňujeme opäť.

Pavel si najhoršími dňami epidémie prešiel práve v Číne, z ktorej sa začiatkom roka do sveta rozšíril koronavírus SARS-CoV-2. V augustovom rozhovore pre denník Plus JEDEN DEŇ prezradil, ako sa na území tejto svetovej veľmoci teraz žije, aké následky infekcia zanechala a aj to, ako vidí jej najbližšiu budúcnosť. Taktiež sa vyjadril aj k postupovaní Slovenska v uplynulých mesiacoch – otváranie hraníc vraj bola zo strany európskych krajín chyba a ako sa zdá, vzhľadom na aktuálnu zúriacu druhú vlnu, mal zrejme pravdu.

Viac o autorovi nájdete na jeho oficiálnych stránkach „Cesty Čínou s Pavlom Dvořákom“.

Aká je teraz mentalita ľudí v Číne, kde to všetko začalo?

– Čína sa dostala z toho najhoršieho. Väčšina opatrení zmizla, i keď niektoré sa posledné dni zase začínajú vracať. Niektoré oblasti života, ako kiná, divadlá, koncerty, konferencie a turizmus, zostali zavreté a nepredpokladá sa, že sa tento rok vrátia. Hranice sú stále nepriedušne uzavreté. Väčšina Číňanov vníma koronavírus ako niečo, čo tu s nami bude dlhodobo a život sa bude pravidelne zastavovať, obmedzovať a zase uvoľňovať. Všetci sú opatrní, nosia rúška (aj keď povinné nie sú), všetko sa dezinfikuje a na mnohých miestach sa pravidelne meria teplota a kontrolujú zdravotné kódy v mobiloch.

Ako sa Čína pripravovala na druhú vlnu koronavírusu?

–  Čína o druhej vlne hovorí od začiatku. Ešte v období, keď bolo všetko zavreté, sa vedelo, že vírus sa bude vracať a krajina sa bude pravidelne zatvárať a otvárať. Cieľom je vždy nové ohniská čo najviac izolovať. Väčšina opatrení a kontrol síce pred nedávnom dočasne zmizla, dalo sa aj cestovať po jednotlivých provinciách, všetko sa ale posledné dni vracia. Prísne opatrenia však prijali zatiaľ iba niektoré štvrte v Pekingu. Dočasne zavreli a zase otvorili asi tri mestá. Ani súčasnú situáciu čínska vláda nepovažuje za druhú vlnu, iba lokálne ohnisko, ktoré treba izolovať. Tie sa budú objavovať neustále. Nepredpokladám, že „Wu-chan“ by sa mohol v Číne zopakovať.

V predchádzajúcom rozhovore pre magazín Šarm ste spomínali, aké obrovské následky má pandémia pre Čínu. Ako ju koronavírus zmenil?

– Číňania cítia, že nemajú peniaze a nie je dostatok práce. Čína preto povolila pouličný predaj, ktorý roky zakazovala – aby si ľudia mohli na seba trochu zarobiť. Vláda investuje do infraštruktúrnych projektov, ktorými vytvára pracovné miesta. Veľmi im spadol export, čo bol dôležitý pilier čínskej ekonomiky. Klesal dlhodobo, cielene: Čína už nechce byť továrňou sveta. Ale takýto nárazový pád bol nečakaný. Z dlhodobého hladiska už zrejme nikdy nebude ako predtým. Jedným z dôvodov je aj to, že veľa krajín sveta po koronavíruse prehodnocuje výhody a nevýhody „outsourcovania“ výroby do Číny, čím sa stávajú veľmi závislé. Tento rok sa to krajinám vypomstilo vo forme nedostatku zdravotníckych potrieb a liekov, ale aj viac ako dvojmesačného výpadku čínskej výroby. Takto dlhé výpadky predstavujú pre väčšinu firiem stratu.

A čo politika?

– Najmä vzťahy Číny a USA sú teraz veľmi vypäté, podľa analytikov ešte nikdy nebol vojenský konflikt tak blízko ako teraz. Bez preháňania sa dá povedať, že sú uprostred obchodnej a informačnej vojny o geopolitický vplyv.

Zanechal vírus na Číne stopy, ktoré sa podľa vás už nikdy nestratia?

– Čína sa rozhodla výrazne reformovať zdravotníctvo a dala si za cieľ vybudovať jeden z najlepších zdravotných systémov na svete. Myslím si že Čína prehodnotí sociálne zabezpečenie pre ľudí a začne budovať sociálnejší štát. Dnes tu platí, že ak sa človek dostane do problémov, štát sa nestará. Prvý velký zlom bol, keď spravili celonárodnú bezplatnú diagnostiku, liečbu a karanténu pre pacientov s COVID-19, a to aj pre tých, čo nemajú zdravotné poistenie, ktoré v Číne nie je povinné. Niečo podobné Čína ešte nikdy neurobila. Na druhej strane sa pre koronavírus zintenzívnilo monitorovanie ľudí. Všade prítomné kamery sa vybavujú teplotnými senzormi, teplomery nosia aj policajti na prilbách, do rizikových obastí sa posielali drony a roboty na monitorovanie pohybu a zdravotného stavu. Technologie a monitorovanie ľudí nie je niečo, čomu sa vieme ako ľudstvo vyhnúť. Na spoločenský poriadok a aj verejné zdravie dohliadať treba. Moderné technológie tomu však pridávajú efektivitu a dôslednosť, ktorá naháňa strach. Neviem, či by som toto zaradil do negatívnych následkov, ja som skôr technologický optimista, ale veľmi veľa ľudí by to do tej kategórie jednoznačne zaradilo. Minimálne je to citlivá téma, ktorá vyžaduje celospoločenskú diskusiu, ale Čína diskusie odmieta.

Do akej miery teda bojuje Čína proti koronavírusu svojimi technológiami a modernosťou?

– Veľmi veľa technologických opatrení proti koronavírusu pochádza z miest Shenzhen a Hangzhou. Shenzhen má prezývku „Sillicon Valley Ázie“, je to celokontinentálne centrum moderných technológií. Hangzhou síce nie je také známe svojimi technológiami, ale sídli tam niekoľko technologických gigantov, ako napríklad Alibaba. Tieto mestá ako prvé začali s prevádzkou idnividuálnych zdravotných kódov v mobile, čo sa dnes používa celoplošne po celej Číne. V Shenzhene sídli firma DJI, najväčší výrobca dronov na svete. Do boja ponúkla armádu dronov. Veľa sa v Číne využíva aj technológia rozpoznávana tváre a využíva sa aj v boji proti epidémii.

V začiatkoch epidémie boli na internete rozšírené skutočne tvrdé videá a fotky z Číny. Mŕtvoly na chodbách nemocníc aj ležiace na uliciach, zabarikádované rodiny v bytoch, zbrane v uliciach. Boli podľa Vás tieto materiály autentické?

– Zbrane v uliciach boli zábery zrejme z USA, v Číne nie je držanie zbraní legálne. Zábery z nemocníc boli tvrdé z Wu-chanu. Ani Taliansko nemalo také peklo ako Wu-chan a ani v Taliansku nestíhali odpratávať mŕtvych z nemocníc. Nikto vo Wu-chane vtedy nevedel, čo sa deje. Momentálne prekladám knihu Denník z Wu-chanu, ktorá vyjde v našom rodinnom vydavateľstve na jeseň. Je tam detailne popísané to neznámo, ktoré svet nezažil. Wu-chan bojoval doslova s neviditeľným nepriateľom. Ten strach ľudí častokrát obkľúčil a mnohí odhalili stránky svojej osobnosti, ktoré dovtedy skrývali. Vznikli tak ojedinelé prípady, kedy šialený starosta alebo mestký úradník zavrel ľudí doma reťazou. Väčšinou sa to rýchlo dostalo do médií, zodpovednňí ľudia boli potrestaní a spravila sa náprava.

Takže to tak, aj keď ojedinele, predsa len bolo.

– Na niekoľkých miestach bolo zakázané úplne vychádzanie, ktoré kontrolovali polícia a armáda. To bolo najmä v provincii Hubei. Ale zamykanie rodín doma a podobné extrémne opatrenia boli ojedinelé prípady ľudského zlyhania, ktoré sa väčšinou rýchlo prevalili a pobúrili celý národ. Nebol to výsledok vládnej politiky ani žiadnych nariadení. Skôr toho, že si niektoré nariadenia úradníci vysvetlili po svojom.

Ako ste prežívali a trávili karanténu v Šanghaji, kde žijete?

– My sme mohli vychádzať von, aj keď sa to nedporúčalo. Ulice boli úplne prázdne. Ak sme vyšli von z našej štvrti, museli sme mať kartičku, ktorou sme po ceste späť dokladovali, že tam bývame. Cudzích dnu nepúšťali. Pre poslíčkov s jedlom a poštou zriadili zberné stanice pri vchode. Potraviny boli otvorené, všetko ostatné bolo ale zavreté. Úrady kontrolovali telesnú teplotu, ktorá sa pravidelne hlásila a vyhodnocovala. Rozdávali sa ochranné pomôcky a potraviny. Ako cudzincovi mi volali a zisťovali, či som nebol v poslednej dobe v zahraničí.

Väčšina Slovákov zrejme toto leto dovolenkovať v zahraničí nebude. Ako sú v tomto smere nastavení Číňania?

– Do zahraničia sa nebude dať cestovať zrejme do polovice roku 2021. Aspoň to sú predbežné správy. Hranice má uzavreté takmer celá Ázia, žiadne krajiny tu po prvej vlne hranice nezačali otvárať. To, že ich Európa otvorila, bola podľa mňa veľká chyba. Na dovolenky v zahraničí sa Číňania minimálne na rok nechystajú. Po Číne sa cestovať dá, ale akonáhle vypukne nové ohnisko nákazy, tak sa to zase sprísni a človeku sa môže stať, že uviazne niekde v karanténe. Väčšina ľudí sa tak nechystá cestovať ani po Číne.

Ako podľa Vás zvláda boj s koronavírusom Slovensko? V zahraničí nás chvália, vy však kritizujete za otvorené hranice.

– Slovensko určite zvládlo začiatok situácie na výbornú. Vláda a aj ľudia, vrátane mňa, na to boli zaslúžene hrdí. Len mám pocit, že tá eufória trochu ľudí a aj vládu zaslepila a na chvíľu si všetci mysleli, že sa to už skončilo. Neskončilo, iba sa nám podarilo predísť prvej katastrofe. Pandémia ale stále trvá. To, že sme zabránili rýchlemu šíreniu, si vyžiadalo veľkú obetu, preto by bola škoda, keby bola nakoniec zbytočná. Jeden rok sa dá dovolenkovať aj doma. Ísť na dovolenku k moru nie je základné ľudské právo. Je to luxus, ktorý môžeme jeden rok vynechať, nechať hranice úplne alebo aspoň čiastočne uzavreté a kontrolované, a vďaka tomu môcť fungovať v polonormálnom režime a ochrániť oslabenú ekonomiku.

Čo by ste Slovensku odporúčali v súvislosti s pandémiou?

– Veľa testovať, neustále hľadať nové ohniská nákazy a rýchlo ich izolovať. Neustále sa chrániť, nosiť rúška, dezinfikovať a umývať si pravidelne ruky, vyhýbať sa väčším počtom ľudí a ak sa dá, aj uzavretým priestorom. Nenechať sa zaslepiť eufóriou, že sa to skončilo – nič sa neskončilo. Na Slovensku epidémia poriadne nezačala, včas sme sa izolovali. Ale vo svete stále zúri a hocikedy sa k nám môže prepašovať.

Prečo sa podľa Vás koronavírus rozšíril práve z Číny a prečo je táto krajina taká náchylná na epidémie?

– Keď si pozrieme posledných 10 pandémií, tak ich krajiny pôvodu boli: COVID-19 z Číny, Zika z Afriky, Ebola z Afriky, H1N1 z Mexika, AIDS z Afriky, Ázijská chrípka z Číny, Španielska chrípka z Európy, Polio epidémia z USA, chrípková epidémia z Ruska, Žltá chrípka z USA. Čína nie je náchylná na epidémie viac ako iné krajiny. Vírusy predstavujú hrozbu pre všetky krajiny. Vírusy sa objavujú pravidelne, nie je to nič výnimočné. Väčšinou sa ale objavujú v hygienicky problematických miestach chudobného vidieka. Tam je nízka hustota obyvateľstva a prenášanie je pomalé. Tentokrát sme také šťastie nemali a vírus sa objavil v desaťmiliónovom meste, ktoré je zároveň najväčšou dopravnou križovatkou najľudnatejšej krajiny sveta. V týchto podmienkach zabrániť šíreniu vírusu je oveľa ťažšie ako napríklad na africkom vidieku. K tomu sa pridal zle nastevený vládny aparát, v ktorom sa menší úradníci boja posielať zlé správy nadriadeným, a snažia sa ich vyriešiť samostatne, ako aj cenzúra a kontrola toku informácií. To spôsobilo dvojtýždňové oneskorenie, ktoré by na malomeste zrejme nemalo veľké následky, ale v preľudnenom Wu-chane spôsobilo katastrofu.

Teórií o tom, ako sa koronavírus rozšíril, je hneď niekoľko – vrátane tej, že pochádza z akéhosi laboratória. Myslíte si, že by to mohla byť pravda?

– U nás túto teóriu šíri najmä paní Peková, ktorá nie je lekárka a ani virologička, jej články vedecké časopisy odmietajú uverejňovať a takmer celá vedecká obec a SAV sa proti nej jasne vyhradila. Laboratorium vo Wu-chane je jedno s najprísnejšími bezpečnostnými predpismi v celej krajine. Okrem toho sa zameriava práve na štúdium koronavírusov. Pravdepodobne sa práve preto zaslúžilo o to, že sa vírus podarilo identifikovať. A aj preto je s ním spájané. Posledné štúdie však ukazujú, že vírus nepochádzal z Wu-chanu – ten je len prvým miestom, kde sa ho podarilo identifikovať. Laboratórium vo Wu-chane poukázalo na nebezpečenstvo vírusu, vďaka čomu ho preklasifikovali na vyššiu hrozbu a ďalšie laboratóriá tak museli svoje vzorky z bezpečnostných dôvodov zničiť. Už nespĺňali bezpečnostné predpisy po tom, ako vírusu zvýšili stupeň rizika. To, že je umelo vytvorený, považujem za hoax, ktorý začal šíriť Trump a ľudia okolo neho.

V súvislosti s rozšírením vírusu sa skloňuje aj konzumácia exotických zvierat. Do akej miery sú takéto pochúťky v Číne rozšírené?

– Exotické zvieratá sa používajú skôr na čínsku medicínu než na konzumáciu. Drvivá väčšina Číňanov exotické zvieratá neje. Základnými mäsiarskymi potravinami v celej krajine sú bravčové, hovädzie, jahňacie mäso a hydina. Niektoré regióny konzumujú aj iné druhy mäsa, ako napríklad zo somára, psa, hmyz či hady. Ide však o regionálne záležitosti a pre väčšinu Číňanov predstavujú rovnakú exotiku ako pre nás.

A čo tradičná medicína?

– V modernej čínskej medicíne sa väčšina živočíšnych prísad pomaly najrádza inými. V lekárni väčšinou žiadne exotické zvieratá nakúpite, iba balené lieky s modernými prísadami. Samozrejme, aj napriek tomu existuje dopyt aj po priginálnych prísadách, a to najmä medzi bohatou vrstvou obyvateľstva. Obchod prebieha mimo hraníc Číny, keďže v Číne je obchod s divokou zverou zakázaný.

Spomenuli ste, že momentálne prekladáte knihu o spomienkach z Wu-chanu, kde epidémia vypukla. Čo vás v týchto memorároch najviac zarazilo, prekvapilo?

– Najviac pre prekvapila miera neznámeho, ktorá vo Wu-chane bola. Vďaka nemu svet vedel, čomu čelí, oni však túto výhodu nemali. Taktiež ma prekvapila intezita, s akou čínska vláda zakročila. 30-tisíc zdravotníkov z celej krajiny prišlo do Wuhanu pomáhať s nákazou, vybudovali sa poľné nemocnice, ktoré mali časom takú kvalitnú starostlivosť, že ľudia ich nechceli opúšťať. O stravu sa tam starala jedna z najlepších sietí reštaurácii v meste, boli tam spoločenské aktivity a spoločnosť ľudí. Po vyliečení ľudí čakal návrat domov do izolácie, kde boli väčšinou osamote, museli si variť, donáška nefungovala a nedalo sa vyjsť z domu. Pacientom s ľahkým priebehom ochorenia, ktorých bola v druhej fáze väčšina, bolo oveľa lepšie v nemocniciach než doma.

Prišlo po epidémii alebo počas nej k zdražovaniu?

– Potraviny stoja viac-menej rovnako. Ovocie a zelenina sú lacnejšie, mäso je, myslím, trochu drahšie. Najmä tento rok, pretože minulý rok mali v strednej Číne prasaciu chrípku, a tak je bravčového nedostatok. Služby sú lacnejšie, i keď vo veľkých mestách sa žije draho. Nehnuteľnosti sú v najväčších čínskych mestách veľmi drahé, v malomestách už sú zase lacné. Veľa obchodov po otvorení zdraželo, pretože chceli zarobiť stratu, ktorú mali. Lenže ľudia nezačali nakupovať, a tak zdražovanie nahradili všadeprítomné zľavy.

Odporučili by ste Slovákom počas leta dovolenku v Číne?

– Momentálne sa do Číny takmer nikto nedostane a Čína pravidlá neplánuje uvoľňovať. Platné víza neplatia. Aj keď má niekto päťročné víza, momentálne sú neplatné. Ak by niekto chcel do Číny, musí si vybaviť úplne nové víza a na to musí mať pozývací list od čínskej vlády, iné víza totiž neudeľujú. Medzinárodné lety sú veľmi obmedzené. Každá spoločnosť má povolený len jeden let týždenne a iba jedno mesto v rámci celej Číny. Ak sa na ich palube potvrdia nakazení vírusom, dostanú zákaz lietať na dalšie dva týždne. Väčšina spoločností však túto možnosť aj tak nevyužila a lietať nezačali. Dnes cestujú iba vysokí manažéri korporácií, ktorí majú vlastné lietadlá, alebo si zaplatia súkromný let. Aj tých však čaká karanténa. Cestovanie do Číny za účelom turizmu je tento rok nereálne a ani budúci rok nie je istý.

Čo Čína a rôzne povery, ktoré o tejto krajine kolujú?

– Tých je veľa. Mám na Youtube seriál Kontext, kde sa im venujem. Posledné video bolo o mýte, že Číňania jedia psov. Väčšina Číňanov vníma psa ako domáceho miláčika, podľa zákona je to spoločenské zviera a nie hospodárske zviera, niekoľko miest konzumáciu psa zakázalo a väčšina Číňanov by psa nikdy do úst nevložila. Je sa v niektorých regiónich, ale jeho popularita prudko klesá. Najväčší problém podľa mňa je, že západné krajiny berú na Čínu iný meter než na seba. Čínu stavajú do pozície nepriateľa či hrozby na základe historických prežitkov a z dôvodu veľkej jazykovej a kultúrnej bariéry. Ľudia Čínu odsudzujú, ale väčšinou o nej nič nevedia. Z vlastnej skúsenosti, ako tlmočník, viem, že to neplatí len o obyčajných ľuďoch, ale aj vo vysokej politike. Tento prístup predstavuje veľké riziko. Ak Číne vezmeme možnosť voľby, veľmi ľahko ju môžeme prinútiť byť hrozbou, aj keď ňou byť nechce. Príklad, čomu by sme sa mali snažiť vyhnúť, sú súčasné americko-čínske vzťahy.