Má Smer skutočne našliapnuté vyhrať voľby? Riaditeľ prieskumnej agentúry Hřích šokuje!

V článku sa dočítate

V prieskume z roku 2020, ktorý AKO zverejnila asi desať dní pred voľbami, ste OĽANO namerali 16,4 percenta a napríklad strane PS/Spolu vyše 9 percent. O niekoľko dní Matovič slávil volebný úspech s 25 percentami. A naopak, progresívcom sa nepodarilo dosiahnuť ani sedem percentné kvórum. Dá sa teda veriť volebným prieskumom?

Už 26. februára, počas moratória sme však 10 tisíc účastníkom projektu "50 dní," dali výsledky prieskumov, ktoré OĽANO namerali 19,1%. Navyše, pri tomto hnutí bolo možné badať nárast o približne 3% týždenne. Progresívci sa do poslednej chvíle držali nad 9%.

Ak teda OĽANO rástlo o 3% týždenne, potom by z trendov našich prieskumov vyplynulo, že v deň volieb bude mať 22%, čo nie je ďaleko od finálneho výsledku. Prieskumom sa teda určite veriť dá, no netreba sledovať iba dátum ich zverejnenia. Zber dát totiž trvá päť až šesť dní a tak sa väčšinou dívate na výsledky z minulého týždňa. Najistejšie je pritom sledovať výsledky aspoň dvoch agentúr.

Keď hovoríte o agentúrach, ako si máme vysvetliť pomerne veľké rozdiely vo výsledkoch ich prieskumov? Napríklad agentúra AKO namerala v augustovom prieskume strane Hlas približne 15 percent. Naopak, agentúra NMS iba 11,5 percenta. Ako je niečo také možné?

Konkrétne v tomto prípade zohral rolu rozdielny spôsob zberu hlasov. My ich zbierame náhodne, čisto telefonicky. V prípade agentúry NMS prebiehal zber dát z väčšej časti pomocou online panelu profesionálnych respondentov, čo môže spôsobiť odlišnosť pri zisťovaní názoru voličov nad 64 rokov, ktorí však predstavujú až 17% populácie.

Vo všeobecnosti môže rôzne výsledky prieskumov publikovaných v rovnakom čase ovplyvniť najmä už spomínaný dátum ich realizácie. Vysvetlím to na príklade: Ak zber dát, prvej agentúry prebieha v čase keď v médiách rezonuje nejaká politická kauza. A druhá agentúra robí rovnaký prieskum, ibaže o týždeň neskôr, výsledky sa môžu líšiť. Politika je dnes veľmi dynamická, informácie sa vďaka internetu dostávajú k ľuďom prakticky okamžite. A tak sa prirodzene veľmi rýchlo menia aj ich nálady.

Prieskumom kraľujú Smer, PS a Hlas. Môže ešte prísť k zásadnejšiemu zvratu, ktorý by jednu zo strán vyradil z prvej trojky?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Prieskumom kraľujú Smer, PS a Hlas. Môže ešte prísť k zásadnejšiemu zvratu, ktorý by jednu zo strán vyradil z prvej trojky?

Nikdy, nehovor nikdy, no osobne si myslím, že žiadna zo spomenutých strán neklesne do rizikovej zóny. Už takmer pol roka majú všetky tri relatívne podobné percentá. A treba povedať aj to, že vzhľadom na štatistickú odchýlku je náročne určiť, ktorá z daných strán je skutočne prvá.

Takže prieskumy sa môžu mýliť? Smer nemusí byť prvý?

Prieskumy sa nemýlia. Veľmi správne nám ukazujú, ktoré zo strán sú na čele. Navyše, všetky sa zhodujú, že o konečné víťazstvo by mali bojovať práve tieto tri strany. A vďaka nim vieme aj to, že Smer a Hlas sú „dvojička" bijúca sa o podobných voličov. Naopak Progresívne Slovensko o nich súperí skôr so stranou SaS.

Mimochodom, strany Progresívne Slovensko a Hlas zvolili podobnú „stratégiu" a ani jedna z nich sa zatiaľ nevyznačuje výraznejšou kampaňou. Prečo teda Pellegrini klesá?

Fico a Pellegrini bojujú o rovnakého voliča a v tejto chvíli sa Smeru darí odčerpávať preferencie Hlasu. Mimochodom, Smeru sa podarilo odčerpať aj hlasy z ĽSNS a ešte stále má potenciál čerpať hlasy zo strany Republika.

Už sa začali ostré predvolebné diskusie. Bude sa rebríček volebných preferencii meniť?

Na rozdiel od zbytku kampane, predvolebné debaty nemáte celkom pod kontrolou a politik v nich môže ľahko zlyhať. Takže áno, pokiaľ prebehne ostrá televízna diskusia medzi lídrami strán, ktoré cielia na podobného voliča, môže to výrazne ovplyvniť ich volebný výsledok. Dobrým príkladom by mohli byť debaty medzi Smerom a Hlasom, alebo Progresívnym Slovenskom a SaS či Republikou a SNS.

Ktorá zo strán uchopila predvolebnú kampaň najlepšie?

Úprimne som sklamaný zo všetkých. Čakal som viac kreativity a snahy. Často v médiách vidím, ktorý politik sa práve vrátil z akej dovolenky, čo len značí, že predvolebnú kampaň neberú dostatočne vážne. Svojimi debatami bez ochranky ukázal snahu v rámci terénnej kampane Igor Matovič, ale na môj vkus s ňou začal priskoro. A aj preto sa musel zamerať na druhé kolo, tentokrát s fiatkami.

Zaujímavým prvkom kampane je aj to, čo sa spájaním podarilo dosiahnuť Andrejovi Dankovi. Na kandidátku si šikovne vybral lídrov konkurenčných strán, čo malo hneď dva pozitívne efekty. Jednak so sebou priniesli nových voličov pre SNS, ale hlavne, tieto subjekty vo voľbách nekandidujú samostatne. Danko tak v podstate eliminoval priamu konkurenciu.

SaS, Sme rodina, KDH, SNS, OĽANO... skrátka viacero strán dosahuje v prieskumoch od päť do sedem percent. Hrozí im tak, že sa napokon do parlamentu vôbec nedostanú?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

SaS, Sme rodina, KDH, SNS, OĽANO... skrátka viacero strán dosahuje v prieskumoch od päť do sedem percent. Hrozí im tak, že sa napokon do parlamentu vôbec nedostanú?

Bezpečná pozícia je niekde medzi siedmimi až ôsmimi percentami. A všetci, ktorí sa ocitnú pod čiarou, by mali o vstup do parlamentu bojovať do poslednej minúty. Nemyslím si to, ale matematicky sa pokojne môže stať, že budeme mať v Národnej rade iba tri strany. Opačný extrém by bolo deväť parlamentných strán, čo by predznamenávalo riskantnú mnohopočetnú koalíciu. Časť malých strán však môže takúto širokú koalíciu odmietnuť, keďže malé subjekty po vládnutí s veľkým partnerom často zanikajú. A to najmä v prípade Smeru. Spomeňme si, že po vláde s ním zanikla dokonca aj premiérska strana, akou bola HZDS.

Aj to je dôvod, pre ktorý hrozí, že po septembri žiadna vláda nevznikne a voľby sa budú musieť opakovať. Treba povedať, že taký scenár nie je žiadnou tragédiou a v zahraničí sa to deje bežne. Za posledné roky sa niečo podobné udialo v Bulharsku, Taliansku a rekordérom je zrejme Izrael, kde mali v priebehu niekoľkých rokov päť či šesť volieb po sebe.

Sú malé dvoj- až trojpercentné strany odpísané? A mali by odstúpiť v prospech väčších hráčov?

V tejto chvíli by som nikoho nenútil skladať zbrane. Za prvé, je priskoro, veď najostrejšia fáza kampane nás ešte len čaká. A za druhé, do volieb sú takmer dva mesiace a ak dnes odstúpite s odporúčaním voliť inú stranu, voliči si to za ten čas môžu rozmyslieť. Ak už odstúpiť v prospech niekoho iného, potom by som odporúčal, povedzme, týždeň pred voľbami.

Sú progresívci skutočne najúspešnejšou stranou medzi mladými?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Sú progresívci skutočne najúspešnejšou stranou medzi mladými?

PS u mladých ľudí vyhráva, no nie dominantne. Preferuje ich približne 25 až 30 percent mladých voličov, čo však znamená, že o ďalších 70 percent sa delia ostatné strany.

Do akej miery vedia prieskumy ovplyvniť voľby? Ide z vášho pohľadu o marketingový nástroj?

Zvyknem vtipkovať, že už 32 rokov sa snažíme zistiť, ako by to mohlo fungovať. Hneď, ako na to prídeme, si založíme vlastné strany a ovládneme svet.

Napriek tomu si vlastné prieskumy objednávajú samotné politické strany.

Prieskum je približne rovnaký informačný kanál ako média, ktoré informujú o politických vyjadreniach či tlačovkách. A mimochodom, niektoré štúdie z minulosti ukázali, že účasť na voľbách ďaleko viac ovplyvní počasie než prieskumy. Napríklad v Nemecku si môžete prieskumy prečítať aj vo volebnej miestnosti, keďže všetci vedia, že na voľby to nemá žiaden vplyv.

Iste, časť voličov si môže krátko pred voľbou povedať, že nimi preferovaná strana nemá šancu uspieť a tak radšej volia nejakú podobnú, ktorá je na tom v prieskumoch lepšie. No druhá časť voličov sa správa presne opačne. Ak vidia, že ich obľúbená strana je dostatočne silná, idú radšej zachraňovať tú druhú najobľúbenejšiu, ktorá je v ohrození a tak sa oba efekty vzájomne vynulujú. Presne na tento jav v roku 2020 doplatila koalícia PS/Spolu, ktorej voliči zachraňovali stranu Za ľudí a SAS.

Prečo si strany nechávajú vypracovať aj vlastné prieskumy, čo konkrétne ich zaujíma?

Najcennejšie prieskumy sú tie, ktoré nie sú zverejnené. Hovoria napríklad o tom, akú majú občania znalosť o konkrétnom politikovi, aká je jeho dôveryhodnosť a či by ho volili. Z takýchto výskumov sa strana dozvie, ktorí z jej členov sú schopní zaujať ľudí v rámci kampane.

Dôležité sú aj výskumy odhaľujúce, ktoré témy sú pre ľudí najdôležitejšie, či ktorá skupina ľudí sú voličmi konkrétnej strany a podobne. Prieskumy sa preto stávajú čoraz bežnejšou súčasťou vnútorného plánovania volebných kampaní a stratégie aj u mnohých strán na Slovensku. Dobiehame tak bežné spôsoby fungovania profesionálov v politickom marketingu v zahraničí, kde je to úplne bežné.

Koľko stojí bežný predvolebný prieskum?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Koľko stojí bežný predvolebný prieskum?

Na bežný prieskum so vzorkou 1 000 respondentov, musíme zatelefonovať približne 10 000 ľudom. A táto vzorka musí byť reprezentatívna. Čo znamená, že zloženie ľudí účastných v prieskume musí byť rovnaké, aké je zloženie ľudí na Slovensku (pohlavie, vzdelanie, miesto bydliska podľa kraja atď... pozn red.) Bežný prieskum s niekoľkými otázkami môže stáť štyri až päťtisíc eur, záleží však na jeho dĺžke, spôsobe zberu, veľkosti vzorky a podobne.

V rámci prieskumov však existujú aj tzv. zakázané profesie.

Áno. Hneď na začiatku sa pýtame či nepracujete v médiách, politike, reklame a niekedy aj v psychológii či sociológii. Skrátka sa snažíme eliminovať respondentov, ktorí by boli v danej téme nadštandardne vzdelaní, čím by pokazili reprezentatívnu vzorku. Aby ste mi rozumeli: Ak sa politického novinára opýtam koľko politikov pozná, vymenuje mi ich 120, no bežný človek ich bude poznať napríklad päť. Preto je vhodné túto konkrétnu profesiu z tohto konkrétneho prieskumu vylúčiť. Výsledky by totiž boli pozitívnejšie, ako je realita.

Aké najzaujímavejšie prieskumy vaša agentúra realizovala a čo sme sa z nich dozvedeli?

Napríklad sme u rodičov zisťovali, čoho sa najviac obávajú u svojich detí, skrátka čo najhoršie by sa im mohlo stať. Bol to prieskum, ktorý sme realizovali pre istú poisťovňu a ak sa nemýlim, najviac sa obávali, že ich zrazí auto napríklad pri ceste zo školy.

Veľmi náročný prieskum sme pred rokmi realizovali pre zahraničnú firmu zaoberajúcu sa dopravným inžinierstvom. Na 12 hodín sa prakticky uzavreli štyri okresné a dve krajské mestá. Preskrínovali sme každého človeka, ktorý vchádzal a vychádzal z mesta. Pričom sa zisťoval počet osôb v aute, okres z ktorého ide, kam smeruje a pýtali sme sa aj na prácu šport a zábavu. Cieľom bol výpočet medzinárodných dopravných matríc.

Mňa osobne však najviac šokoval výsledok prieskumu, v rámci ktorého sme zisťovali, koľko ľudí už niekedy šoférovalo pod vplyvom alkoholu. Popravde, sám som neveril, že sa niekto prizná a výsledok ma zarazil. 16 percent! Každý šiesty Slovák... neuveriteľné...