V článku sa dočítate
- Dá veriť predvolebným prieskumom?
- Prečo sa výsledky prieskumov rôznych agentúr občas líšia.
- Majú Smer, Hlas či Progresívne Slovensko skutočne našliapnuté vyhrať voľby?
- Ktorej zo strán sa zatiaľ podarilo uchopiť kampaň najlepšie?
- Sú progresívci skutočne najpopulárnejšou stranou medzi mladými?
- Aký najzaujímavejší prieskum agentúra AKO realizovala.
- Koľko Slovákov sadá za volant pod vplyvom alkoholu.
V prieskume z roku 2020, ktorý AKO zverejnila asi desať dní pred voľbami, ste OĽANO namerali 16,4 percenta a napríklad strane PS/Spolu vyše 9 percent. O niekoľko dní Matovič slávil volebný úspech s 25 percentami. A naopak, progresívcom sa nepodarilo dosiahnuť ani sedem percentné kvórum. Dá sa teda veriť volebným prieskumom?
Už 26. februára, počas moratória sme však 10 tisíc účastníkom projektu "50 dní," dali výsledky prieskumov, ktoré OĽANO namerali 19,1%. Navyše, pri tomto hnutí bolo možné badať nárast o približne 3% týždenne. Progresívci sa do poslednej chvíle držali nad 9%.
Ak teda OĽANO rástlo o 3% týždenne, potom by z trendov našich prieskumov vyplynulo, že v deň volieb bude mať 22%, čo nie je ďaleko od finálneho výsledku. Prieskumom sa teda určite veriť dá, no netreba sledovať iba dátum ich zverejnenia. Zber dát totiž trvá päť až šesť dní a tak sa väčšinou dívate na výsledky z minulého týždňa. Najistejšie je pritom sledovať výsledky aspoň dvoch agentúr.
Keď hovoríte o agentúrach, ako si máme vysvetliť pomerne veľké rozdiely vo výsledkoch ich prieskumov? Napríklad agentúra AKO namerala v augustovom prieskume strane Hlas približne 15 percent. Naopak, agentúra NMS iba 11,5 percenta. Ako je niečo také možné?
Konkrétne v tomto prípade zohral rolu rozdielny spôsob zberu hlasov. My ich zbierame náhodne, čisto telefonicky. V prípade agentúry NMS prebiehal zber dát z väčšej časti pomocou online panelu profesionálnych respondentov, čo môže spôsobiť odlišnosť pri zisťovaní názoru voličov nad 64 rokov, ktorí však predstavujú až 17% populácie.
Vo všeobecnosti môže rôzne výsledky prieskumov publikovaných v rovnakom čase ovplyvniť najmä už spomínaný dátum ich realizácie. Vysvetlím to na príklade: Ak zber dát, prvej agentúry prebieha v čase keď v médiách rezonuje nejaká politická kauza. A druhá agentúra robí rovnaký prieskum, ibaže o týždeň neskôr, výsledky sa môžu líšiť. Politika je dnes veľmi dynamická, informácie sa vďaka internetu dostávajú k ľuďom prakticky okamžite. A tak sa prirodzene veľmi rýchlo menia aj ich nálady.
Prieskumom kraľujú Smer, PS a Hlas. Môže ešte prísť k zásadnejšiemu zvratu, ktorý by jednu zo strán vyradil z prvej trojky?
ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE
