Pellegrini zaútočil na svojho politického rivala: Uvažuješ ako úradník z Bruselu !

Šéf parlamentu Peter Pellegrini vo svojom sponzorovanom pondelkovom videoodkaze, ostro kritizoval svojho najvážnejšieho konkurenta v boji o Prezidentský palác Ivana Korčoka.

Podľa jeho slov bývalý diplomat uprednostňuje cudzie záujmy pred slovenskými. „Nezáleží mu na vlastnej krajine a ľuďoch, ktorí tu žijú, nevidí zmysel v tom, že na prvom mieste je Slovensko, jeho priority a jeho záujmy,” drsne odkázal Korčokovi šéf Hlasu. Pellegriniho, doteraz skôr pokojná rétorika, začína byť čoraz drsnejšia a priamočiarejšia.

„Považujem za veľmi nebezpečné pre národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, ak opozičný prezidentský kandidát Ivan Korčok otvorene hovorí o zrušení práva veta v oblasti zahraničnej politiky s argumentom, že chce silnejšiu pozíciu Európskej únie vo svete. Tento argument v plnej miere odhaľuje jeho priority, ako aj spôsob myslenia. Zjavne sa nezbavil nánosov uvažovania, že akékoľvek cudzie záujmy sú mu prednejšie ako národnoštátny záujem Slovenskej republiky,” nakladal predseda druhej najsilnejšej koaličnej strany bývalému šéfovi rezortu zahraničných vecí. 

Pellegrini vo svojej kritike Korčoka zašiel ešte ďalej. Povedal o prezidentskom protikandidátovi napríklad aj to, že „uvažuje spôsobom ministerského úradníka, kde mu je Brusel bližší ako Bratislava, Banská Bystrica či Košice."

Líder Hlasu takisto pripomenul, že ako predseda vlády, ktorý sa zúčastňoval na európskych samitoch, bol hrdý na to, že aj hlasovanie rádovo menšieho štátu, akým je Slovenská republika, má rovnakú váhu ako napríklad Hlas Nemecka alebo Hlas Francúzska. „Že veľké štáty museli pozorne počúvať naše argumenty alebo výhrady, že museli pochopiť, aká je naša historická skúsenosť a z nej prameniace postoje. Stačí spomenúť napríklad tému migrácie. Táto trpezlivosť a vzájomne rešpektujúci dialóg zároveň vytvára z Európskej únie ojedinelý projekt, ktorý je inšpiratívny aj vo svete. V iných častiach sveta sa totiž viac presadzuje hrubá sila, tlak než dialóg a argumenty. A preto nikdy nesmieme na túto výsadu právo veta rezignovať,” zdôraznil Pellegrini s tým, že „Ivan Korčok sa zjavne snaží zapáčiť veľkým hráčom”. 

Podľa šéfa parlamentu Korčokovi sa nechce ako prípadnej hlave štátu „viesť rovnocenný dialóg, ale chce prijímať len príkazy a rozhodnutia silnejších”. Pellegrini k tomu dodáva: „To je možno pohodlnejšie, ale doslova devastačné pre Slovenskú republiku a ďalšie menšie štáty Európskej únie medzi jeho priority tak nepatrí silné Slovensko, ale silná Európska únia. Nevníma, že ak v nej nebude každý štát dostatočne silný, nebude silná ani samotná Európska únia. Pretože to už nebude zjednotený názor európsky, ale výsostne napríklad nemecký, francúzsky alebo španielsky. Rýchlosť rozhodnutí, ako o nej hovorí Ivan Korčok, nikdy nesmie stáť nad rovnosťou postojov a názorov. Európska únia sa nikdy nesmie stať spolkom efektívnych byrokratov, ale rodinou štátov, ktoré zdieľajú spoločnú víziu, spoluprácu a hodnoty, a ktorí sa vždy musia jednotne na akomkoľvek rozhodnutí dohodnúť.” 

Korčok v rámci rozhovoru pre denník Postoj prioustil zrušenie slovenského práva veta v EÚ. Na otázku, čo si o práve veta myslí, uviedol: „V prvom rade, na Slovensku sa o vážnych európskych témach nevedú diskusie, ale krčmové reči politikov, ktorí nepoznajú rozdiel medzi Európskou radou a Radou Európy či medzi Chartou základných práv a Dohovorom o ľudských právach, ani nevedia rozlíšiť súd v Štrasburgu od súdu v Luxemburgu. Po druhé, samotné právo veta sa týka už len úzkeho okruhu oblastí. Medzičasom sa totiž zrušilo aj v citlivejších oblastiach, než je zahraničná politika, v celom vnútornom trhu, v oblasti spravodlivosti, kvót, migrácie, v našom prípade aj menovej politiky, a tak ďalej. Mám na to konzistentný názor, ale priznávam istý posun, lebo si myslím, že treba začať s normálnou politickou aj vecnou diskusiou o tom, čo chceme urobiť s európskou zahraničnou politikou."

Korčok na priamu otázku, či je za zrušenie práva veta, následne odpovedal, že podporuje intelektuálnu aj politickú debatu, čo urobíme so zahraničnou politikou EÚ. „A teraz pokojne pomenujem svoj posun, myslím si totiž, že v rámci zahraničnej politiky sa treba pozrieť na niektoré oblasti a položiť si otázku, či by mohli byť prijímané kvalifikovanou väčšinou," vysvetlil. Zároveň dodal, že „ak pod rúškom suverenity a zachovania práva veta budeme naďalej takto postupovať, budeme vo svete absolútne bezvýznamní, pretože právo veta nás núti ísť do najnižšieho spoločného menovateľa. Sme bezvýznamní v najbližšom regióne, spoločnú pozíciu nemáme na Blízkom východe, južnom Kaukaze, v Strednej Ázii, a tak ďalej. Ľpieť na niečom ako dogme bez toho, aby sme zvážili, že vo svete nikoho náš názor nezaujíma a v kritických momentoch sa všetko zužuje na právo veta, podľa mňa nie je slovenským záujmom."

V pondelok pred 16.00 hodinou Korčok reagoval na video Pellegriniho vlastným vystúpením pred kamerou. Vo svojom viedu tvrdí, že Pellegrini sa v núdzi znovu pustil do strašenia a tentokrát sa oháňa národnoštátnymi záujmami. „Popravde, myslel som si, že Peter Plelegrini vydrží trochu dlhšie, kým odhalí svoje autentické postoje k Európskej únii a najmä k Slovensku. Ale evidentne stačilo málo, aby ma obvinil z ohrozovania národnoštátnych záujmov. Keďže som povedal, že je v záujme Slovenska, aby EÚ mala silnejšiu zahraničnú politiku, zopakujem, teda áno, som za silnejšiu EÚ v oblasti zahraničnej politiky. Toto je slovenský záujem," trvá na svojom Korčok. Jeho celé vyhlásenie nájdete v pripojenom videu.

Aj ďalší kandidát na prezidenta a líder SNS Andrej Danko poukázal na dôležitosť práva veta. Urobil tak aj v januári tohto roku, keď bol hosťom diskusnej relácie televízie Markíza Na telo, keď debatoval práve s Korčokom. Danko vtedy vyhlásil, že súčasná vláda Bruselu nepoklonkuje. „Tak ako Maďari v mnohých veciach používajú právo veta, je na to pripravená aj naša vláda," podčiarkol v televíznom štúdiu podpredseda parlamentu.

Jeden z najhlasnejších kritikov prípadného rušenia práva veta je premiér Robert Fico (Smer). Ešte v piatok (9. 2.) vyhlásil, že zrušenie práva veta členským štátom pri hlasovaniach v zásadných zahraničnopolitických otázkach v Európskej únii by pre Slovensko znamenalo výrazné oslabenie jeho medzinárodného postavenia. „Nikto z veľkých by sa ani nespýtal na náš záujem, ak by vedel, že svoje rozhodnutie môže presadiť na úkor malých," naznačil Fico situáciu po prípadnom zrušení práva veta. „Krajina sa stáva bezvýznamnou a nepovšimnutiahodnou, keď nemá úctu sama k sebe, keď súhlasí so všetkým, čo si želajú veľkí, keď popiera svoje národnoštátne záujmy," uviedol premiér.