Anna Magdaléna Hroboňová alias Marína z Dunaja: Fanúšikovia nemajú šancu, frajera neopustím

Ako vás prijali vaši hereckí kolegovia z Dunaja?
- Veľmi rýchlo som si na nich zvykla a verím, že aj oni na mňa. Hrám s mojimi rovesníkmi, s ktorými mám podobné témy, a aj so skúsenejšími hercami, od ktorých sa snažím učiť.

V jednom z rozhovorov ste priznali, že keď ste na pľaci so staršími kolegami, ako pani Studenková či pán Horváth, ste zaseknutá. Ako je to teraz, ste pri nich už viac uvoľnená?
- To moje zaseknutie alebo skôr zľaknutie vzniklo preto, lebo obdivujem ich prácu a vážim si ich. Nemusím hovoriť o tom, čo znamenajú pre slovenské divadlo a film, a teda aj pre mňa ako nováčika na scéne. Keď ma čaká niečo dôležité, mám v sebe tendenciu sa strachovať, predstaviť si najhorší scenár, a preto sa snažím robiť všetko dokonale. Takýto tlak človeka jednoducho zasekne a spôsobuje si to sám. Ale učím sa s tým pracovať, a práve láskavý a profesionálny prístup pani Studenkovej a pána Horvátha mi pomáhajú chápať, že realita nemusí byť vždy len krutá. Dokonca môže byť aj úplne pohodová.

Na obraze ste často aj s Filipom Tůmom. Viacerí vaši kolegovia si spoluprácu s ním veľmi chvália, a to preto, že ich vždy rozosmieva a nikdy sa s ním nenudia. Vnímate to rovnako, prípadne, máte nejakú vtipnú príhodu z nakrúcania?
- Filip na sete hádže jeden fór za druhým a perfektne tým navodí kreatívnu a hravú náladu, ktorá je pri tvorbe dôležitá. V môj prvý deň natáčania sa zabával na mojom nováčikovskom prístupe, scenáre som si doniesla v doskách. Dosmial sa, keď som mu „zavykala”. Ale už si tykáme.

Máte vysnívanú životnú rolu?
- Nemám. Skôr mám vysnívaných kolegov, s ktorými by som chcela v divadle spolupracovať, je medzi nimi aj pár mojich spolužiakov z VŠMU. Vždy, keď som bola v dobrom tíme, bavilo ma hrať čokoľvek.