Taký veľký pohreb Ľuborča nepamätá. S Ondrom, ktorý bol nesmiernym horolezeckým talentom a mal našliapnuté stať sa lídrom slovenského horolezectva sa prišla rozlúčiť nielen jeho rodina, ale aj kamaráti zo Slovenska i Čiech. "Odprevádzame ťa síce na ceste k hviezdam, ale nelúčime sa s tebou. Navždy zostaneš v našich srdciach," odznelo v smútočnej reči.

Na parte sa Ondro usmieval tak, ako si ho pamätali všetci kamaráti. Do neba ho odprevádzala dojímavá pieseň a práve slová z nej mal napísané aj na parte."Ty si oheň, čo aj tmu zažne, presvecuješ srdcia vlažné, rozkazuješ kráčať horám, môj hlas na púšti zvolá. Baránok, čo hriechy sníma, v živej vode obmyl si ma, ak je môj svet príliš malý, unášaj ma ponad skaly," stáli na Ondrovom parte dojímavé slová, odkazujúce na to, čo Ondro najviac miloval - na hory.

V zástupe smútiacich však chýbal jeho parťák Mára Holeček, ktorý bol s Ondrom pri jeho, žiaľ, poslednom výstupe v Himalájach. Prečo na pohrebe chýbal? Holeček bol v stredu ešte rozhodnutý, že na smútočný akt kamaráta pôjde. Potom sa však stalo niečo, čo jeho rozhodnutie zmenilo. Zasiahla Ondrova rodina. Mára pre nás pred pár dňami prezradil, že sa na pohrebe zúčastní iba vtedy, keď s tým bude súhlasiť Ondrova rodina. To sa však nestalo.

„Rodina ma tam jednoducho nechce. Možno to časom odznie, ale rodina si našla obeť v podobe toho, že som vinník, aj keď ma z jeho smrti vyslovene nevinia. Ale som ten, ktorý prežil. Takže je tam veľká averzia a komunikácia s nimi viazne,“ otvorene povedal Mára.

Ako dodal, Ondro mal jedného brata a dve sestry, pričom s Márom komunikovala jedna zo sestier. „Takže do stredy večera to bolo tak, že na pohreb budem môcť ísť, ale potom mi Ondrova sestra napísala, že mama si to nepraje,“ doplnil Mára.

Ten mal v čase nášho telefonátu otvorený počítač a na obrazovke fotografiu Ondra Húserku. „Takže áno, myslím na neho. Spomienky môžeme skúsiť zahrabať, ale ja nemám prečo, ja som s tých chlapcom bol úplne šťastný, bol výborný, skvelý,“ uzavrel Mára.

Práve Mára s Ondrom zdolali 7 234 metrov vysoký Langtang Lirung cestou, akou sa to dovtedy nikomu nepodarilo. Počas zostupu dole však nasledoval Ondrov nešťastný pád do ľadovej trhliny, v ktorej nakoniec mladý milovník vysokých hôr našiel svoju smrť. Zomrel priamo pred očami Máru, ktorý s ním zostal do posledného výdychu.

Keď chlapi zastali na vrchole hory, bolo ich šťastie dokonalé. „Bol to päťdňový boj, kým sme liezli na vrchol a šiesty deň sme na ňom stáli. Tam sme prežívali ten jeden krátky okamih šťastia, ktorý je pomerne rýchly a intenzívny, pretože vzápätí sme museli liezť dole,“ opísal nám Mára.

Výstup touto trasou sa podaril zatiaľ len dvom mužom na planéte - Ondrovi a Márovi, keď chlapi zastali na vrchole hory, bolo ich šťastie dokonalé. "Bol to päťdňový boj, kým sme liezli na vrchol a šiesty deň sme na ňom stáli. Tam sme prežívali ten jeden krátky okamih šťastia, ktorý je pomerne rýchly a intenzívny, pretože vzápätí sme museli liezť dole," povedal nám Mára.

Márovi s Ondrom sa tak podarilo dotiahnuť do úspešného konca to, o čo sa pokúšali neúspešne už mnohí horolezci pred nimi. "Ale hore to bolo rýchle. Tam proste vylezieš a vieš, že máš pár okamžikov, možno desať minút na to, aby si urobil pár fotiek, nejaké video, objal sa s Ondrom vzájomne, poďakovať si, niečo si zamumlal každý jeden druhému do krku, otočili sme sa a museli dole," priblížil Mára Holeček s tým, že ich čakali dva dni tvrdého zostupu.

Ten bol extrémne nebezpečný, sám Mára potvrdil, že tak desivý ľadovec nikdy predtým nezliezal. Nešťastie, ktoré nasledovalo vzápätí sa stalo až v samom závere zostupu, krátko predtým, ako si chlapi mohli konečne vydýchnuť a povedať, že sú z najhoršieho vonku.

Keď Ondra zhltla ľadová trhlina, Mára neváhal ani sekundu a vrhol sa do temných hlbín za kamarátom a parťákom. V neprehliadnuteľnej tme ho najprv nevedel nájsť, nakoniec sa mu podarilo objaviť ho vo veľmi úzkom priestore.

Ondro ešte žil a vravel, že ho nič nebolí. To však nebolo dobré znamenie, pretože sa ukázalo, že Ondro zomiera. "Zlomená chrbtica a opuchnuté horné viečka, ktoré som stále nechcel vidieť, ale hovorili zlú správu. Necítil si nohy a ruky mal strnulé. Jeho odpovede na otázky boli totálne zmätené. Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí. Trvalo to dlhé hodiny..." opísal Mára posledné Ondrove chvíle na tomto svete.

Potom spravil niečo, vďaka čomu neskôr Ondra v hlbinách ľadovej trhliny našli. "Keby napadol sneh, už nikto nikdy by to miesto nenašiel, ani ja nie. Je to tak rozbité vrásnenie, že sa nezorientuješ, kde to je. Takže ja som tam nechal oranžový spacák."

O Ondrovi Mára Holeček hovorí ako o jednom z najväčších horolezeckých talentov posledných rokov. "On mal neuveriteľný ťah na bránu, bol jednoducho dobrý a mal potenciál stať sa lídrom celej generácie. Mal dostatok pokory, pozitívneho myslenia, schopností. S tým som sa stretol málokedy. Navyše bol aj veľmi inteligentný, veď on bol strojár - inžinier. Takéto kombinácie sa málokedy stretnú."