Ondrej Húserka (†34) našiel svoju smrť ďaleko od rodnej Nemšovej. Talentovaný horolezec a alpinista v ďalekom Nepále najprv prežil najväčšiu radosť v živote, keď sa mu podarilo zdolať 7234 metrov vysokú horu Langtang Lirung. Pri zostupe dole však nešťastne spadol do trhliny a zahynul.

Výstup sa podaril zatiaľ len dvom mužom na planéte - Ondrovi a Márovi, keď chlapi zastali na vrchole dovtedy nezdolateľnej hory, bolo ich šťastie dokonalé. "Bol to päťdňový boj, kým sme liezli na vrchol a šiesty deň sme na ňom stáli. Tam sme prežívali ten jeden krátky okamih šťastia, ktorý je pomerne rýchly a intenzívny, pretože vzápätí sme museli liezť dole," povedal nám Mára.

Podľa neho za tento výstup obaja veľmi tvrdo bojovali, roky predtým naberali zručnosti a skúsenosti a keď napokon horu zdolali, úspech to bol fenomenálny, famózny. "Celú dobu to bola pozitivita. Nám sa podarilo dotiahnuť do konca niečo, o čo sa pokúšali už iní horolezci skôr," priblížil Mára.

Ten nezabudne na výhľad z hory. "Tam sa ti vrchol rozdeľuje na skoro tri údolia a pozeráš dole na striebornú nitku riek a vidíš z bielej záplavy dole do zelene. Je tam krásny kontrast a hlavne okolo teba je všade dokola amfiteáter. My sme videli s Ondrášom na jednu stranu na Everest, dozadu na Makalu. Za chrbtom sme mali Anapurnu, Daulágiri. Tam sme videli tie nádherné Himaláje," opisuje Mára.

Posledné spoločné fotografie Máru a Ondreja Húserku na vrchole Langtang Lirung si pozrite v galérii.

Ten si užíval aj to, že okrem neho a Ondreja nikde nikto iný nebol. "Ale hore to bolo rýchle. Tam proste vylezieš a vieš, že máš pár okamžikov, možno desať minút na to, aby si urobil pár fotiek, nejaké video, objal sa s Ondrom vzájomne, poďakovať si, niečo si zamumlať každý jeden druhému do krku, otočili sme sa a museli dole," priblížil Mára Holeček s tým, že ich čakali dva dni tvrdého zostupu.

Mára potvrdil, že zostup bol mimoriadne nebezpečný. "Zostup bol v divokom ľadovci a musím povedať, že tento ľadovec bol veľmi divoký, veľmi. Niečo takto strašného som ešte nikdy predtým nezliezal."

Nešťastie prišlo až v závere zostupu, tesne predtým, ako si s Ondrom mohli povedať, že už sú z najhoršieho vonku. "Tam sa to pokazilo a s tým neurobíme už nič, nemá cenu sa zamýšľať nad tým, čo a keby. Keby sme tam vôbec nešli, nemuselo sa nič takéhoto stať, ale zase nás mohlo zraziť auto," skonštatoval Mára.

Doplnil, že zvrtnúť sa to mohlo aj hocikde inde. "Niektoré veci nedokážeme ovplyvniť. Prečo mne niečo prešlo a jemu nie, ja to vážne neviem, nepoznám ten algoritmus," pokračuje Mára Holeček.

Mára napokon spravil niečo, vďaka čomu telo jeho kamaráta neskôr našli. "Keby napadol sneh, už nikto nikdy by to miesto nenašiel, ani ja nie. Je to tak rozbité vrásnenie, že sa nezorientuješ, kde to je. Takže ja som tam nechal oranžový spacák."

Mára zároveň doplnil, že vyťahovanie ostatkov horolezca je v Nepále doslova megabiznis, ktorý chce robiť každý. "Tam sa o to bijú, kto to bude robiť. V každom prípade to bol chaos na chaos, ale podarilo sa to zorganizovať a dotiahnuť do konca, ale pokiaľ som nepriletel domov, riešili sme to neustále. Za ten čas tam oni museli opäť nalietavať, opäť som ich musel prinútiť, by sa na tie miesta znova pozreli, ale podarilo sa to uzavrieť."

Podľa Máru telo Ondreja zatiaľ na Slovensko nepriviezli kvôli obvyklým administratívnym obštrukciám. "Teraz je to otázka času, ale treba sa obrniť trpezlivosťou."

O Ondrovi Mára Holeček hovorí ako o jednom z najväčších horolezeckých talentov posledných rokov. "On mal neuveriteľný ťah na bránu, bol jednoducho dobrý a mal potenciál stať sa lídrom celej generácie. Mal dostatok pokory, pozitívneho myslenia, schopností. S tým som sa stretol málokedy. Navyše bol aj veľmi inteligentný, veď on bol strojár - inžinier. Takéto kombinácie sa málokedy stretnú."

Mára Holeček nám prezradil aj to, či sa chystá na pohreb. Rodine určite príde doručiť Ondrove osobné veci a na pohreb príde, ak s tým rodina Ondreja nebude mať problém. "Rodina musí tiež chcieť, aby som u rodiny nejatril ešte nejaké ďalšie rany, takže musím mať od nich zvolenie," povedal pre Plus JEDEN DEŇ.

Mára sa vyjadril aj k oslave narodením krátko po Ondrovej smrti, kvôli ktorej sa stretol s množstvom negatívnych reakcií. "Je historicky dané, že ja nemám rád oslavy, ako napríklad narodeniny. Ja mám rád stretnutia s kamarátmi a je jedno, aký je to deň."

"Ono sa to stalo 31. októbra a keď som odlietal domov 4. novembra, deň predtým sme mali rozlúčenie s kamarátmi. Oni mi pripravili oslavu s tým, že mi tam priniesli tortu, dali mi tam sviečku. Ich zámerom bolo vytrhnúť ma z nejakých chmúrnych myšlienok," vrátil sa k udalosti, ktorú mu veľa ľudí začalo zazlievať a hetjovať na sociálnych sieťach.

Mára však dopĺňa, že kamaráti sa pre neho snažili urobiť niečo dobré. "Tak urobili to, že mi popriali k narodeninám a ja som im nemohol v tú chvíľu povedať: Viete čo? Dajte mi pokoj! Ten smútok v sebe mám, ale to je moja osobná vec. Keby som mal naraz vymeniť neviem koľko dní, koľko mi ešte na tejto planéte zostáva a život tým, že niekto odišiel nekončí. Musíme ísť ďalej."

"Tam je to oslava živých a spomienka na tých, ktorí sa nikdy nevrátia a je to normálne," uzavrel Mára.

Kým Marekovi sa pri zostupe z hory podarilo zliezť z takzvaných ľadovcových hodín, ktoré sú vhodné najmä pre vytvorenie zlanovacieho stanoviska, Ondrej také šťastie nemal. Hodiny praskli a on sa zrútil do ľadovej priepasti. Najprv narazil po ôsmich metroch na šikmú plochu a ďalej pokračoval labyrintom do útrob ľadovca.

Zrútil sa do ľadovej priepasti, kde ho napokon jeho spolulezec Marek Holeček aj našiel. Ondrej ešte žil, bol však ťažko zranený. "Zlomená chrbtica a opuchnuté horné viečka, ktoré som stále nechcel vidieť, ale hovorili zlú správu. Necítil si nohy a ruky mal strnulé. Jeho odpovede na otázky boli totálne zmätené. Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí. Trvalo to dlhé hodiny..." opísal Mára posledné Ondrove chvíle na tomto svete.