Tajomný príbeh Andyho Warhola: Namaľoval Poslednú večeru, otvoril svoju výstavu a náhle zomrel!

Ustálené slovné spojenie ,,keď nepríde Mohamed k hore, musí prísť hora k Mohamedovi" nepochybne platí pri dielach Andyho Warhola. Trvalo totiž dve desaťročia, kým sa výstava diel tejto kultovej osobnosti umenia dostala do nášho hlavného mesta.

Do Múzea moderného umenia Andyho Warhola (MMUAW) v Medzilaborciach sa nepozriete skôr ako na jar 2025, prebieha tam totiž prvýkrát v histórii rozsiahla rekonštrukcia za viac ako 12 miliónov eur. Fanúšikovia amerického umelca so slovenskými koreňmi si však od 20. októbra mohli jeho diela pozrieť v bratislavskej Galérii SPP.

Viac nám o svojráznom umelcovi povedal riaditeľ Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martin Cubjak.

„Za každým Warholovým obrazom sa skrýva určitý príbeh a geniálny bol v tom, že vždy vedel diváka - prijímateľa obrazu pozvať, aby začal jeho obraz viac vnímať. Nie, čo je na ňom, ale čo je za ním - a tam sa ukrýva celá osobnosť Warhola. Preto sme na túto výstavu priniesli menej známe diela, ktoré sú trochu intímnejšie," vysvetlil nám kurátor výstavy, prečo návštevníci v Bratislave nenašli v Galérii SPP jeho známejšie diela.

Presunúť hocikde na svete diela Andyho Warhola nie je vôbec jednoduché. Vyžaduje si to totiž špeciálny prístup, osobitné boxy a bez toho, aby boli diela poistené, to ani nie je možné. Napriek tomu jeho umelecká tvorba precestovala celú Európu.

Múzeum počas prevozov diel Andyho Warhola zažilo aj úsmevné príhody. „Stalo sa nám, že obrazy išli z USA a z letiska v slovinskej Ľubľane nám telefonovali, že tam prišli nejaké plagáty. A to boli Warholove obrazy v desaťtisícovej hodnote. Celé sa to potom muselo prebaliť, vybaviť colné deklarácie a až potom to prišlo k nám."

„Keď išli Warholove obrazy z Londýna do Košíc a v colnom sklade ležal zosnulý Róm, ktorého tiež prevážali, vtedy sme aj trošku súcitili s Warholom, keď sa venoval témam smrti," dodal s úsmevom Martin Cubjak.

Najväčšia retrospektívna výstava Andyho Warhola bola v roku 2019 v USA vo Whitney Museum of American Art, kde sa poistná zmluva šplhala až k jednej miliarde dolárov. „O diela Andyho Warhola je vo svete veľký záujem a je číslo jeden," pochválil sa kurátor bratislavskej výstavy. Pablo Picasso je na druhom mieste a Vincent van Gogh je až tretí, čo sa týka záujmu svetovej verejnosti.

„V Bratislave bol z finančného hľadiska najhodnotnejší portrét Edwarda Kennedyho, ktorý patrí do deluxe edície. Andy Warhol ich urobil 50 kusov a všetky sú posiate diamantovým prachom. Trhová hodnota jedného obrazu sa odhaduje medzi 60- až 70-tisíc eurami," objasnil nám Martin Cubjak. Druhé cenné dielo je Love, ktoré sa počíta rádovo v 10-tisícoch eur. K najtajomnejším a najpríťažlivejším dielam pre riaditeľa MMUAW patrí Posledná večera, ktorú Warhol robil dva roky a dokončil ju tesne pred smrťou.

K vôbec najstarším dielam na bratislavskej výstave patria dva čierno-biele kvety zo začiatku 70. rokov (celkovo ich je desať), ktoré vytvoril po smrti svojej matky Júlie. Andy Warhol však vytvoril aj ďalšiu sériu farebných kvetov, ktorú nakreslil anilínovými farbami.

Na výstave ich síce neuvidíte, ale múzeum ich tiež vlastní. „Tie majú po čase tendenciu strácať na intenzite, až úplne zmiznú - a Warhol reagoval na to, že všetko raz zmizne. Vkladal do toho taký religiózny moment, je to spojené s jeho matkou," vysvetlil kurátor výstavy nevšedný počin amerického umelca.

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach však nie je len o ňom. „Už od roku 2012 sa snažíme rozširovať zbierky aj o iných popartových umelcov, ktorí sa hlásia k Warholovmu odkazu, a dnes takých obrazov máme už takmer 130," povedal nám Martin Cubjak.

Sedemdesiat je od amerického umelca Keitha Haringa, ktorý bol osobným priateľom Warhola i speváčky Madonny a zomrel v roku 1991 ako 31-ročný na AIDS. „Máme jeden originál od Jeana-Michela Basquiata, ohodnotený takmer na 1,5 milióna dolárov," vyhlásil hrdo riaditeľ Martin Cubjak. S Warholom boli veľmi dobrí kamaráti. Zomrel rok a pol po Warholovej smrti ako 27-ročný.

Počas komentovanej výstavy v Galérii SPP nám jej kurátor povedal aj o ďalších zaujímavostiach zo života Andy Warhola. Od roku 1973 do roku 1987 bol najlepšie zarábajúcim žijúcim umelcom na svete. „Mal takú popularitu, že slávni ľudia od neho chceli, aby ich zvečnil na portréte - a už vtedy bral za jeden takýto nakreslený portrét 25-tisíc dolárov," toľko boli ochotné dať celebrity za to, aby boli portrétované Andym Warholom.

V 80. rokoch sa inšpiroval umelcami, ako bol napríklad Leonardo da Vinci: „Obraz Poslednej večere zdedil po svojej mame, ktorá s ním žila až do svojej smrti v spoločnej domácnosti, kde sa stále rozprávali rusínskym jazykom." Warhol mal tak celý život obraz Poslednej večere pred sebou a mal k nemu veľmi osobný vzťah i rešpekt.

Tejto téme sa najprv nechcel venovať, ale v roku 1984 si povedal, že urobí zopár interpretácií a uvidí, čo sa bude diať. „Napokon sa tejto téme venoval až dva roky, čo nikdy predtým neurobil, a do roku 1986 vytvoril viac ako 120 modifikácií Poslednej večere od da Vinciho." Môžete sa tak stretnúť s jeho malými obrázkami Poslednej večere až po 14-metrové monumentálne diela, prezradil nám Martin Cubjak.

Po ich dokončení usporiadal výstavu v Miláne a nazval ju Posledná večera, ktorú otvoril 22. januára 1987. „Vrátil sa do New Yorku a o mesiac zomrel po banálnej operácii žlčníka, takže tam vznikla taká zvláštna symbolika," prezradil nám pozoruhodnú skutočnosť riaditeľ Warholovho múzea. Poslednú večeru na sklonku svojej umeleckej kariéry tak spopularizoval, že ľudia už nehovorili o Poslednej večeri da Vinciho, ale o Poslednej večeri Andyho Warhola.

Andy Warhol začal od roku 1973 až do svojej smrti v roku 1987 vytvárať koncept takzvaných time capsule, teda akýchsi časových puzdier. Ako nám Martin Cubjak povedal, Warhol bol puntičkársky zberateľ, odložil si každý kúsok papiera, každý list fanúšikov, časopis súvisiaci so svojou slávou, rôzne predmety každodenného života, suveníry, noviny, korešpondenčné listy, letenky, pokladničné bloky, zápisky, denníky, svoje osobné veci a všetko ukladal do očíslovaných škatúľ.

Keď škatuľu naplnil, uzavrel ju, zalepil, označil dátumom a odložil. Nikdy sa už do nich nepozrel. „Takže on aj svoj život pravdepodobne ponímal ako jedno konceptuálne dielo," myslí si kurátor výstavy. Škatúľ bolo celkovo 600 a pri rôznych príležitostiach sa otvárajú a dokumentujú.

O záujem otvoriť aspoň jedno časové puzdro prejavilo aj Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Dôležitou súčasťou života Andyho Warhola bola jeho matka, ktorá sa už vtedy o neho starala ako o veľkú celebritu. Žili v spoločnej domácnosti v New Yorku, kde k nemu chodili na návštevu rôzni slávni ľudia, napríklad Mick Jagger, poznal však i Michaela Jacksona, Davida Bowieho a ďalších. Matka im vždy navarila nejaké jedlo a postarala sa o každú slávnu celebritu, ktorá k nim prišla.

Sociálnou sondou do života obyčajných ľudí z Mikovej bolo i to, keď matka Andyho Warhola pozvala svoju sestru Evu Bezekovú na návštevu do New Yorku. Jednoduchá dedinská žena Eva Bezeková z obce Miková v okrese Humenné tak v roku 1967 letela z Prahy do USA.

„Dcéra ju posadila do lietadla a tam sa jej ujala letuška, ktorá na ňu celú cestu dávala pozor aj s medzipristátím vo Francúzsku," dočítate sa na stránke múzea v Medzilaborciach.

„Viete si predstaviť, keď 60-ročná žena z obce Miková v okrese Humenné, ktorá bola predtým najďalej v 15 kilometrov vzdialených Medzilaborciach, zrazu príde do bohémskeho New Yorku za svojím synovcom?“ pýtal sa s úsmevom kurátor výstavy Martin Cubjak. Zrodili sa tak krásne a úsmevné príbehy.

Jeho teta bola najviac pohoršená z toho, že Andy ešte nie je ženatý a nemá deti. Andy Warhol bol však už v tom čase otvorený homosexuál, čo vtedy bolo vzácne aj pre slávnych ľudí. Keď sa vrátila do Mikovej, ľuďom hovorila: „Všade po stene má doma kopu peňazí s dolárovými znakmi."

Jeho teta tiež nerozumela tomu, prečo má doma 17 mačiek, ktoré mali rovnaké meno Sam a nestačila mu len jedna. A keď potom tetu zobrali poprechádzať sa po New Yorku, doma v Mikovej hovorila: „Američanov Pán Boh potrestá, pretože stavajú domy až do mrakov."

A aby toho nebolo málo, keď vošla do jedného z tých vysokých domov, ako nazývala mrakodrapy, „bola tam taká bľašanka (konzerva, pozn. redakcie) a tá chodila hore-dole, hore-dole," tak svojimi jednoduchými slovami popísala výťah. Vo svojej rodnej obci hovorila aj o tom, že „Američania majú zimu ešte aj v lete“, keď otvorila chladničku".

Dokonca v Mikovej si dlhé roky mysleli, že Andrej, ako tam Warholovi hovorili, maľuje domy. Eva Bezeková totiž ľuďom povedala len to, že Andrej je maľar (maliar), no už nikomu nevysvetlila, že kreslil obrazy. A tak všetci v Mikovej ľutovali chudáka Andreja, že sa v Amerike veľmi narobí.

Sám Andy Warhol je tak najväčším unikátom tvorby Andyho Warhola.