Pani Estera (64) vyrábala zmrzlinu v Kremnici 30 rokov: Modrý stánok bude chýbať najmä domácim

Sympatická dôchodkyňa Estera Lavríková sa výrobe zmrzliny venovala od roku 1995. Zmrzlinu začala vyrábať s vtedajším partnerom najskôr v Kremnici a neskôr otvorili ďalšie dva stánky v Žiari nad Hronom. Všetky tieto prevádzky, žiaľ, koncom tohto roka zatvorili. Posledných osem rokov už bola na všetko sama, občas jej pomáhala dcéra.

FOTOGRAFIE Z ROZHOVORU SO SYMPATICKOU ZMRZLINÁRKOU SI POZRITE TU:

„Ako mi začali postupne odchádzať sily, musela som veci zredukovať. Nemám s kým robiť. Už to nie je také ako voľakedy. Je mi to veľmi ľúto, no mám vnučku Letíciu, ktorej by som sa chcela venovať,” hovorí nám pri osobnom stretnutí. Jej zákazníci boli z tohto rozhodnutia poriadne prekvapení. Pani Estera si v prenajatých priestoroch zmrzlinu aj sama vyrábala a túto prácu považovala za svoju srdcovú záležitosť. Výrobu zmrzliny totiž vníma ako úžasne tvorivú prácu.

Vysvetľuje, že väčšina zmrzlinárov ju vyrába za studena, ale ona bola v tomto iná a zvolila si opačnú formu. Sama varila zmrzlinu v kotli, tú následne vpustila do kovien, dala do chladiča, odtiaľ do chladničky a potom ju nosila k strojom. V minulosti využívala na výrobu staré výrobníky - frigety, tie postupom času vymenila za moderný stroj, do ktorého sa nalejú jednotlivé prísady a zmrzlina jednoducho vyjde von.

Samotné varenie trvá dosť dlho, asi 3 hodiny. „Veľa ľudí prišlo do výrobne učiť sa, ako vyrobiť zmrzlinu. Keď však prišli na to, koľko je s tým roboty, boli prekvapení,” hovorí Estera. Najlepšou časťou je finálna fáza ozdobovania, pri ktorej využívala rôznorodé ovocie, lentilky či keksíky. Skrátka, aby jej zmrzlina lákala zákazníkov už na prvý pohľad.

Aké druhy zmrzliny boli najviac vyhľadávané, si prečítajte na ďalšej strane:

Mimoriadne vitálna Estera Lavríková tiež podotýka, že čo sa týka príchutí, každý deň sa snažila priniesť niečo iné. Najlepšie sa u nej predávali základné druhy, rovnako ako v minulosti, teda kakaová, oriešková, jahodová, citrónová, punčová a vanilková. Postupom času však pribudlo veľa nových druhov, ako napríklad šmolková, cookies, tiramisu, slaný karamel, jahodová, malinová, kinder, nugetová, mentolová, red bull či unicorn.

Základná receptúra sa však za roky nezmenila a zostala tá istá. Ako pri zmrzline mliečnej, tak aj pri ovocnej. „Mali sme 12-téglikový pult, čiže nie naraz veľa druhov, ale každý deň sme ich obmieňali. V ponuke sme mali aj rôzne sladké kornútky, ktoré sme močili do čokolády a obaľovali cukríkmi, kokosom alebo orieškami či čokoládovou polevou. Ja si viem najviac vychutnať príchuť jahoda, malina a citrón,” poznamenáva s úsmevom.

Aj keď je dnes výber rôznych druhov tejto sladkej pochúťky v obchodoch obrovský, kúpená zmrzlina sa s takouto domácou podľa nej nemôže rovnať. „Sú ľudia, ktorí povedia, že si nekúpia zmrzlinu za euro, keď môžu ísť do obchodu a za 2,50 si kúpiť litrovú zmrzlinu. Chápem to, z roka na rok majú ľudia menej peňazí, cítiť to. Ale tá chuť je neporovnateľná,” potvrdzuje.

Jej modrý stánok na námestí v Kremnici profitoval najmä z turistov a vždy sa tešila, keď k nej niekto prišiel, kúpil si zmrzlinu a povedal, že mu chutí. „Vždy ma to nesmierne potešilo a utvrdila som sa v tom, že táto robota má význam. Starý otec vždy hovoril: Tvoje robota je tvoja vizitka. A vždy som sa toho držala. Domáci Kremničania vnímali ako samozrejmé, že som tu bola. Teraz, keď som skončila, ich to celkom mrzí. A mňa tiež, vždy to bude moja srdcovka,” uzatvára Estera Lavríková.