Pravoslávne Vianoce sú v Rusku iné: Sibírčanka žijúca v Banskej Štiavnici prezradila viac!

Tridsaťjedenročná Ksenia žije na Slovensku už niekoľko rokov a aj napriek tomu, že mala možnosť precestovať kus sveta, usadila sa práve tu. Ako sama spomína, intenzívnym cestovaním postupne zisťuje, že ľudia vo všetkých krajinách sú si veľmi podobní. Rozdiely nachádza skôr v prostredí, v ktorom sa nachádzajú, klíme alebo veľkosti miest. Výnimkou nie sú ani tradície a zvyky. Vianoce v Rusku podľa nej prívrženci pravoslávnej cirkvi, rovnako ako aj ona sama, slávia 6. a 7. januára, avšak významnejší je pre nich Nový rok.

“Ja a moja rodina nijako špeciálne neoslavujeme ruské Vianoce. Niektorí ľudia idú v ten deň do kostola, posielajú blízkym priania, stretávajú sa a spolu večerajú. Avšak hlavným sviatkom u nás je Nový rok 1. januára. Máme vtedy stromček, darčeky i večeru. Na stole nemôže chýbať šalát Olivier, tzv. sleď pod kožuchom, chlebíky s červeným kaviarom a lososom, pečené kura, mandarínky a samozrejme šampanské,” približuje Ksenia a vysvetlením, že v bývalom Sovietskom zväze sa religiózne sviatky skoro prestali oslavovať, dokonca boli takmer zakazané.

Keďže k Vianociam sama nemá hlbší vzťah, oslavuje ich iba na Slovensku a páči sa jej tunajšie zachovávanie tradícií a zvykov. “Tieto Vianoce som bola na Slovensku, kde som oslavovala s mojimi slovenskými blízkymi podľa všetkých zaužívaných tradícií. Aktuálne som v Rusku, ale asi nebudem robiť nič výnimočné 6. januára, možno si pôjdeme s rodinou posedieť do reštaurácie,” ozrejmuje. 

Čo sa týka zvyklostí, na Vianoce sa deti v Rusku vždy obliekli a chodili koledovať po domoch a pretrváva to dodnes. Keď majiteľ otvorí dvere, zaspievajú mu koledy a on im za to musí dať sladkosti. “Keď som bola malá, robili sme to a vždy som sa na to veľmi tešila. Behali sme po celej dedine. Ak sa nemýlim, takto sa chodí od 7. januára až do 14. januára. Teraz sa to už však robí menej, zvlášť v mestách,” hovorí sympatická Sibírčanka. 

Čo si Ksenia myslí o tradíciach na Slovensku, si prečítajte na ďalšej strane:

Myslí si, že na Slovensku dodržiavame tradície viac ako v Rusku. “Je veľmi pekné, keď už toľko rokov existujú nejaké rituály, ktoré spájajú generácie. Vianoce sú doslova takým rodinným sviatkom. U nás je už toho bohužiaľ menej,” poznamenáva s tým, že pravoslávni v rôznych oblastiach celkovo oslavujú sviatky rozdielne. Napríklad, v Bulharsku oslavujú Vianoce 25. decembra a tak isto tomu bolo aj v Rusku do Októbrovej revolúcie.

Oslavy Nového roka zaviedol ešte cár Peter Veľký v roku 1699. Dátum, ktorý stanovili podľa juliánskeho kalendára spadol na noc z 31. decembra na 1. januára. Dvere a brány vyzdobovali jedľovými vetvičkami a na stĺpoch viseli sudy so smolou, ktoré sa zapaľovali. Na vetvičky dávali orechy, drevené hračky a sladkosti.

Pravoslávne Vianoce, trvajúce od 6. do 9. januára, oslavuje aj okolo 80-tisíc veriacich na Slovensku, ktorí Nový rok privítajú až 14. januára. Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýba chlieb, med a cesnak. „Na štedrovečernom stole by nemala byť ani ryba,“ uviedol pre TASR pravoslávny kňaz Marek Kundis.

„Po rozbalení darčekov sa rodiny večer stretávajú v chrámoch, kde sa zúčastňujú na bohoslužbách, ktoré sa nazývajú Veľké povečerie. Slúžia sa väčšinou po 20. hodine, niekde dokonca aj neskôr a končia sa až po polnoci,“ spresnil Kundis. Na západnom Slovensku si začiatok Vianoc podľa juliánskeho kalendára pripomínajú aj v Piešťanoch a Holíči. „Mnohé rodiny sú už v súčasnosti zmiešané. Jeden z rodičov je pravoslávny a druhý luterán alebo katolík. V tomto prípade oslavujú rodiny vianočné sviatky dvakrát,“ doplnil Kundis.

V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok Presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.