V novembri oslávil 72. narodeniny, ale práce sa nevzdal. Jozef Róža (72) vymetá komíny už 56 rokov. „Akurát prišli Rusi v šesťdesiatom ôsmom, a vtedy som prišiel aj ja," usmeje sa. Býva vo Veľkej Mači, takže vstáva o tretej ráno, dá si kávu a pred šiestou vyráža do Bratislavy, aby sa dal do roboty.

„Kedysi som bol mladý a pekný, teraz som už len pekný,“ začne šibalsky. V roku 1968 sa rozhodoval, či sa stane kominárom alebo automechanikom. „Za kominára som sa vyučil v Bratislave. To bola najvyššia škola,“ pokračuje prešibane s vysvetlením, že vtedy najvyššie položená bratislavská škola.

„V rodine sme kominára nikdy nemali, ja som prvý,“ priznáva. Spočítať, koľko komínov už vyčistil, sa podľa neho ani nedá. „Raz som povedal, že milión. A povedali mi, že som milionár.“ Potom však pripustil, že to bude oveľa viac.

Bratislave mali kedysi kominári 4 dielne. Bolo tam okolo päťdesiat kominárov. Tí však podľa neho ani dnes nevymierajú. "Medzi kominármi máme už aj magistrov a inžinierov," priznáva. A na tých má ťažké srdce.

„Keď skončím ja a ďalší kolegovia, zostanú tu takí rýchlokvasáci, ktorí nemajú s kominárstvom nič spoločné,“ tvrdí. Hnevá sa na nich, že od ľudí pýtajú nekresťanské peniaze. Kedysi mali kominári svoje rajóny. „Keď prišli títo rýchlokvasení, tak to pokazili,“ tvrdí. Kominársky mundúr však nepoužívajú. „Keď sú už inžinieri, asi sa hanbia,“ myslí si. O prácu strach nemá, tí istí ľudia si ho objednávajú dlhé roky.

„Čistiť komíny chodím na bicykli, či sneží, mrzne alebo prší,“ hovorí. Auto si necháva v Bratislave u kamaráta vo dvore na - ako inak -Kominárskej ulici. Odtiaľ potom vyráža aj so stočenou 7-metrovou kefou na pleci. Najviac objednávok má pred vykurovacou sezónou, ale komíny čistí počas celého roka.

„Každý vie, kedy ma má volať,“ hovorí. „Za vyčistenie komínu sme kedysi zinkasovali 15 korún a 30 halierov," priznáva. Na otázku, či sa dá na čistení komínov zarobiť, povedal: „Dá sa žiť.“ Okrem čistenia komínov, vypisuje aj rôzne kominárske dokumenty ku krbom a komínom, ktoré treba doložiť pri kolaudácii domu. Používa pri tom svoj „počítač“ – starý písací stroj.

Môže ho mať aj kominár? Raz našiel v komíne okrem sadzí aj niečo iné. V mladosti si z neho vystrelil majster, ktorý ho zaúčal. „Vtedy mi ešte hovorili ťuťulko,“ prezradil. Pri jednej fuške našiel v komíne papierovú desaťkorunáčku. „Pišta Báči, ja už robiť nemusím, dnes mám zarobené,“ kričal vtedy nadšene majstrovi. Až neskôr sa dozvedel, že to na neho narafičili. Kolegom potom kúpil po dve deci vína. „Nakoniec som namiesto desať korún minul ešte ďalších dvadsať,“ vyšiel s pravdou von.

Ľudom kominár nosí šťastie. „Na ulici ma za čierny kabát chytajú hlavne ženy, ktoré sa so mnou aj vystískajú. Vždy si aj niečo želajú, ale nepriznajú čo,“ usmieva sa šibalsky.

Preto sa s ním dala do reči aj Romana Tabaková - aj sú spolu vyfotení.

To je podľa neho zle položená otázka. „Inak sa ma opýtajte, dokedy chcem robiť,“ hovorí. Tak sme sa aj tak opýtali. „Dnes do pol druhej,“ zasmial sa schuti. Po tej pokute, ktorú dostal, však už premýšľa aj nad tým, že s prácou skončí.

Veľmi rád má pizzu. „Maďarskú, musí byť štipľavá, tam kde chodím, to už vedia,“ hovorí. Prezradil nám, že má aj motorový čln, rád na ňom chodí po Dunaji. „Keď vidíte, že sa trošku špliecha na brehu Dunaja, tak to idem ja,“ smeje sa. To však nie je všetko, pretože jazdí aj na motorke. „Mám takú menšiu yamahu chopper 650,“ pochválil sa.