Detský čin roka opäť potvrdil, akí odvážni dokážu byť školáci! Príbehy, ktoré vás dojmú k slzám

Medzi ocenenými sú i školáčky Mia (10), Viktória (8) a Miška (10). Mia zachránila mladšiu sestričku, Viktória potešila hendikepovaného spolužiaka, Miška pomohla seniorke.

Nie každý dokáže v kritickej situácii zostať pokojný a zabrániť katastrofe! Mia Majzelová to dokázala, hoci je iba tretiačka na základnej škole v Trenčíne. „Bola som u kamošky, potápali sme sa v bazéne. Moja trojročná sestra Ninka skočila do vody za nami, pretože si myslela, že ona to tiež dokáže,“ prezradila Mia. Ninka sa však začala topiť. Deti si ju všimli, až keď ležala bez pohybu na hladine tvárou hore.

Mia nespanikárila, naopak, snažila sa sestričku z bazéna rýchlo vytiahnuť. „Bola ako handrová bábika,“ opísala. Začala jej dávať umelé dýchanie a masírovala srdce, ako to len vedela. To už pribehla na pomoc aj mama, ktorá volala sanitku. Kým záchranári prišli, Ninku sa podarilo oživiť. Previezli ju do trenčianskej nemocnice a potom vrtuľníkom do Bratislavy.

Nebyť statočnosti Mii, detská hra by sa skončila katastrofou. „Prvú pomoc som sa naučila dávať v tábore,“ vysvetlila školáčka. Jej hrdinský čin pochválila aj škola. „Mia dostala mimoriadnu cenu,“ potvrdila učiteľka dievčaťa Soňa Bellová.

Sestry majú krásny vzťah. Keď Mia dostala za svoj čin 20-eurovú poukážku, hneď zareagovala: „Kúpim niečo Ninke.“ A nám prezradila, že jej kúpila jahodovú peňaženku. „Veľmi si ju želala,” vysvetlila odvážna školáčka.

Všetci psychológovia potvrdia, že deti vedia byť aj nepríjemné, ale keď ich niečo nadchne, dokážu sa tomu oddať naplno. O tom je i príbeh Viktórie Trubanovej, ktorá urobila veľkú radosť hendikepovanému spolužiakovi. Ivko je druhákom na základnej škole v Prievidzi. Píše však na klávesnici, pretože ruky ho neposlúchajú, na telocviku necvičí, pretože má slabšie nôžky.

Viktória s kamarátkami vymyslela, že na Deň detí Ivka dostanú na skákací hrad, aby sa šmykol na veľkej šmykľavke spolu s nimi. Nebolo to jednoduché. „Vyšplhala som sa hore a Ivka som ťahala za obe ruky. Pomáhala mi ďalšia spolužiačka,“ opísala Viki. Tretia školáčka tlačila Ivka hore za nohy. Nedarilo sa im však dostať kamaráta hore na šmykľavku. Zvládli to až na tretí pokus, keď im prišla pomôcť spolužiačka Ema. Vďaka nim si Ivko mohol užiť zábavu ako zdravé deti.

„S Viki sa šmykli v objatí. Ich úsmev a radosť bol svedectvom ozajstného šťastia a priateľstva,“ opísala nadšene Ivkova mama Ľubica Porubcová. Ocenila, že po troch rokoch integrácie je Ivko súčasťou kolektívu 26 zdravých detí – práve vďaka takým ako je Viki. „Každé dieťa by si zaslúžilo mať svoju Viki. Osobu, o ktorú sa vieme v ťažkých časoch oprieť,“ dodala Ivkova mama.

Štvrtáčka Miška Dóšová z Lučenca takisto dokazuje, že chladnokrvnosť a zásah v pravej chvíli môžu veľmi pomôcť. Navyše sa na hrdinský čin odhodlala vo chvíli, keď zápasila sama so sebou a svojou neistotou – začala totiž chodiť sama do školy.

„Išla som bojazlivo, neverila som si, že to dám,“ priznala sa nám Miška. Po chvíľke si všimla starú pani, ktorá sa opierala o stĺp. „Učiteľ i rodičia mi hovorili, aby som sa s cudzími ľuďmi nepúšťala do rozprávania. Nedalo mi to však a s malou dušičkou som šla k nej,“ hovorí.

Spýtala sa seniorky, ako jej môže pomôcť. „Povedala mi, že jej je zle a nevie sa dovolať synovi,“ spomína Miška. Starú pani, ktorá ťažko dýchala, odprevadila na autobus a šla s ňou k nej domov. Medzitým sa ozval aj syn staršej pani. „Povedala mu, že sa dobre necíti, ale nech sa nebojí, je pri nej dievčatko, ktoré jej pomáha,“ prezradila školáčka.

Na konečnej pani pomohla dostať sa z autobusu a odprevadila ju až domov. „Teta nevládala, opierala sa o mňa, ja som tiež končila so silami,“ priznala. Našťastie syn seniorky im už bežal oproti. „Zobral ju, poďakoval, viac sme sa nevideli. Verím, že sa dostala z najhoršieho,“ dodala Miška s tým, že sa chce pani ozvať.

Dospelí by sa od nich mohli učiť: Pozrite sa, čo dokázali deti! Trúfli by ste si na to?