Nočná mora slovenských včelárov! Nová hrozba len pár kilometrov od slovenských hraníc

Maďarský zväz včelárov len prednedávnom vydal varovanie, pri ktorom upozorňuje svojich členov,  aby venovali zvýšenú pozornosť svojim včelniciam. V oblasti Győr-Moson-Sopron sa totiž vyskytuje sršeň ázijský, ktorý už predstavuje na viacerých miestach vo svete veľké ohrozenie. Je predátorom našich včiel a dokáže zlikvidovať celé včelnice, keďže jeden sršeň za jediný deň dokáže zožrať až 50 včiel.

Potvrdzuje to aj predseda včelárov bratislavského kraja Slovenského zväzu včelárov (SZV) Milan Rusnák. “Ázijský sršeň je mimoriadny dravec a 60 % jeho stravy tvoria včely. Avšak, likviduje akýkoľvek hmyz. Je to výborný letec - chytí za letu vážku, mäsiarku a ľahko si poradí aj so včelou. Odcvakne jej hlavu i bruško a s hruďou, kde sa nachádza najviac bielkovín, odchádza,” vysvetľuje odborník s tým, že na Slovensku sa zatiaľ nevyskytuje.

V roku 2004 ho doviezli kontajnerom do Francúzska a odtiaľ sa šíril 100 km ročne po celom Francúzsku, nachádza sa aj v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, zasahuje do hraníc južného Nemecka a na hranice Švajčiarska a Rakúska. V 2016  ho Európska Únia vyhlásila za invázny druh. Tento druh je špecifický aj tým, že je mimoriadne agresívny, čo sa týka aj obyvateľstva.

“Náš sršeň napr. zaháňa cyklistu 20 metrov a potom sa vráti. Ázijský sršeň ho naháňa 200-300 metrov a normálne ho “dobodá”. Na človeka sa môže vrhať aj niekoľko desiatok týchto sršňov. Ide o mimoriadne účinný a bolestivý jed. Takže nemajú problém len včelári, ale aj bežní ľudia i dobytok. Je extrémne dravý a má rôzne stratégie,” ozrejmuje Rusnák, podľa ktorého sa tento problém už čoskoro môže týkať aj Slovenska. V prípade jeho nájdenia u nás je nevyhnutné ho hneď zahubiť, kým sa nerozmnoží. Ak sa tak stane, rozšíri sa aj do 50-80 km vzdialenosti od miesta výskytu.

To, či je Slovensko na tento druh pripravené, si prečítajte na ďalšej strane:

Sršeň ázijský dokáže za rok zlikvidovať približne 50-100 včelích hniezd a prostriedkov, ako sa pred nimi brániť, nie je veľa. Jednou z možností je včelince presťahovať, alebo existujú aj špeciálne pasce, ktoré však len zredukujú počet sršňov. V prípade, že je včelia rodina napadnutá sršňami, končí svoj život do 3-4 týždňov a keď je takýchto hniezd veľa, je logické, že včelárstvo neprosperuje. Včelstvá sú úplne zničené a následkom je znížená produkcia medu.

“Hoci Slovensko má obrovské skúsenosti s inváznymi druhmi, na takéto niečo pripravené nie je. Netreba robiť paniku, možno sa u nás šíriť nebude, ale treba byť v pozore. Toto sú následky zmeny klímy,” poznamenáva. Tento invázny druh sa ničí rôznymi spôsobmi. Buď chemicky priamo do hniezda,  alebo sa zmrazuje. “Najúčinnejší je odchyt kráľovien na jar - to znamená, že kráľovná = jedno zničené hniezdo. Bude to síce náročné, ale zvládneme to. Každý bude musieť používať pasce, bude spustený monitoring a Štátna ochrana prírody už má nastavený systém rýchleho ohlasovania takýchto druhov,” dopĺňa Milan Rusnák.

A čo má robiť človek, ktorý sa dostane do kontaktu s týmto druhom? Podľa odborníka je odpoveď jasná: zakryť si tvár, prikrčiť sa a okamžite z miesta utiecť. Po zotmení sršne nelietajú. Pri prechádzkach je potrebné mať pokrývku hlavy - šiltovku, klobúk, alebo kapucňu. Zasiahnutým osobám je potrebné dať antisérum a studený obklad na bodnuté miesto. Určite je nevyhnutné vyhľadať pri nevoľnosti lekársku pomoc.

Čím všetkým je sršeň ázijský špecifický, si prečítajte na ďalšej strane:

INFOBOX
Sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax)
Nedávno introdukovaný druh v Európe pravdepodobne prostredníctvom lodnej dopravy (2004), prvýkrát spozorovaný v juhozápadnom Francúzku. Druh prudko zvyšuje svoju populáciu. Sršne ázijské predstavujú potenciálnu hrozbu pre včelárov (živia sa našimi včelami), ovocinárov a alergikov. Je o niečo menší, než jeho európsky príbuzný sršeň. Kráľovné dosahujú dĺžku 30 mm, samce sú o niečo menšie 24 mm a ostatné jedince merajú okolo 20 mm. Tento druh má výrazne žlté nohy, sfarbenie na hlave a hrudi je prevažne čierne so širokým oranžovým pásom na brušku.

Kráľovná začne na jar budovať hniezdo, zvyčajne v nízkych kríkoch alebo škárach, do ktorého v krátkej dobe nakladie vajíčka. V tomto období je zraniteľná, až kým sa nevyliahnu robotnice. Po niekoľkých mesiacoch hniezdo opustia a stavajú si nové hniezdo v korune stromov, ktoré rastie enormnou rýchlosťou až do jesene. V hniezde sa môže nachádzať niekoľko 100 alebo 1000 jedincov. Samce a robotnice umierajú ešte pred zimou. Živí sa ovocím, loví hmyz, vrátane múch, vážok a ďalších. Napáda aj včelstvá, naše európske včely sa proti ním nedokážu brániť. (Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Asian_hornet)