PODVODY Odborníci: Za pol roka zmizlo Slovákom z účtov 12 miliónov! POZOR! Nik nie je v bezpečí

Pre každého vraj existuje nejaký podvodník. Podľa odborníkov zo Slovenskej bankovej asociácie podvody medziročne vzrástli o viac ako 80 percent, od čias covidu dokonca o 500 percent. „Neexistuje rozdiel medzi mužmi, ženami, mladými, starými, vzdelanými či menej vzdelanými. Podvody sú fenoménom doby a zdokonaľovaním technológií budú narastať,“ hovorí Ján Adamovský, predseda Komisie podvody Slovenskej bankovej asociácie a riaditeľ bezpečnosti Slovenskej sporiteľne.

„Podvodníci sú prešpekulovanejší a kým donedávna sa nabúrali do účtov ľudí alebo im stiahli peniaze z karty, dnes takzvaným priateľstvom s klientom prinútia jeho samého, aby im peniaze poslal,“ približuje metódy novodobých podvodníkov. Podľa Adamovského je z pohľadu množstva podvodov na prvom mieste phishing, pri výške zneužitej sumy prevládajú podvody s investovaním do kryptomien. "Boj proti podvodom je celospoločenským problémom, ktorý si vyžaduje aktívnu spoluprácu. Podvodníci sú vynaliezaví a využívajú techniky sociálneho inžinierstva, slabiny sociálnych sietí, aj nástup technológií umelej inteligencie," vymenúva Adamovský.

Lákadlom môže byť napríklad novoobjavené dedičstvo, na predaj ponúkaná „nevyzdvihnutá“ batožina, údaje potrebné k „prijatiu“ platby od kuriéra pri predaji hnuteľných vecí cez bazárové stránky, do popredia vystupujú aj tzv. romantické podvody a nedávno aj esemesky od ministerstva dopravy, ktoré vyzerali ako pravé a žiadali od ľudí zaplatenie diaľničnej známky. „Na vrchole rebríčka s podozrivými ponukami sú sociálne siete, je to hlavne reklama, ktorá je sprostredkovaná osobnosťami alebo celebritami,“ uviedol generálny riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.

„Veľká časť podvodov je spojená s vysoko sofistikovanými skupinami organizovaného zločinu,“ vysvetlil vedúci oddelenia prevencie podvodov vo Všeobecnej úverovej banke Radomír Adamkovič. „Pri investičných podvodoch, ako je napríklad podvodné investovanie do kryptomien, klienti v dôsledku manipulácie podvodníkov prevádzajú svoje finančné prostriedky na cudzie účty za vidinou investičnej príležitosti, priblížili predstavitelia SBA. Ak ide o transakcie realizované klientom, v zmysle platnej legislatívy je pri autorizovanej transakcii za škodu zodpovedný klient. Banky však v snahe ochrániť finančné prostriedky klienta vykonávajú aktivity, aby zabránili ďalším platbám zmanipulovaného klienta a mnohokrát aj páchaniu trestného činu,“ uviedol.

Momentálne do hry vstupuje aj umelá inteligencia. „V poslednom obdobím registrujeme nárast výskytu deepfake videí, v ktorých vystupujú známe domáce osobnosti, napríklad moderátori televízií. Vďaka deepfake metóde hovoria do kamery text, ktorý by nikdy nepovedali. Zvyčajne odporúčajú nejaký produkt, biznis plán,“ približuje nové metódy Adamkovič.

Skutočnosť, že s finančným podvodom sa stretávame často potvrdzuje aj najnovší prieskum spoločnosti Focus, podľa ktorého sa každý štvrtý Slovák pri investovaní stretol s podvodníkom. Tretina z nich dokonca prišla o sumu do päťtisíc eur. Najčastejšie išlo o ponuku alebo reklamu so známymi tvárami, prípadne o telefonickú ponuku. Takmer dve tretiny z týchto ľudí prišli pri podvodných investičných ponukách o sumu do tisíc eur. Tretina dokonca o sumu do päťtisíc eur.

Maroš Ovčarik zo spoločnosti Partner Investments upozorňuje na päť najčastejších podvodných spôsobov. Prvým je rýchly a obrovský zisk. „Hovoríme o investičných podvodoch založených na podobných formách, ako je Ponziho schéma alebo pyramída. Na Slovensku je známy nedávny príklad košickej firmy Axe Capital, kde 430 veriteľov prišlo takmer o 50 miliónov eur,“ vysvetľuje Ovčarik. Ďalším je 100 % garancia výnosu. Podľa Ovčarika má ale každá investícia určité riziko a v žiadnom prípade sa pri investícii nesmie objaviť formulácia „100 % garancia“. Pozor si treba dať aj na to, kde investujete. Na Slovensku sa môžu venovať spoločnosti investovaniu peňazí iných ľudí a firiem iba vtedy, ak získajú od Národnej banky Slovenska potrebnú licenciu.

Existuje aj viacero klamlivých tvrdení, ktorými vás podvodný investor môže nalákať. „Takými tvrdeniami sú napríklad – „kopíruj investičné stratégie úspešných investorov a zbohatneš“, „investovanie je bez rizika“, „reality neklesajú“, „máme tajné informácie, ktoré sú garanciou vysokého zisku“ alebo napríklad aj „zlato ochráni vždy voči inflácii,“ tvrdí Matej Dobiš, analytik portálu Finančný kompas. Podvodnou investičnou praktikou je, podľa jeho slov, tiež nátlak na investovanie do jedného investičného produktu. „Príkladom je napríklad pretláčanie jedného typu aktíva, či už akcií, dlhopisov, zlata, či dokonca kryptomien. Ak ste sa dostali k investícii iba na základe reklamy, skontrolujte si históriu jej výnosov,“ dodal Matej Dobiš.

Klient, volajme ho Pavol, narazí na lákavú reklamu na sociálnej sieti, vyplní a odošle vstupný dotazník. „Do pol hodiny si píše s investičným poradcom cez chat, potom si zavolajú. Poradca je presvedčivý a Pavol posiela vstupnú investíciu 249 eur,“ približuje konkrétny prípad biznis vlastník agilného tímu na prevenciu podvodov v Tatra banke Robert Dékány. „Po vstupnej investícii ostáva v kontakte s maklérom, komunikujú o trhu a jeho vývoji. Po siedmych týždňoch Pavlova investícia narástla na 7960 €. Vzhľadom na výborné výsledky posiela ďalších 4990 €,“ vraví Dékány. O pár týždňov má Pavlova investícia hodnotu 46 000 eur. Rozhodne sa ju vybrať. „Aby tak mohol urobiť, musí zaplatiť dane v sume 9000 €, o niekoľko dní k tomu pribudne ešte ďalších 2200 €. Síce nerád, ale uhradil ich a čaká. Maklér ale prestal komunikovať, Pavol si overuje platformu, na ktorej si overoval údaje, tá prestala fungovať tiež. Tuší, že je zle. Skontaktoval banku a podal reklamáciu. Od poslednej transakcie prešlo viac ako 10 dní, platby išli SEPA platbou na zberný účet Bifinity. Dostáva odpoveď, že prostriedky nie je možné vrátiť, vzhľadom na tretiu stranu, odkiaľ boli zasielané ďalej. Pavol prišiel o viac ako 17 tisíc eur,“ dodal Dékány.

Phishing - podvodný email, ktorý vyžiada heslá, alebo presmeruje na falošnú stránku, alebo
doručenie falošnej stránky v dôveryhodnej aplikácii, ktorú klient používa napr. FB, POŠTA, PACKETA, VINTED a pod.

Pharming - presmerovanie webovej stránky na podvodnú, môžeme považovať aj reklamu na
GOOGLE, ktorá pri vyhľadaní web stránky banky ako prvú ponúkne falošnú stránku

Spoofing - maskovanie odosielateľa pri sms správach

Smishing - doručenie podvodného linku cez SMS

Vishing - vylákanie citlivých prístupových údajov prostredníctvom telefonátu

Malware - nainštalovanie škodlivého programu do zariadenia obete, za účelom zbieranie hesiel

Teamviewer - získanie úplnej kontroly nad PC, mobil alebo tablet obete nainštalovaním
software, prostredníctvom ktorého útočník kontroluje a ovláda obeť.
Zdroj: Slovenská banková asociácia