KONIEC doplácania na susedov. "Škrtiči radiátorov" za teplo doplatia stovky eur! TOTO je dôvod!

Rozpočítavanie nákladov na teplo môže už o pár dní mnohých prekvapiť. Kým v minulosti platila zásada, že nameraná spotreba v bytovke sa delila medzi byty rovným dielom bez ohľadu na spotrebu, vymyslel sa spôsob rozpočítavania nákladov cez základnú zložku a spotrebnú zložku. Avšak niektorí si našli spôsob, ako obísť aj túto zmenu.

O čo vlastne išlo? Základná zložka zahŕňa náklady za spotrebované teplo rozpočítané na štvorcový meter a vlastník ju nevie ovplyvniť. Spotrebná zas obsahuje náklady za spotrebované teplo, ktoré sú vypočítané z meračov na radiátoroch. A tu sme vedeli ušetriť.

Vyhláška uvádzala, že „základná zložka tvorí 60 a spotrebná 40 percent z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov nedohodnú inak.“ A práve posledná veta je kľúčová. Stávalo sa totiž, že bytové domy mali základnú zložku nastavenú pod 40 percent, niektoré až na nula percent. A tak mali ľudia vypnuté radiátory a vykurovali ich susedia. Nastávali teda situácie, že dva byty s rovnakou výmerou mali aj desaťnásobný rozdiel v nákladoch na vykurovanie.

Ale tomu je už koniec. „Nový spôsob rozpočítavania zabezpečí spravodlivejšie rozdelenie nákladov na teplo tak, aby boli dôslednejšie zohľadnené fyzikálne vlastnosti tepla. Bytový dom je totiž vykurovaný ako celok a teplo v ňom prestupuje medzi bytmi, čo však spôsoby merania dodaného tepla nezohľadňujú. Preto bolo už v starej vyhláške odporúčané, aby sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa plochy bytov,“ uviedol pred časom pre náš denník Michal Ilovič, riaditeľ odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. „Mnohé domy si napriek tomu odsúhlasili, že budú väčšinu nákladov rozpočítavať podľa spotreby. Často v nich boli aj veľmi „šetrní“ vlastníci, ktorí svoje radiátory vypli úplne. Robili tak jednoznačne na úkor susedov, ktorí platili za teplo aj namiesto nich.“

Rozdiely v platbách boli najmä v domoch, ktoré nerešpektovali odporúčanie rozrátavať podľa meračov 40 % nákladov a dohodli sa podľa meračov rozpočítavať viac, napríklad 60 % alebo niekedy až 80 % nákladov, čo vyhláška pripúšťala. Podľa Iloviča tak boli rozdiely v platbách za teplo na meter štvorcový päť, ale aj 11-násobné, čo nie je fyzikálne možné. „V bytoch, ktoré znášali tieto extrémne náklady, to predstavovalo taký objem tepla, ktorý nemohli prostredníctvom radiátorov minúť,“ vysvetlil.

Nový spôsob rozpočítavania síce nezabráni prestupom tepla v dome, avšak môže mať pozitívne dôsledky. Ak vlastníci bytov s vypnutými radiátormi začnú platiť primeranejšiu sumu za teplo, ktoré k nim prešlo od susedov, je to signál, že nekúriť v byte sa už neoplatí. „Šetriť na teple sa dá aj inak ako na úkor susedov. Optimálnu teplotu vedia postrážiť termoregulačné hlavice. Ak sme doma, stačí ich nastaviť na stupeň 3, pri odchode či večer na stupeň 2. Stlmiť úplne ich je vhodné len na pár minút počas vetrania,“ opísal možnosť šetrenia Michal Ilovič.

Nová vyhláška naďalej odporúča pomer základnej a spotrebnej zložky 60 % ku 40 %, a pritom obmedzuje minimálnu výšku základnej zložky, na ktorej sa môžu vlastníci dohodnúť, na 30 %.

Zásadný rozdiel pri novom spôsobe rozpočítavania je v tom, že podiel, akým sa budú rozrátavať náklady podľa meračov a podľa plochy bytu, bude overený na základe kontrolného mechanizmu zohľadňujúceho špecifiká konkrétneho bytového domu. Ten má zabezpečiť, aby pomer ceny za teplo na meter štvorcový v byte s najnižšími a najvyššími nákladmi v dome nepresiahol 2,5 násobok.

Podľa predbežných prepočtov by sa mala pri uplatnení kontrolného mechanizmu vo väčšine bytových domov základná zložka pohybovať v rozmedzí 60 až 70 percent.

Komu po novom hrozia nedoplatky? „Nedoplatky budú mať tí vlastníci, ktorí vôbec nekúria alebo extrémne šetria. Horná hranica môže atakovať aj sumy cez 200 eur za rok. Percentuálne, to už ale vyzerá horšie. Náklady môžu byť vyššie aj o sto a viac percent,“ hovorí odborník na energie v domácnostiach a bytových domoch Michal Kundrata zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. „Na druhej strane byty, ktoré mali najvyššie náklady, ušetria aj stovky eur a rádovo desiatky percent za rok,“ uviedol.

Podľa Iloviča väčšinu vlastníkov bytov v domoch, ktoré rozpočítavali v pomere 60 % a viac podľa plochy bytov, nepocítia zásadnú zmenu. Významnejší nárast platieb za teplo sa ale dotkne tých vlastníkov bytov, ktorí sa doteraz nechali vykurovať susedmi. „Napríklad v prípade, keď pôvodná základná zložka bola do 30 percent a po novom to bude 60 až 70 percent, môže v bytoch, ktoré mali vypnuté radiátory, stúpnuť platba za teplo dvoj- či trojnásobne,“ dodal Michal Ilovič.

Starý postup:

- Vlastníci si určili pomer medzi základnou (ZZ) a spotrebnou zložkou (SZ) vopred a podľa toho sa rozpočítavali náklady na celý dom. V minulosti vyhláška odporúčala, aby sa celkové náklady na teplo rozdelili v pomere 60 % na základnú a 40 % na spotrebnú zložku podľa údajov na meračoch na radiátoroch.

PROBLÉM: Vlastníci sa mohli dohodnúť aj na inom pomere, napríklad 20 % základná a 80 % spotrebná zložka. V týchto prípadoch boli rozdiely v platbách výrazné a rozpočítavanie nespravodlivé.

Nový postup:

- Pri rozpočítaní podľa odporúčaného pomeru základná zložka 60 % a spotrebná 40 % treba vypočítať náklad na teplo v eurách na meter štvorcový za rok pre každý byt.

- Hodnota pre byt s najvyšším nákladom na meter štvorcový sa vydelí hodnotou pre byt s najnižším nákladom – výsledok je podiel špecifických nákladov vykurovaného priestoru (P).

- Ak je tento podiel viac ako 2,5 a rozdiel v platbách za meter štvorcový medzi bytmi je viac ako 2,5-násobný, treba zvýšiť podiel základnej zložky do tej miery, aby bol rozdiel nižší alebo rovný 2,5.

- Vhodný pomer základnej a spotrebnej zložky v konkrétnom dome sa overuje pomocou kontrolného mechanizmu výpočtom a podľa neho sa rozpočítajú náklady v celom bytovom dome.

RIEŠENIE: Spravodlivejšie rozdelenie nákladov zabezpečuje kontrolný mechanizmus, jeho výsledky musia vlastníci pri stanovení základnej a spotrebnej zložky rešpektovať.