Najväčšia SKÚŠKA každého rodiča: Ako zvládnuť vzdorovité dieťa?
1. 4. 2025, 9:07
Obdobie vzdoru je náročnou skúškou pre každého rodiča, no zároveň dôležitou súčasťou vývinu dieťaťa. Začína sa okolo 2. roku a prejavuje sa silnou túžbou presadzovať vlastnú vôľu. Ako zvládnuť detské výbuchy hnevu, nastaviť jasné hranice a pritom sa nezblázniť? Odborníčka odporúča osvedčené stratégie, ako toto obdobie zvládnuť s pokojom a pochopením.
Zdroj: shutterstock
Zdroj: instagram Daniela Libezňuk
Zdroj: shutterstock
Galéria k článku
Obdobie vzdoru je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa a pre mnohých rodičov predstavuje náročnú skúšku trpezlivosti. Začína sa okolo 2. roku života a končí obvykle okolo 5. Vyznačuje sa silnou túžbou dieťaťa presadzovať svoju vôľu, no z praxe vieme, že niekedy, my rodičia, ideme takzvane „na doraz“.

Toto obdobie môže trvať rôzne dlhý čas v závislosti od temperamentu dieťaťa, rodinného prostredia a spôsobu výchovy. Vzdor vrcholí okolo 2,5 až 3 rokov a postupne sa zmierňuj. „Do 5 rokov by malo byť vzdorovité správanie menej intenzívne a menej časté, pretože dieťa už dokáže lepšie vyjadriť svoje potreby a zvládať frustráciu,“ vysvetľuje detská psychologička Beáta Tancsáková.
Zdroj: Redakcia Plus JEDEN DEŇ
Detská psychologička Beáta Tancsáková, pozná z praxe situácie, ktoré sú náročné nie len pre dieťa, ale aj pre rodičov
Akú zvoliť stratégiu
Dôležitou stratégiou pre rodičov je uznať pocity dieťaťa skôr, než nastavia hranice. Ak sa rodič sústredí len na zákaz alebo príkaz, môže dieťa reagovať ešte silnejším odporom. „U nás bolo u prvej dcéry obdobie vzdoru katastrofálne, ja som mala pocit, že so mnou potrebuje neustále bojovať. Často to končilo krikom obidvoch a potom sa dostavili výčitky...teda z mojej strany,“ hovorí Mirka z Trenčína s tým, že nejeden krát si počas náročného obdobia aj poplakala.
Zdroj: Redakcia Plus JEDEN DEŇ
Mirka sa , tak ako mnoho iných rodičov, počas obdobia vzdoru dcéry poriadne vytrápila
Rodičia by mali používať jazyk, ktorému dieťa rozumie, a ponúkať mu obmedzený výber možností. Napríklad namiesto priameho príkazu na obliekanie je efektívnejšie nechať dieťa vybrať si medzi dvoma alternatívami. Takto si zachová pocit kontroly, no zároveň rešpektuje stanovené hranice. „Začalo sa to lepšiť, keď dostala od nás pocit, že môže aj ona rozhodovať, ale chcelo to neskutočnú dávku trpezlivosti,“ dodáva Mirka.