EXPERT NA MIKROBIÓM: Chcete byť zdraví? Jedzte dúhu a vlákninu

Podľa najnovších prieskumov trpí nedostatkom vlákniny v strave až 75 percent Slovákov. Prieskum bol uskutočnený formou dotazníka a zberu údajov o stravovacích návykoch reprezentatívnej vzorky slovenskej populácie. Nedostatok vlákniny v strave znamená, že ľudia nekonzumujú dosť ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov a strukovín, ktoré sú hlavným zdrojom tejto dôležitej živiny.

„Málokto vie, že vláknina sú vlastne zložité cukry, ktoré sú primárne v ovocí, zelenine, obilninách či strukovinách,“ vysvetľuje expert na mikrobióm Martin Haranta s tým, že za posledných 100 rokov sme prešli veľmi dramatickou zmenou stravovania a  ľudia dnes jedia žalostne málo vlákniny, ktorej potrebuje naše telo asi 30 gramov denne.

Môžeme si to predstaviť tak, že by sme mali denne zjesť 5 hrstí ovocia a zeleniny, strukovín, semiačok, orechov.

To, že máme nedostatok vlákniny väčšinou nezistíme, kým neprídu problémy, napríklad zápcha. „Nedostatok vlákniny však, aj keď to necítime, vážne poškodzuje črevnú biomasu, črevné baktérie, mikrobióm, ktorý je v hrubom a tenkom čreve, ktorý je spoluzodpovedný za naše zdravie zásadným spôsobom,“ zdôrazňuje.

Ak sa takto stravujeme 10 – 15 rokov, postupne v čreve dochádza k rozvratu, čo je vedie k nástupu rôznych chronických ochorení.
Podľa odborníka si nejedením vlákniny pomaly privodzujeme funkčné poruchy trávenia, čo je zápcha, hnačka, nafukovanie či reflux, ale vo vyššom veku môže byť jedným z faktoroch vzniku  chronických ochorení, napríklad srdcovocievnych, metabolických porúch, môže privodiť aj diabetes druhého typu a aj rakovinu.
Pritom, ak sa týmto problémom chceme vyhnúť, riešenie je pomerne jednoduché – jesť pestro a zdravo.

Pre väčšinu Slovákov sú synonymom vlákniny ovsené vločky. Stačí teda jesť ich niekoľkokrát za deň? „Vláknina je špecifická v tom, že to nie je iba jedna vláknina. Je to obrovský súbor rôznych molekúl, je ich veľmi veľa typov a my potrebujeme jesť viaceré typy, takže ovsené vločky nestačia,“ vysvetľuje Haranta a dodáva, že jeden druh vlákniny vyživuje iba určitú skupinu baktérií, preto je ideálne, keď jeme dúhu, teda pestrofarebnú stravu.
 

V zime jeme hlavne veľa tropického ovocia, to však nemusí byť vždy tou správnou voľbou. „Pri ňom je veľa premenných, ak je tropické ovocie dobre dovezené a je zrelé, tak je v poriadku, ale ak je odtrhnuté veľmi nezrelé a dozrieva po ceste, tak to nie je ideálna potravina,“ hovorí expert na mikrobióm.

Zaujímavé je, že napríklad pri banánoch je dôležité, či sú ešte zelené alebo už žltohnedé. Keď je banán zelený, má v sebe veľa rezistentných škrobov a správa sa podobne ako vláknina, teda živí naše dobré baktérie. Keď banán žltne, je sladší, lebo tie rezistentné škroby sa rozpadnú na jednoduché cukry, ktoré nie sú výživou pre dobré baktérie. Takže z pohľadu starostlivosti o črevný mikrobióm sú zelené banány zdravšie.