Smutné výročie: Pred 35 rokmi sa v Leopoldove odohrala najväčšia vzbura väzňov
29. 3. 2025, 8:45
Zdroj: nmh
Do histórie sa zapísala ako najväčšia vzbura väzňov v dejinách slovenského a českého väzenstva. V dôsledku revolty odsúdených zahynul jeden väzeň, takmer 30 utrpelo zranenia a materiálne škody dosiahli viac ako 27 miliónov vtedajších korún. V piatok 28. marca uplynie 35 rokov od potlačenia veľkej vzbury väzňov v leopoldovskej väznici. Tá sa odohrala koncom marca roku 1990.
Zdroj: Ingrid Timková
Zdroj: tasr archív
Zdroj: tasr archív
Galéria k článku
Počas novembrových a decembrových udalostí v roku 1989, ktoré viedli k pádu totalitného režimu v Československu, vzniesli svoje požiadavky aj väzni. Vzbure väzňov v Leopoldove predchádzala amnestia bývalého prezidenta Václava Havla, keď sa vzbúrenci z radov trestancov domnievali, že na slobodu pôjdu všetci.
„Amnestia sa dotkla takmer všetkých, ale nie všetci väzni išli hneď na slobodu a podľa svojich predstáv. Prvá vzbura sa odohrala už na začiatku januára 1990 a vyvolali ju najmilitantnejší väzni. Vzbura bola pomerne rýchlo potlačená, keďže bola malého rozsahu. Následne najagresívnejších väzňov porozmiestňovali po iných ústavoch v rámci Slovenska. Medzi nimi bol napríklad aj Tibor Polgári. Ten bol neskôr vodca skupiny, ktorá vyvraždila dozorcov koncom novembra 1991,“ uviedol pre TASR bývalý vyšetrovateľ Václav Kuna. Bol poverený vyšetrovateľ v rámci pracovnej skupiny, ktorá pozostávala približne z desiatich vyšetrovateľov.
Prvá vzbura väzňov sa udiala vo väzenskom zariadení v Želiezovciach
Prvá vzbura väzňov sa udiala 19. decembra 1989 vo väzenskom zariadení v Želiezovciach, kde väzni na protest odmietli rannú stravu a nastúpiť do práce. Tento protest však neprerástol do násilného stretu s ozbrojenými zložkami.
Svoje požiadavky 23. decembra 1989 vzniesli aj väzni z basy v Leopoldove na stretnutí s Fedorom Gálom a básnikom Ľubomírom Feldekom, ktorí zastupovali koordinačné centrum Verejnosti proti násiliu, slovenským ministrom spravodlivosti Ladislavom Košťom a s predsedom slovenskej vlády Milanom Čičom. Požiadavky sa netýkali len humanizácie väzenského systému, ale aj rozsahu očakávanej amnestie.
Zdroj: stvr
„Prvé demonštrácie sa začali už vo februári, čiže to nebola akcia zo dňa na deň,“ vysvetlil. Väčšina leopoldovských väzňov bola zaradená do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Z nich si vyše 200 odpykávalo dlhoročný trest odňatia slobody za vraždu, 170 za znásilnenie, 370 za lúpeže, 320 za krádeže veľkého rozsahu.
Podľa Kunu v čase veľkej vzbury "našťastie" už nebolo v Leopoldove umiestnených pôvodných 2500 väzňov, v marci 1990 sa tam nachádzalo približne 1000 trestancov.
„Prvé demonštrácie sa začali už vo februári, čiže to nebola akcia zo dňa na deň,“ vysvetlil. Väčšina leopoldovských väzňov bola zaradená do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Z nich si vyše 200 odpykávalo dlhoročný trest odňatia slobody za vraždu, 170 za znásilnenie, 370 za lúpeže, 320 za krádeže veľkého rozsahu.
