Mária PRIŠLA pri havárii O VNÚČIKA Jakubka: Po tej tragédii som už nemala chuť žiť!

Mária Michalková (74), z Poproča, smúti za vnúčikom každý deň. Aj počas včerajšieho spomínania sa pri každom vyslovení jeho mena rozplakala.

„V čase nehody som mala 57 rokov, ale po tej tragédii som už nemala chuť žiť,“ tvrdí. Poznamená, že cesta na púť bola spočiatku pokojná. „Až pokiaľ sme neprišli do osudnej zákruty pod Pačianskym kopcom. Autobus zrazu zastavil a šofér vystúpil, aby skontroloval, čo spôsobilo závadu. Spomínam si len na bezmocnosť, keď autobus začal cúvať a my, ktorí sme sedeli v strede a zadnej časti autobusu, sme už nestihli vystúpiť, keďže otvorené boli len predné dvere,“ rozpráva smutne.

Na ďalšie podrobnosti si Mária veľmi nepamätá. Myslí, že to bolo následkom šoku i silného nárazu.

„Viem však presne, že som po dopade autobusu na lúku pod svahom, stále zháňala Jakubka, ale márne, nikto mi nevedel povedať, kde je. Neskôr sme sa s jednou Popročankou chceli dostať späť na cestu. Napokon sme zostali sedieť pod svahom, lebo zdravotníčka, ktorá prišla so sanitkou na miesto tragédie ma upozornila, že sa nemám hýbať, keďže som mala na hlave veľkú ranu. Medzi tým som sa stále obzerala, či neuvidím chlapca. Vypytovala som sa ľudí, ale bezúspešne,“ hovorí a oči jej zalievajú slzy.

Ona sama skončila v gelnickej nemocnici. „Až tam mi povedali tú hroznú správu, že môj milovaný vnúčik zahynul pod autobusom… Stratila som v danom momente chuť do života. Päť rokov po tragédii som denne chodila na jeho hrob. Potom som však ochorela a pred rokom som dokonca po porážke skončila na invalidnom vozíku,“ plače nešťastná žena.

Za sedemnásť rokov neprešiel jediný deň, aby si na milé chlapča nespomenula. „K nešťastiu došlo v auguste 2003 a v tom istom roku v októbri som bola na mariánskej púti opäť. Celú cestu tam aj späť som preplakala,“ vraví Mária a dodáva: „Pokiaľ budem žiť, na môjho vnúčika nikdy nezabudnem!“

Nedeľa 3. augusta 2003 sa navždy zapísala čiernymi písmenami do histórie Rudníka i Poproča. V ten deň sa pútnici z týchto obcí vybrali trasou, ktorú už poznali naspamäť. V autobuse sa v tom čase viezlo 47 cestujúcich, väčšinou vo vyššom veku. Aj preto uprosili vodiča Martina Gumáňa, aby ich vyviezol až na úpätie kopca. Poznal pútničky, aj preto v snahe vyjsť im v ústrety, napriek zákazovej značke, prešiel Úhornou a vybral sa stúpať hore Pačianskym kopcom. Za dedinou, v ostrej ľavotočivej zákrute, ktorú zdolával na dvojke, sa autobus zastavil. Šofér zatiahol ručnú brzdu a išiel skontrolovať čo mohlo závadu spôsobiť. Vtom sa, autobus sa pohol a začal samovoľne cúvať. Ľudia, ktorí sedeli vpredu začali za jazdy vyskakovať, vodič sa snažil nastúpiť do rozbehnutého autobusu, avšak márne. Všetci sa už len s hrôzou pozerali ako sa kolos rúti dole kopcom, urobí niekoľko kotrmelcov, prehupne sa cez zvodidlá a skončí prevrátený na lúke pod svahom. Bilancia nehody bola hrozná, jedenásť ľudí zomrelo na mieste nešťastia a dve ženy na následky zranení zomreli zhruba po dvoch týždňoch, 25 cestujúcich sa zranilo. Keď sa vodič dozvedel, koľko pútnikov zahynulo, skončil na psychiatrii. Následne musel čeliť obvineniu zo zabitia z nedbanlivosti. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, neskôr Krajský súd v Košiciach ho o štyri roky oslobodili. Súd rozhodol, že tragédiu spôsobila technická porucha a vodič za ňu nemohol. Zaistil autobus po zastavení parkovacou brzdou, ktorá však bola nefunkčná. Potvrdili to aj výsledky expertíz, Martin Gumáň netajil radosť z toho, že ostal na slobode.

Na šikovného chlapčeka, ktorý bol nielen vynikajúcim žiakom, ale aj talentovaným futbalistom, jeho rodáci nezabudli. Miestny futbalový klub OFK Slovan Poproč organizuje ako spomienku na Jakubka turnaj žiakov, ktorý nesie jeho meno. Babka Mária, pokiaľ jej to zdravie dovolilo sa nielen memorialu zúčastňovala, ale aj vždy napiekla koláčiky pre jeho účastníkov. Teraz to už bohužiaľ nezvládne, keďže nohy ju neposlúchajú.

Koná sa každoročne začiatkom augusta pri Kaplnke Panny Márie Snežnej nad obcou Úhorná. Prvá písomná zmienka o tomto mieste pochádza z roku 1813. Murovanú kaplnku, ktorá je na tam, postavili v rokoch 1937 – 1941. Stojí pred ňou socha Panny Márie Pomocnice pri ktorej vyviera liečivý prameň. Oddávna sem prichádzajú matky so svojimi deťmi a modlia sa za ich uzdravenie.