DETAILY SMRTI Lučanského: Komisia podrobne opísala, čo ukázali kamery

Obsiahla správa  detailne opisuje posledné hodiny života bývalého policajného šéfa Milana Lučanského v prešovskom ústave na výkon väzby. Jej hlavným odkazom je to, že si zranenia spôsobil sám, spáchal samovraždu a nedalo sa tomu zabrániť, ale aj fakt, že to, čo sa presne udialo v cele, v ktorej bol sám, nie je možné overiť. Isté je aj to, že prvý úraz jeho oka, ktorý utrpel už tri dni po uväznení, si spôsobil vlastným konaním.

Už vtedy sme informovali, že dozorcom, ktorí si všimli jeho krvnú podliatinu pod okom, tvrdil, že sa v noci nešikovne pošmykol na šľapke a okom dopadol na rám kovovej postele. Popoludní sa sám pýtal na ošetrenie a preto ho previezli do prešovskej nemocnice a odtiaľ do ružomberskej, kde ho operovali.

Štipľavý odkaz komisii od zástupcu rodiny nebohého Lučanského si môžete prečítať TU.

Komisii sa však nepáči, že pri jeho premiestňovaní v priestoroch nemocnici justičná stráž z Banskej Bystrice použila putá, retiazky aj spútavací opasok. Pritom o ich použití rozhoduje riaditeľ alebo ním poverený príslušník. A preto s ohľadom na pooperačný stav Lučanského, po plnej anestéze, hodnotí komisia použitie donucovacích prostriedkov ako neprimerané: “Dochádza nimi k obmedzeniu pohybu väznenej osoby, môže navyše u osôb v pooperačnom stave viesť k nečakanej strate koordinácie pohybu a tým aj k zraneniu.”

To sa aj stalo, Lučanský pri sadaní na vozík pri prevoze na vyšetrenia spadol: „Pri tejto udalosti malo dôjsť k pomliaždeniu temena hlavy Milana Lučanského kontaktom s podlahou chodby v priestore pred izbou. Komisia v tejto súvislosti zistila, že samotná udalosť nemala žiadnu následnú konsekvenciu na zdravotnom stave menovaného.“

Po operácii nasledoval 10-dňový pobyt v trenčianskej väzenskej nemocnici, kde ho po viacerých vyšetreniach umiestnili na psychiatrickom oddelení, aby bol pod nepretržitou kontrolou: „Na základe vyjadrovania a konania Milana Lučanského, ktorý bol opisovaný ako pokojný, rozvážny a racionálny, bez náznaku problémového správania, nebolo zdravotníckym personálom nemocnice identifikované riziko samovražedného konania.“

Z Trenčína ho znova previezli do väzby v Prešove 22. decembra. O týždeň na to sa pokúsil o samovraždu. „Komisia k otázke priebehu mimoriadnej udalosti zo dňa 29. decembra 2020 uvádza, že sa jej zo zistených podkladov nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by spochybňovali medializovanú verziu udalosti, v zmysle ktorej došl o v uvedený deň k pokusu o samovraždu a následnému úmrtiu Milana Lučanského v zdravotníckom zariadení,” napísali členovia komisie a vychádzali z písomných a kamerových záznamov, z dokumentov o zaznamenávaní otváranie ciel, z vyjadrení svedkov a informácií zo zasadnutí poslancov branobezpečnostného výboru.

Podľa správy kamery umiestnené na chodbe pred celami nesnímajú nonstop, ale zapínajú sa až pri zaznamenaní pohybu v snímanom priestore. Krátko pred tragédiou bol záznam na 2 minúty prerušený v čase medzi 16.30 do 16.39 h, kedy dozorcovia pri rozdávaní stravy objavili nehybne ležiaceho.  Komisia potvrdila na základe záznamov z kamery či výpisu systému otvárania dvier a mreží, že Lučanský bol na cele sám a vylúčila, že by k nemu do miestnosti vstúpila iná osoba, ktorá by mu mohla spôsobiť zranenie: “Na videozáznamoch nebola zaznamenaná ani žiadna iná osoba, ktorá by sa nachádzala či zotrvala v chodbe v blízkosti cely.”

Podľa komisie v čase od návratu na celu po pohovore s ústavným psychológom až do času inkriminovanej udalosti cela č. 114 nebola otvorená a dozorcovia na základe nariadeného zvýšeného dohľadu vizuálne kontrolovali Lučanského v pravidelných 30-minútoých intervaloch: “Následne bola cela č. 114 otvorená až v čase vydávania večere (16.39 h) a to potom, čo Milan Lučanský nereagoval na výzvu príslušníka ZVJS na odobratie večere, za účelom preverenia obvineného a následného poskytnutia neodkladných život zachraňujúcich úkonov.”

Členovia komisie ocenili prístup dozorcov pri oživovaní generála, ktorí sa ho snažili zachrániť masážou srdca či dýchaním z úst do úst. Po vojdení do cely referenti podľa ich vyjadrenia zistili, že obvinený leží na posteli na bruchu s hlavou tesne nad čelom postele, okolo krku mal jedenkrát obtočenú ústavnú teplákovú bundu, ktorá bola uviazaná za rukávy o hornú konštrukciu poschodovej postele: “Komisia opakovane uvádza, že v opisovanej polohe je možné vytvoriť také podmienky tlaku a kompresie vnútro-krčných štruktúr, ktoré môžu navodiť stav dusenia kombinovaným mechanizmom pritlačenia krčných tepien a dýchacích ciest, prípadne aj útlaku na blúdivý nerv. V každom prípade opisovaným mechanizmom mohlo dôjsť k strate vedomia po pritlačení krčných tepien a k následnému zastaveniu krvného obehu s potrebou bezprostrednej resuscitácie po uvoľnení škrtidla z krku Milana Lučanského.”

Jeho samoväzba vraj dávala zmysel z dôvodu, že bývalý policajný prezident bol exponovanou osobou, na ktorej by si teoreticky mohli chcieť niektorí obvinení vybiť zlosť. Komisia to označila za „zákonné a adekvátne preventívno-bezpečnostné opatrenie“.

Komisia kritizuje v správe aj oneskorené doručovanie pošty Lučanského z dôvodu kontroly zo strany orgánov činných v trestnom konaní (OČTK), čo spôsobilo, že sa niektorých listov ani nedožil. 

Proti správe hlasovala exministerka vnútra Denisa Saková (Hlas SD), ktorá chce, aby sa správa k prípadu Lučanského do konca vyšetrovania neuzavrela. Rovnako aj poslanec Marián Kotleba (ĽSNS). Nehlasoval Marián Saloň (Smer SD).

Bývalého prezidenta policajného zboru zadržali, keď sa dobrovoľne vrátil z Chorvátska a prišiel vypovedať. Návrhu prokurátora na jeho uväznenie pre obvinenie z korupcie v kauze Judáš vyhovel špecializovaný trestný súd. Z uznesenia, ktoré máme k dispozícii, vyplýva, že rozhodol o jeho umiestnení do kolúznej väzby v Ústave na výkon väzby v Prešove. Bolo to na Mikuláša, 6. decembra. 

Už o tri dni však skončil v nemocnici. Utrpel totiž zranenie oka za záhadných okolností. A práve to sa stalo živnou pôdou pre rôzne konšpirácie, podľa ktorých ho zbili štyria bachari, museli ho dlho operovať v ružomberskej nemocnici a tam ho previezli preto, lebo primárom oddelenia je blízky človek premiéra Igora Matoviča.

Pritom Lučanský sa ešte prostredníctvom advokáta poďakoval nielen zdravotníkom, ale aj príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže za korektný prístup. O dozorcoch v prešovskej väznici a v trenčianskej väzenskej nemocnici povedal: "Chlapci sú zlatí!"

Martina Lučanská, vdova po bývalom policajnom prezidentovi, upozornila, že keď bola pri jeho smrteľnej posteli, stopy na obesení na jeho krku nevidela. Aj z nemocničného prostredia preniklo, že nemal strangulačnú ryhu, teda ryhu po škrtení, obesení. “Nemusí byť, ak bola škrtidlom mäkká a široká tkanina. A môže sa objaviť až po smrti,” vraví súdna znalkyňa.

Navyše, dlhoročný tréner, ktorý sa venuje bojovým športom, vraví, že stačí malý tlak okolo krku a človek upadne do bezvedomia už pri jednoduchom 30-sekundovom škrtení.

Pri nemocničnom lôžku po jasnom pokuse o samovraždu ho strážili príslušníci z väznice, čo by v zmysle predpisov robili v každom prípade. Ako sme sa dozvedeli, “po skúsenostiach z minulosti, keď bol pacient zastrelený v nemocnici cez okno, nechceli nič riskovať.” 

Generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že v prípade samovraždy bolo začaté trestné stíhanie vo veci a preveria postup justičnej stráže aj podmienky väzby. Vyšetrovanie stále nie je ukončené.