Veľké POROVNANIE: Koľko SME SI KÚPILI za priemernú mzdu v roku 1993 a koľko v roku 2021

Veľké POROVNANIE CIEN v rokoch 1993 a 2021: Čo si môžeme kúpiť aj do zásoby a čo nám chýba

Veľké POROVNANIE CIEN: V roku 1993 sme za priemernú mzdu chladničku nekúpili - ako je to dnes?

Na vývoj Slovenska po rozdelení spoločného štátu sa pozreli analytici Národnej banky Slovenska. Naša štartovacia pozícia nebola vôbec ideálna, veď v&nbsp;roku 1995 hrubý domáci produkt (HDP) Slovenskej republiky na obyvateľa v&nbsp;parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej európskej 27-čky. Výrazne sme zaostávali aj za Českom, ktoré už vtedy dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27.

Až medzi rokmi 2000 a&nbsp;2010 sme si polepšili, keď sme dosiahli v&nbsp;tvorbe hrubého domáceho produktu 76,7 % priemeru EÚ 27 a&nbsp;zhruba 90 % českej úrovne. Lenže po roku 2010 slovenská ekonomika znova stratila dych a&nbsp;v&nbsp;posledných rokoch stagnujeme.

Vďaka rastu HDP vzrástla aj priemerná mzda – medzi rokmi 1993 a&nbsp;2021 sa zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z&nbsp;roku 1993. Žiaľ, slovenské mzdy a&nbsp;dôchodky zaostali za vývojom v&nbsp;Česku, keď česká priemerná mzda v&nbsp;roku 2021 bola až 2,5-krát vyššia než v&nbsp;roku 1993.

Rozdiel v&nbsp;priemernej mzde v&nbsp;roku 1993 a&nbsp;v&nbsp;roku 2021 je možné vyjadriť aj počtom tovarov, ktoré si za ňu človek mohol kúpiť. Z&nbsp;tohto pohľadu bola kúpyschopnosť v&nbsp;roku 2021 výrazne vyššia ako v&nbsp;roku 1993. Vtedy, napríklad, priemerná mzda nestačila ani na kúpu jedného televízora, v&nbsp;roku 2021 sme si za priemernú mzdu mohli kúpiť hneď dva televízory. Isteže, v&nbsp;roku 2022 vojna Ruska na Ukrajine a&nbsp;prudký rast cien spôsobili, že tento stav sa o&nbsp;niečo zhoršil.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/velke-porovnanie-kolko-sme-kupili-priemernu-mzdu-roku-1993-kolko-roku-2021">O koľko viac ktorých tovarov si môžeme dovoliť kúpiť čítajte TU!</a>

Takisto treba pripomenúť, že síce reálna mzda vzrástla a&nbsp;môžeme si dovoliť za ňu kúpiť viac ako pred 30 rokmi, ale zároveň sú slovenské domácnosti aj viac zadlžené. Podľa dostupných údajov narástol ich dlh od roku 1995 o&nbsp;30 percentuálnych bodov. Spomedzi krajín V4 je u&nbsp;nás dlh domácností najvyšší, no v&nbsp;porovnaní s&nbsp;krajinami ako Nemecko či Fínsko je nižší.

Nezadlžujú sa však len slovenské domácnosti, ale aj štát. V&nbsp;roku 1995 sme mali verejný dlh niečo málo vyše 20 % HDP. Odvtedy narástol 3-násobne. Za rok 2021 bol verejný dlh Slovenskej republiky 63,1 % DPH, čo už presahuje predpísanú maastrichtskú hranicu stanovenú na 60 percent DPH. Aj v&nbsp;Českej republike sa verejný dlh zvýšil. V&nbsp;roku 1995 bol 13 % HDP, v&nbsp;roku 2021 takmer 42 % HDP. Napriek tomu je výrazne nižší ako u&nbsp;nás.

Otázne je, čo urobí so situáciou v&nbsp;Slovenskej republike prijatý štátny rozpočet. Ten totiž ráta s&nbsp;deficitom na úrovni 6,44 % hrubého domáceho produktu, pričom vlani to bolo necelých 5 %. Ministerstvo financií však očakáva za rok 2022 pokles verejného dlhu na 59,4 % HDP, v&nbsp;roku 2023 by mal podľa rezortu dokonca klesnúť pod 58 % HDP.

Máme viac peňazí, ale problémy sú inde! Čítajte na ďalšej strane

Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat Slováci minuli v&nbsp;roku 2020 desiatky eur „navyše“ na nepotrebné potraviny, elektronické vychytávky, oblečenie či kozmetiku. Až 40 percent z&nbsp;toho, čo sme kúpili, sme vtedy vyhodili. Podľa odhadov vyhodíme ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v&nbsp;hodnote 100 – 150 eur. Na Slováka tak ročne pripadá približne 100 kg potravinového odpadu. Najčastejšie ide o&nbsp;pečivo, ovocie a&nbsp;zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o&nbsp;nerozbalené potraviny.

Na Slovensku má prístup k potravinám väčšina Slovákov, poriadny obed každý druhý deň však nie je samozrejmosťou pre takmer 634-tisíc obyvateľov, čo je okolo 12 percent obyvateľov Slovenska. Problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi. Za priemerom EÚ zaostávame: podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.

S&nbsp;vyššou priemernou mzdou sa zvyšovala aj naša spotreba. Najvýraznejšie sa to prejavilo na konzumácii mäsa. V&nbsp;roku 2019 ho zjedol Slovák ročne 69,3 kg, čo bolo v&nbsp;porovnaní s&nbsp;rokom 2015 až o&nbsp;37 % viac. Rast spotreby môže zastaviť alebo obmedziť súčasné zdražovanie. Veď kým v&nbsp;predchádzajúcich rokoch tvorili výdavky na potraviny približne 17 percent všetkých výdavkov domácností, vlani to bolo 20,4 percenta. Takisto inflácia neustále rastie: v&nbsp;decembri 2022 bola 15,4 %, čo je najvyššia hodnota od začiatku milénia.

Veľké POROVNANIE: Koľko SME SI KÚPILI za priemernú mzdu v roku 1993 a koľko v roku 2021

Súvisiace články

Veľké porovnanie SLOVÁCI vs. ČESI! Tu je 10 vecí, v ktorých nás susedia predbehli

Ďalšia rana pre slovenské potraviny! Známy reťazec ohlásil zatváranie predajní: Dôvod ŠOKUJE

Neplaťte za niečo, čo nepoužívate! Odborník radí, ako sa dá v roku 2023 poriadne ušetriť

10 VEĽKÝCH ZMIEN od nového roka: Najväčšie nastanú v dôchodkoch a TIETO sa dotknú aj vodičov!

Krajniakov rodičovský BONUS čelí lavíne KRITIKY: Tí, ktorí ho potrebujú najviac, nedostanú NIČ!

30 ROKOV SAMOSTATNOSTI SLOVENSKA: V čom nás Česi vysoko porážajú a v čom sa doťahujeme

HOROSKOP na rok 2023: Kto má našliapnuté na kariéru, koho čaká láska nebeská a kto zbohatne