Veľké POROVNANIE: Koľko SME SI KÚPILI za priemernú mzdu v roku 1993 a koľko v roku 2021

Na vývoj Slovenska po rozdelení spoločného štátu sa pozreli analytici Národnej banky Slovenska. Naša štartovacia pozícia nebola vôbec ideálna, veď v roku 1995 hrubý domáci produkt (HDP) Slovenskej republiky na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej európskej 27-čky. Výrazne sme zaostávali aj za Českom, ktoré už vtedy dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27.

Až medzi rokmi 2000 a 2010 sme si polepšili, keď sme dosiahli v tvorbe hrubého domáceho produktu 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne. Lenže po roku 2010 slovenská ekonomika znova stratila dych a v posledných rokoch stagnujeme.

Vďaka rastu HDP vzrástla aj priemerná mzda – medzi rokmi 1993 a 2021 sa zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Žiaľ, slovenské mzdy a dôchodky zaostali za vývojom v Česku, keď česká priemerná mzda v roku 2021 bola až 2,5-krát vyššia než v roku 1993.

Rozdiel v priemernej mzde v roku 1993 a v roku 2021 je možné vyjadriť aj počtom tovarov, ktoré si za ňu človek mohol kúpiť. Z tohto pohľadu bola kúpyschopnosť v roku 2021 výrazne vyššia ako v roku 1993. Vtedy, napríklad, priemerná mzda nestačila ani na kúpu jedného televízora, v roku 2021 sme si za priemernú mzdu mohli kúpiť hneď dva televízory. Isteže, v roku 2022 vojna Ruska na Ukrajine a prudký rast cien spôsobili, že tento stav sa o niečo zhoršil.

Takisto treba pripomenúť, že síce reálna mzda vzrástla a môžeme si dovoliť za ňu kúpiť viac ako pred 30 rokmi, ale zároveň sú slovenské domácnosti aj viac zadlžené. Podľa dostupných údajov narástol ich dlh od roku 1995 o 30 percentuálnych bodov. Spomedzi krajín V4 je u nás dlh domácností najvyšší, no v porovnaní s krajinami ako Nemecko či Fínsko je nižší.

Nezadlžujú sa však len slovenské domácnosti, ale aj štát. V roku 1995 sme mali verejný dlh niečo málo vyše 20 % HDP. Odvtedy narástol 3-násobne. Za rok 2021 bol verejný dlh Slovenskej republiky 63,1 % DPH, čo už presahuje predpísanú maastrichtskú hranicu stanovenú na 60 percent DPH. Aj v Českej republike sa verejný dlh zvýšil. V roku 1995 bol 13 % HDP, v roku 2021 takmer 42 % HDP. Napriek tomu je výrazne nižší ako u nás.

Otázne je, čo urobí so situáciou v Slovenskej republike prijatý štátny rozpočet. Ten totiž ráta s deficitom na úrovni 6,44 % hrubého domáceho produktu, pričom vlani to bolo necelých 5 %. Ministerstvo financií však očakáva za rok 2022 pokles verejného dlhu na 59,4 % HDP, v roku 2023 by mal podľa rezortu dokonca klesnúť pod 58 % HDP.

Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat Slováci minuli v roku 2020 desiatky eur „navyše“ na nepotrebné potraviny, elektronické vychytávky, oblečenie či kozmetiku. Až 40 percent z toho, čo sme kúpili, sme vtedy vyhodili. Podľa odhadov vyhodíme ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur. Na Slováka tak ročne pripadá približne 100 kg potravinového odpadu. Najčastejšie ide o pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.

Na Slovensku má prístup k potravinám väčšina Slovákov, poriadny obed každý druhý deň však nie je samozrejmosťou pre takmer 634-tisíc obyvateľov, čo je okolo 12 percent obyvateľov Slovenska. Problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi. Za priemerom EÚ zaostávame: podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.

S vyššou priemernou mzdou sa zvyšovala aj naša spotreba. Najvýraznejšie sa to prejavilo na konzumácii mäsa. V roku 2019 ho zjedol Slovák ročne 69,3 kg, čo bolo v porovnaní s rokom 2015 až o 37 % viac. Rast spotreby môže zastaviť alebo obmedziť súčasné zdražovanie. Veď kým v predchádzajúcich rokoch tvorili výdavky na potraviny približne 17 percent všetkých výdavkov domácností, vlani to bolo 20,4 percenta. Takisto inflácia neustále rastie: v decembri 2022 bola 15,4 %, čo je najvyššia hodnota od začiatku milénia.