Vyostrená situácia na hraniciach nášho východného suseda sa zhoršuje prakticky každým dňom. Rusi pod vedením Vladimira Putina doteraz vehementne odmietali, že by na Ukrajinu plánovali zaútočiť. Európske a svetové mocnosti vyjadrujú na diaľku svoju podporu prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému. Súdržní sa snažia byť aj samotní občania Ukrajiny. Dôkazom je pochod za jednotu krajiny, ktorý sa konal za účasti asi 5 000 ľudí 5. februára v Charkove, ktorý leží na severovýchode našich východných susedov, tesne pri hranici s Ruskom. Ku Charkovu ako takému sa koncom januára v&nbsp;rozhovore pre The Washington Post vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď nevylúčil ruskú okupáciu Charkova v&nbsp;hroziacom konflikte.

Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny sa začal po anexii Krymu na jar 2014. Mnohí občania na otázku, či sa neboja rozpútania vojny s&nbsp;Ruskom, odpovedajú, že tá trvá už osem rokov. Pamätajú na to aj priamo v&nbsp;Kyjeve, kde v&nbsp;centre stojí pomník na pamiatku vojakov, ktorí padli v&nbsp;bojoch na Donbase. Na hlavnom námestí Kyjeva Majdane stojí stan demonštrantov. Aktivisti protestujú proti zákonu o&nbsp;zvyšovaní daní pre živnostníkov. Nič iné, čo by naznačovalo strach z&nbsp;nepokojov na Ukrajine, sme však nenašli. Nezaznamenali sme ani zvýšený počet vojakov či vojenskú techniku, ktorá by mala brániť mesto v&nbsp;prípade útoku.

Gastro prevádzky v&nbsp;centre mesta sú však poloprázdne a&nbsp;dôvodom je nielen pandémia koronavírusu, hovorí čašníčka Olena, ktorá pracuje v&nbsp;tradičnej ukrajinskej reštaurácii. Počet zahraničných turistov v&nbsp;ich podniku v&nbsp;poslednom čase výrazne klesol. „Cudzinci zrejme nechcú ísť do krajiny, kde by sa mohla začať vojna. Osobne si nemyslím, že by k&nbsp;tomu došlo, ale každý deň hovoria o&nbsp;tom v&nbsp;televízii,“ popisuje situáciu. Navyše mnohí v&nbsp;Kyjeve sú voči turistom z&nbsp;Ruska opatrní. „U&nbsp;nás boli návštevníci, občania Ruska, ktorých odmietli pustiť do iných reštaurácií, odmietli ich obslúžiť... a&nbsp;takých prípadov bolo viacero,“ hovorí čašnícka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ostražitosť vyvolávajú aj návštevníci z&nbsp;Bieloruska. Pri hraniciach tejto krajiny sa zhromažďujú desaťtisíce vojakov a&nbsp;stovky kusov vojenskej techniky. Bielorusko tvrdí, že sa pripravujú na spoločné vojenské cvičenia s&nbsp;ruskou armádou. Na diaľnici, ktorá vedie z&nbsp;Kyjeva na sever, smerom k&nbsp;hraniciam s&nbsp;Ruskom a&nbsp;Bieloruskom, je v&nbsp;pohotovosti niekoľko skupín policajtov z&nbsp;oddelenia dopravnej bezpečnosti. Zastavujú najmä kamióny prichádzajúce od hraníc, aby skontrolovali obsah ich prívesov.

Bežní obyvatelia Ukrajiny len ťažko veria, že sa začne skutočná vojna so susednými krajinami. V&nbsp;meste Černihiv, ktoré sa nachádza 70 km od hraníc s&nbsp;Bieloruskom a&nbsp;80 km od hraníc s&nbsp;Ruskom, sa žije bežný, každodenný život. Predavačky na trhovisku rozoberajú správu, že dcéra ruského ministra zahraničia údajne žije v&nbsp;Amerike. „Politici poslali svoje rodiny preč a&nbsp;robia tu tento bordel,“ zhodujú sa ženy.

Dôchodkyňa Oľga Ivanovna sa cestou z&nbsp;trhu rozhodne oddýchnuť si v&nbsp;parku. Tiež sa domnieva, že súčasná napätá situácia je výsledkom veľkej medzinárodnej politiky. „Mám 90 rokov, nerozumiem tomu, nerozumiem, za čo sa títo politici bijú. Som jednoduchý človek a&nbsp;chcem starobu prežiť v&nbsp;pokoji. Ale v&nbsp;televízii každý deň hovoria, že sa môže začať vojna,“ hovorí s&nbsp;chvením v&nbsp;hlase a&nbsp;pokračuje: „Veľmi sa toho bojím, prežila som druhú svetovú vojnu, je to desivé a&nbsp;nechcem, aby sa to zopakovalo.“ Deti, vnúčatá a&nbsp;pravnúčatá Oľgy žijú v&nbsp;Černihive a&nbsp;nechystajú sa odísť, ani keby vypukol ozbrojený konflikt. „Môj pravnuk má 18 rokov, študuje na vysokej škole. U&nbsp;nás je povinná vojenská služba a&nbsp;veľmi sa o&nbsp;neho bojím,“ priznáva 90-ročná pani.

Park v&nbsp;centre Černihivu je plný ľudí, obyvatelia mesta sa prechádzajú po zasnežených uličkách alebo sa ponáhľajú riešiť osobné veci. Jedným z&nbsp;nich je mladý Jaroslav. Prípadnej vojny s&nbsp;Ruskom sa vraj nebojí, ale pripravuje sa na ňu. „Už som bol na vojne, tri roky na Donbase som bol dôstojníkom pluku Azov,“ šokuje a&nbsp;pokračuje: „S&nbsp;chalanmi, s&nbsp;ktorými sme boli spolu na vojne, sa pravidelne stretávame, cvičíme, sme pripravení na všetko. Ak bude treba, pôjdem opäť brániť krajinu,“ hovorí Jaroslav. „Ide o&nbsp;budúcnosť,“ dodáva.

Na prechádzke je aj Alexej so svojou manželkou a&nbsp;dvoma malými deťmi. Podobne ako mnohí v&nbsp;jeho rodnom Černihive neverí, že armády susedných krajín skutočne zaútočia na Ukrajinu. Rovnako ako iní však často rozmýšľa, čo bude robiť, ak sa udalosti vyvinú podľa najhoršieho scenára. „Mám dve malé deti, musím ich chrániť a&nbsp;zabezpečiť im budúcnosť. Myslím si, že ak bude vojna, odídeme do Európy,“ hovorí Alexej a&nbsp;znepokojene sa pozerá na deti, ktoré sa hrajú na ihrisku. „Môžem pracovať odkiaľkoľvek na svete, dokážem zabezpečiť slušný život rodine. Najdôležitejšia je však bezpečnosť,“ hovorí mladý otec.

Hneď vedľa parku stojí stan politickej strany Baťkivščyna. Aktivistku Tamaru a&nbsp;jej priateľku viac ako prípadná vojna zaujímajú blížiace sa voľby v&nbsp;jej volebnom obvode a&nbsp;rastúce ceny energií. Tamara hovorí, že vedľa Černihivu je niekoľko vojenských základní a&nbsp;mnohí vojaci sa sťažujú na nízke platy. „Vláda sa musí postarať o&nbsp;svoju armádu. Ako je možné, že vojaci, ktorí nás majú brániť, nedostávajú normálne výplaty?“ hnevá sa žena. Otázka o&nbsp;tom, či pripúšťa možnosť vojny, ju prekvapí: „Vojna? Vojnu tu nikto nechce, celú túto situáciu spôsobil Putin, ale nemyslím si, že vojnu rozpúta. Je to drahé a&nbsp;nemá to zmysel,“ poznamená Tamara a&nbsp;vracia sa k&nbsp;svojim povinnostiam, teda propagácii kandidátov za svoju stranu.

Svedok tlačovej agentúry Reuters na východe Ukrajiny oznámil, že v utorok (22.2.) nadránom videl kolóny vojenských vozidiel vrátane tankov na okraji Donecka, hlavného mesta jednej z dvoch separatistických oblastí na východe Ukrajiny, ktoré predtým ruský prezident Vladimir Putin uznal za samostatné štáty. Bezpečná rada OSN začala v utorok nadránom mimoriadne zasadnutie o prehlbujúcej sa ukrajinskej kríze spôsobenej tým, že Rusko uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a prezident Vladimir Putin nariadil vyslanie vojakov na tieto územia, aby "udržiavali mier". Informovala o tom tlačová agentúra AFP. "Máme do činenia s veľmi, veľmi dramatickou situáciou," povedal novinárom pred vstupom do rokovacej sály francúzsky veľvyslanec pri OSN Nicolas de Riviere. Francúzsko patrilo k malému počtu štátov, ktoré na žiadosť Ukrajiny zvolali toto mimoriadne zasadnutie rady.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/reportaz-priamo-ukrajiny-mrazive-slova-obyvatelov-kyjeva-strachu-vojny" target="_blank" rel="noopener">EXKLUZÍVNE ZÁBERY DENNÍKA PLUS JEDEN DEŇ Z REPORTÁŽE NA UKRAJINE NÁJDETE V NAŠEJ GALÉRII.</a>

REPORTÁŽ priamo z Ukrajiny: MRAZIVÉ slová obyvateľov Kyjeva o STRACHU z VOJNY...