Po kritike neštátnych nemocníc a samospráv sa s podobnými vyjadreniami na adresu optimalizácie siete nemocníc (OSN) pridali aj zdravotné poisťovne a veľké nemocnice. Reforma nemocníc sa podľa nich robila od zeleného stola, pričom sa s poskytovateľmi ani pacientmi vôbec nekomunikovalo.

Výsledkom je, že menšie nemocnice, ktoré majú byť zaradené do prvej kategórie a majú poskytovať len následnú a dlhodobú starostlivosť, majú už dnes obrovský problém nájsť nových lekárov. Naopak, tie väčšie už teraz začínajú zápasiť s náporom pacientov z regiónov. Aj takéto vyjadrenia padli na konferencii, ktorú minulý týždeň organizovala Asociácia na ochranu práv pacientov. 

Podľa šéfa siete nemocníc Agel Michala Pišoju jedným z účelov reformy nemocníc je aj presun personálu z menších nemocníc, ktorých oddelenia sa majú rušiť, do vyšších pracovísk. „Ale dochádza k tomu, že nemocnice z prvej kategórie majú už teraz nula uchádzačov z radov absolventov, pretože tí nevidia perspektívu tam pracovať, nevidia ďalšiu možnosť rozvoja“, upozornil v diskusii Michal Pišoja. OSN je podľa neho potrebná, návrh v súčasnej podobe však rieši len to, čo je za bránami nemocníc, nerieši cestu pacienta pred hospitalizáciou, teda ambulancie a záchrannú službu. „Neviem z akého dôvodu to nie je súčasťou reformy“, dodal.

Podľa neho sa treba pripraviť na to, že nemocnice z prvej kategórie a niektoré zariadenia z tzv. dvojky budú mať už teraz obrovský personálny problém. Ako príklad uviedol nemocnicu v Žiari nad Hronom, ktorá je kategorizovaná ako jednotka s doplnkovým programom gynekológia, kde je určených 800 pôrodov ročne. „Nemocnica má vzhľadom na demografiu dlhodobo klesajúci trend počtu pôrodov, dnes ich má okolo 550. Ako to chceme zmeniť a akú chceme poskytnúť perspektívu uchádzačom o prácu v tejto nemocnici, keď niečo hovorí vyhláška, ale niečo iné sa deje v teréne? Veď tí ľudia, ktorí chcú prísť pracovať do tej nemocnice, sa tam chcú etablovať, chcú si zobrať hypotéku a kúpiť tam byt. Nie úplne správnou komunikáciou oberáme tieto nemocnice o budúcnosť. Pretože je jedno, že vyhláška sa dvakrát zmení, závery z nej sú už dávno v teréne a kolujú medzi lekármi a nikto nám neverí, že je možné tento proces zvrátiť“, uviedol v diskusii.

Navyše reforma nemocníc síce ráta s presunom personálu zo zrušených oddelení menších nemocníc do vyšších pracovísk, ale ako upozornila riaditeľka fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková, v malých nemocniciach pracujú prevažne zdravotníci vo vyššom veku. U nich je nižšia pravdepodobnosť, že sa za prácou budú presúvať.

Reforma nemocníc sa nedotkne len malých a stredných zariadení, pripraviť sa musia aj veľké nemocnice. „OSN nebude mať dopad len na menšie nemocnice. Reforma síce ruší niektoré odbornosti v nižších kategóriách nemocníc, ale tí pacienti sa nestratia, oni idú do vyšších nemocníc“, upozornila. Pritom prílev pacientov z iných okresov pociťuje banskobystrická nemocnica už teraz. „V Brezne nie je ani jeden pľúcny lekár. A tak 1800 onkologických pacientov sa z Horehronia presunulo do našej Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. To sa nedá zvládať. Pacienti sú frustrovaní, ich očakávania sú nenaplnené a my ich nemáme ako zabezpečiť. Museli sme otvoriť novú ambulanciu, ale aj tak to nestíhame. Ide pritom o onkologických pacientov a my im nevieme vytvoriť priestor“, upozornila.

Ako dodala, musí sa zmeniť politika. „Naši politici urobia iba jednu vec, zmenia zákon a vôbec ho nekomunikujú. A potom to vyzerá, že rozhodnutia sa robia od zeleného stola. Komunikácie je základ“, dodala.

K reforme nemocníc má výhrady aj riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. „Optimalizácia siete nemocníc je tak zle spravená, že neviem, či je vôbec opraviteľná. A to som bol veľkým nadšencom ešte predošlej zmeny, stratifikácie, pretože niečo bolo potrebné urobiť“, uviedol na pacientskej konferencii Martin Kultan. Dôvodom je podľa neho najmä to, že je robená príliš direktívne. „Akoby ľudia, lekári a poskytovatelia boli len nejaké šachové figúrky, ktoré preložíme hore dole. V diktatúre to možno je jednoduché. Takto to ale fungovať nebude“, upozornil.

Ako dodal, optimalizácia nemocníc sa dá zachrániť, ale nepôjde to bez dodatočných zdrojov. „Treba rovno povedať, že to bude stáť viac. Že ten pôrod v Revúcej stál tretinu toho, čo bude stáť v inej nemocnici. Nemôžeme sa tváriť, že to bude možné bez investícií do slovenského zdravotníctva, že sa to bude dať pri súčasnej platbe štátu za svojich poistencov. Najviac mi prekáža, že sa to robí od zeleného stola, že si kreslíme toky, ako niekomu napadne a vôbec sa neráta s reálnymi dôsledkami“, uviedol šéf zdravotnej poisťovne. Ako dodal, dúfa, že sa to s novou garnitúrou zmení.

Na reformu nemocníc sa valí jedna kritika za druhou. Odborníci volajú po zmene

Súvisiace články

Výdavky na zdravotníctvo budú stúpať: Pocítia to výrazne aj naše peňaženky, tvrdia analytici

Šok v medicínskom svete: Obľúbený psychiater nečakane zomrel, dnes mu dali posledné zbohom

Lekári a sestry majú na ministerku Dolinkovú tieto požiadavky: Nedopustí sa chýb predchodcov?

Kto je Môj lekár a Moja sestra? Nebudete veriť, čo všetko v zdravotníctve dokázali!

Vyšlo nové hodnotenie OECD: Slovenské zdravotníctvo je katastrofa

Zdravotná starostlivosť iba pre solventných? Hrozí, že návšteva lekára nás vyjde pekne draho!

Karty na stôl s Petrom Kmecom: Minulá vláda regióny trestuhodne zanedbala. Budeme to robiť inak