Pre veľkú väčšinu opýtaných sú dlhodobo silným zdrojom hrdosti na Slovenskú republiku výsledky športovcov, slovenskú históriu ako aj na slovenské umenie a literatúru. „Kým v prípade týchto apolitických zdrojov hrdosti je podiel tých, ktorí odpovedali, že sú veľmi a pomerne hrdí vyšší ako 85 %, v prípade zdrojov hrdosti, ktoré sa týkajú fungovania politiky a ekonomiky sú percentuálne oveľa nižšie, v období 2014 - 2024 ide skôr o jej stagnáciu. V prípadne hrdosti na ekonomické výsledky nastal v roku 2024 dokonca mierny pokles, keď len 27,9 % respondentov je hrdých na naše ekonomické výsledky, na fungovanie demokracie je to 39,6 % a politický vplyv Slovenska vo svete 32,9 %,“ hovorí šéf výskumu, riaditeľ Sociologického ústavu SAV, Miloslav Bahna.

Akí sme hrdí na našu politiku, šport či kultúru? Odpoveď nájdete v galérii...

Ak ale porovnávame hrdosť voličov koalície a opozície v posledných parlamentných voľbách v septembri 2023, vidíme dve rôzne tendencie. „V prípade hrdosti na výsledky športovcov, históriu a na umenie a literatúru buď rozdiely medzi voličmi koalície a opozície nikdy neexistovali (výsledky športovcov) alebo sa do roku 2024 stratili (hrdosť na históriu a na umenie a literatúru). Medzi voličmi opozície a koalície tak neexistujú rozdiely v miere hrdosti na slovenskú históriu, umenie a literatúru. Miera hrdosti na výsledky športovcov je medzi voličmi opozície v roku 2024 dokonca o niečo vyššia ako u voličov koalície,“ približuje Bahna. Naopak, v prípade politicko ekonomických charakteristík sa pohľad voličov dvoch hlavných politických táborov od seba líši viac ako v roku 2014. Tento rozdiel je však zároveň vo všetkých prípadoch nižší ako bol v prvom meraní v roku 1996.

Rozdelená spoločnosť? Toto hovorí prieskum...

Avšak klesá ochota ľudí delegovať kompetenciu medzinárodným orgánom pri presadzovaní spoločných riešení (pokles z 65,5 % na 55,7 %) a zároveň deklarujú vyššiu mieru podpory pre pretláčanie záujmov Slovenska aj za cenu konfliktov s inými krajinami (nárast z 23,2 % na 56,1 %). „V prípade týchto otázok je dôležité uvedomiť si, v akom kontexte boli položené. Kým v roku 1996 boli konflikty s inými krajinami v zásade potenciálne medzinárodné spory, ktorým sa respondenti chceli vyhnúť, po roku 2004 je pravdepodobné, že respondenti uvažujú už častejšie v kontexte nášho členstva v Európskej únii a na naše presadzovanie záujmov v rámci tohto spoločenstva," vraví sociológ. Podobné konštatovanie platí pre vyššiu (ne)ochotu podriadiť sa medzinárodným orgánom. Žiadne alebo len menšie zmeny vidíme pri postojoch týkajúcich sa obmedzenia dovozu zahraničného tovaru a postojov k možnosti cudzincov kupovať pôdu na Slovensku. Slovenská televízia by mala uprednostňovať slovenské filmy a programy. Aj teraz sa na odpovede na otázky pozrieme optikou voličov koalície a voličov opozície v posledných parlamentných voľbách v septembri 2023. Rozdiely v ich postojoch vo všetkých prípadoch v období 2014 až 2024 narástli, vo viacerých otázkach sú tieto rozdiely väčšie ako boli medzi voličmi koalície a opozície v roku 1996. To, že slovenská televízia by mala uprednostňovať slovenské filmy a programy si po voľbách myslí 52,7 % voličov opozície a 76,3 % voličov opozície. V roku 1996 to bolo 27,8 % voličov opozície a 46,2 % voličov koalície.

Zaujímavé sú aj výsledky o rozdelenej spoločnosti. V niektorých otázkach týkajúcich sa národnej identity a nacionalizmu sú dnes rozdiely v postojoch voličov koalície opozície väčšie ako boli v roku 1996. Môžeme teda hovoriť o rozdelenej spoločnosti? Ak sa pozrieme na odpovede všetkých respondentov vo výskumoch v rokoch 1996, 2014 a 2024, tak sa nezdá metafora o rozdelenej spoločnosti primeraná. Aj v prípade odpovedí na najviac polarizujúce otázky, napríklad kupovanie pôdy cudzincami či prednosť pre slovenské programy. Pri takomto pohľade na odpovede na otázky, na ktoré mali voliči koalície a opozície najviac odlišné názory, nevidíme dve navzájom v protiklade stojace názorové skupiny. "Dokonca sa dá povedať, že názory v spoločnosti na tieto dve otázky sú v roku 2024 viac koncentrované okolo priemeru, ako boli v roku 1996. Kým politická polarizácia okolo tém súvisiacich s národnou identitou a postojov k iným krajinám je dnes pri niektorých otázkach rovnaká alebo vyššia ako v roku 1996, spoločnosť ako celok príliš polarizovaná nie je," dodal Bahna.

Na čo sme my, Slováci, hrdí? Líšia sa voliči KOALÍCIE a OPOZÍCIE? Výsledok vás RIADNE prekvapí!

Súvisiace články

STÁTISÍCE dôchodcov čakalo od júla opäť zvýšenie penzií. Dočkajú sa či nie? TAKÁTO je pravda!

UPC zvyšuje ceny. Tvrdí, že za to môže Markíza! Musí jej platiť viac. Koľko si priplatíte?

Odborári: Dávky ľudí od práce neodrádzajú! Minister Tomáš reaguje: NEPOCHOPILI ste dobrý zámer!