Na čo sme my, Slováci, hrdí? Líšia sa voliči KOALÍCIE a OPOZÍCIE? Výsledok vás RIADNE prekvapí!

Pre veľkú väčšinu opýtaných sú dlhodobo silným zdrojom hrdosti na Slovenskú republiku výsledky športovcov, slovenskú históriu ako aj na slovenské umenie a literatúru. „Kým v prípade týchto apolitických zdrojov hrdosti je podiel tých, ktorí odpovedali, že sú veľmi a pomerne hrdí vyšší ako 85 %, v prípade zdrojov hrdosti, ktoré sa týkajú fungovania politiky a ekonomiky sú percentuálne oveľa nižšie, v období 2014 - 2024 ide skôr o jej stagnáciu. V prípadne hrdosti na ekonomické výsledky nastal v roku 2024 dokonca mierny pokles, keď len 27,9 % respondentov je hrdých na naše ekonomické výsledky, na fungovanie demokracie je to 39,6 % a politický vplyv Slovenska vo svete 32,9 %,“ hovorí šéf výskumu, riaditeľ Sociologického ústavu SAV, Miloslav Bahna.

Ak ale porovnávame hrdosť voličov koalície a opozície v posledných parlamentných voľbách v septembri 2023, vidíme dve rôzne tendencie. „V prípade hrdosti na výsledky športovcov, históriu a na umenie a literatúru buď rozdiely medzi voličmi koalície a opozície nikdy neexistovali (výsledky športovcov) alebo sa do roku 2024 stratili (hrdosť na históriu a na umenie a literatúru). Medzi voličmi opozície a koalície tak neexistujú rozdiely v miere hrdosti na slovenskú históriu, umenie a literatúru. Miera hrdosti na výsledky športovcov je medzi voličmi opozície v roku 2024 dokonca o niečo vyššia ako u voličov koalície,“ približuje Bahna.

Naopak, v prípade politicko ekonomických charakteristík sa pohľad voličov dvoch hlavných politických táborov od seba líši viac ako v roku 2014. Tento rozdiel je však zároveň vo všetkých prípadoch nižší ako bol v prvom meraní v roku 1996.

Avšak klesá ochota ľudí delegovať kompetenciu medzinárodným orgánom pri presadzovaní spoločných riešení (pokles z 65,5 % na 55,7 %) a zároveň deklarujú vyššiu mieru podpory pre pretláčanie záujmov Slovenska aj za cenu konfliktov s inými krajinami (nárast z 23,2 % na 56,1 %). „V prípade týchto otázok je dôležité uvedomiť si, v akom kontexte boli položené. Kým v roku 1996 boli konflikty s inými krajinami v zásade potenciálne medzinárodné spory, ktorým sa respondenti chceli vyhnúť, po roku 2004 je pravdepodobné, že respondenti uvažujú už častejšie v kontexte nášho členstva v Európskej únii a na naše presadzovanie záujmov v rámci tohto spoločenstva," vraví sociológ. Podobné konštatovanie platí pre vyššiu (ne)ochotu podriadiť sa medzinárodným orgánom. Žiadne alebo len menšie zmeny vidíme pri postojoch týkajúcich sa obmedzenia dovozu zahraničného tovaru a postojov k možnosti cudzincov kupovať pôdu na Slovensku.

Slovenská televízia by mala uprednostňovať slovenské filmy a programy. Aj teraz sa na odpovede na otázky pozrieme optikou voličov koalície a voličov opozície v posledných parlamentných voľbách v septembri 2023. Rozdiely v ich postojoch vo všetkých prípadoch v období 2014 až 2024 narástli, vo viacerých otázkach sú tieto rozdiely väčšie ako boli medzi voličmi koalície a opozície v roku 1996. To, že slovenská televízia by mala uprednostňovať slovenské filmy a programy si po voľbách myslí 52,7 % voličov opozície a 76,3 % voličov opozície. V roku 1996 to bolo 27,8 % voličov opozície a 46,2 % voličov koalície.

Zaujímavé sú aj výsledky o rozdelenej spoločnosti. V niektorých otázkach týkajúcich sa národnej identity a nacionalizmu sú dnes rozdiely v postojoch voličov koalície opozície väčšie ako boli v roku 1996. Môžeme teda hovoriť o rozdelenej spoločnosti? Ak sa pozrieme na odpovede všetkých respondentov vo výskumoch v rokoch 1996, 2014 a 2024, tak sa nezdá metafora o rozdelenej spoločnosti primeraná. Aj v prípade odpovedí na najviac polarizujúce otázky, napríklad kupovanie pôdy cudzincami či prednosť pre slovenské programy.

Pri takomto pohľade na odpovede na otázky, na ktoré mali voliči koalície a opozície najviac odlišné názory, nevidíme dve navzájom v protiklade stojace názorové skupiny. "Dokonca sa dá povedať, že názory v spoločnosti na tieto dve otázky sú v roku 2024 viac koncentrované okolo priemeru, ako boli v roku 1996. Kým politická polarizácia okolo tém súvisiacich s národnou identitou a postojov k iným krajinám je dnes pri niektorých otázkach rovnaká alebo vyššia ako v roku 1996, spoločnosť ako celok príliš polarizovaná nie je," dodal Bahna.